Miro Kern
Rok 2025 sa pre vládu Smeru, Hlasu a SNS začína sériou zlyhaní štátu. Praktické dôsledky nefunkčnosti v oblasti zdravotníctva a fungovania infraštruktúry sú také viditeľné a vážne, že naberajú čoraz silnejší politický rozmer a prinútili reagovať aj predsedu vlády Roberta Fica (Smer), ktorý si inak volí komunikačné témy podľa vlastného výberu.
Desaťtisíce pacientov musia od 1. januára pre chybu v zákone chodiť po papierové recepty k lekárom, pretože stratili nárok na elektronické predpisy liekov.
A keď sa v utorok po Novom roku rozbehol bežný pracovný život, ukázalo sa, že na Slovensku je po útoku hekerov zo zahraničia úplne nefunkčný kataster nehnuteľností a štát má problém získať nad ním kontrolu. Politici z vládnej koalície vrátane predsedu vlády Fica a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka však zatiaľ od seba tento problém odtláčajú.
Stav 9. januára bol v poobedných hodinách takýto:
- žiaden majiteľ nehnuteľnosti na Slovensku si nemohol overiť, či ju ešte vlastní – elektronicky ani osobne na úrade;
- nikto nemôže od 5. januára nehnuteľnosť kúpiť ani predať, keďže zmenu vlastníka nemožno zapísať do katastra;
- nie je možné získať hypotéky, lebo banky si nemôžu overiť vlastníkov v katastri;
- geodeti nemôžu vykonávať svoju prácu, znefunkčnené sú aj ich systémy;
- viazne vydávanie stavebných povolení;
- v niektorých mestách nemôžu vydávať nové parkovacie karty pre rezidentov;
- verejnosť sa dostala do stavu právnej neistoty vo vzťahu k vlastnému majetku.
Fico zatiaľ rokuje o plyne
Premiér Robert Fico však v piaty deň „katastrálnej krízy“ trávil úvod pracovného dňa v Bruseli na stretnutí s Európskou komisiou rozhovormi o zastavení dodávok ruského plynu, čo je už tretí týždeň jeho hlavná politická téma.
Ale aj predseda vlády a Smeru vo štvrtok prvýkrát presmeroval svoju pozornosť k iným témam. Po deviatich dňoch od pozastavenia vydávania elektronických receptov na lieky, ktoré nehradia poisťovne, zverejnil v čase, keď už bol na rokovaniach v Bruseli, krátke direktívne stanovisko k problematickému predpisovaniu liekov.
„Predseda vlády SR Robert Fico dnes ráno požiadal ministra zdravotníctva SR Kamila Šaška, aby urgentne s okamžitou platnosťou vyriešil problém vydávania eReceptov,“ napísal vo štvrtok cez obed úrad vlády. Lieky, ktoré si pacienti platia sami, sa nedajú predpísať elektronicky pre chybu v novele vládneho zákona a najmä prílepky, ktoré presadila koalícia vlani v decembri.
Premiérova žiadosť prišla v čase, keď na ministerstve zdravotníctva už zjavne mali pripravené riešenie. O niekoľko hodín ministerstvo informovalo, že najneskôr od piatka bude opäť možné elektronicky predpisovať lieky, situácia je vyriešená a pacienti si nebudú musieť chodiť k lekárovi po papierový recept. Minister Kamil Šaško sa za problém ospravedlnil, pripísal ho „rôznym právnym výkladom“.
Na tlačovej besede v Bruseli dostal Robert Fico aj otázku o situácii s katastrom. Tam si situácia vyžiada zjavne ešte dlhší čas. Premiér len krátko zareagoval, že o situácii komunikoval so všetkými aktérmi a žiadal ich, aby transparentne komunikovali s verejnosťou. „Takéto útoky sa nevyhýbajú nikomu,“ dodal s tým, že o situácii bude v piatok ráno rokovať bezpečnostná rada štátu.
Fico po nástupe k moci sľuboval, že sa vlády konečne ujímajú dobre pripravení profesionáli. Vláda sa k tomu zaviazala aj vo svojom programovom vyhlásení.
„(Nová vláda) bude mať vysokú pracovnú disciplínu a využije všetky skúsenosti, ale aj ponaučenia z minulosti, aby Slovenky, Slováci, príslušníci národnostných menšín a ostatní občania Slovenskej republiky mohli po skončení jej mandátu konštatovať, že na Slovensku sa žije lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie.“
Riaditeľa má pod kontrolou vláda
Kto je teda za škandál zodpovedný? Hekeri sa zmocnili systémov, ktoré prevádzkuje Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK). Na jeho čele stojí Jura Celler, ktorého vlani v januári schválila vláda Roberta Fica na návrh ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer).
Regionálne katastrálne úrady prevádzkujú okresné úrady, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra vedené Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas). Riaditeľ Celler viedol ÚGKK už za minulých Ficových vlád ako nominant Smeru a aj teraz podlieha koaličnej vláde, ktorá ho môže kedykoľvek odvolať. Vláda mu stanovuje aj plat – od vymenovania do funkcie v januári tohto roka mu určila funkčný plat vo výške 3912 eur a paušálne náhrady v sume 1968 eur mesačne.
Minister vnútra a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok zatiaľ všetku komunikáciu o problémoch spojených s katastrom zameriava na presviedčanie o tom, že s týmto problémom nemá nič spoločné, a kritizovanie opozície. O tom, ktoré zložky štátu situáciu riešia, s akými výsledkami a či niečo prinieslo pátranie po útočníkoch, zatiaľ verejnosť neinformoval.
„Obviňovať ministerstvo vnútra za kybernetický útok na informačné systémy katastra je ukážkou absolútneho nepochopenia základného chodu štátu,“ tvrdil vo štvrtok Šutaj Eštok. „Za informačné systémy katastra je zodpovedný Úrad geodézie, kartografie a katastra – nie ministerstvo vnútra, ako si naslovovzatí odborníci z opozície myslia.“
V stredu zverejnil videonahrávku, v ktorej sa situáciou na katastri vôbec nezaoberal a celú ju venoval opozícii. „Vedia len rúcať. My na rozdiel od ruín, ktoré zostali po Matovičovej, Hegerovej a Ódorovej vláde, chceme stavať mosty na všetky štyri strany. Po nich sa totiž dá chodiť. V ruinách, ktoré ponúka opozícia, sa dá len škodiť. Je to politika nenávisti a negativity. Sú nositeľmi negácie, rúcania a hejtu,“ vravel vo videu, ktoré nahral na sociálne siete.
Tajná tlačovka
Realita fungovania štátu je však vo štvrtok taká, že Úradu geodézie, kartografie a katastra nefungujú ani služobné emaily, takže otázky sa novinárom vracajú ako nedoručiteľné.
Premiér požaduje transparentné informovanie občanov o situácii, no úrad geodézie zvolal tlačovú besedu, o ktorej nedal médiám vopred vedieť a prišla na ňu len televízia TA3. Celler tam povedal, že ide o „prenos“ a nie tlačovku a všetci na ich úrade sa snažia s následkami útoku niečo urobiť. Lukáš Hlavička z firmy IstroSec, ktorý úradu pomáha, tvrdil, že systém s citlivými informáciami katastra je zálohovaný a bližšie informácie o útoku nemožno zverejniť. Systém sa podľa neho momentálne spustiť nedá a nedokázal povedať, kedy sa to podarí.
„Ochrana kritickej infraštruktúry nie je téma pre ministra vnútra? To je, ako keď predseda vlády povedal, že zdravotníctvo nie je jeho téma. Už si iba vymýšľajú výhovorky, ako keby nikto nebol za nič zodpovedný,“ zareagoval na doterajšiu komunikáciu vládnych predstaviteľov predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.
„Ak sa teraz vyhovára, je to ten najjasnejší dôkaz, že nemá na svojej stoličke čo robiť,“ kritizuje predseda PS ministra vnútra, ktorého sa opozícia chystá odvolávať v Národnej rade. Šimečka pokračoval, že kým predseda vlády lieta po svete a tvári sa, že rieši geopolitiku, tak na Slovensku zažívame jedno z najväčších zlyhaní štátu. Podľa predsedu PS ide o zlyhanie v základnej úlohe, ktorú štát má – v ochrane majetku občanov –, a predseda vlády už nemôže tolerovať neschopného ministra vnútra.
„Nikto dnes nevie občanom Slovenska garantovať, že majetok, ktorý mali v katastri zapísaný pred kybernetickým útokom, tam bude zapísaný aj po obnovení prevádzky katastra,“ upozornila zasa Veronika Remišová z poslaneckého klubu hnutia Slovensko a zdôraznila problém s ochranou osobného vlastníctva občanov.
Bezpečnostná rada bude až v piatok
Minister Šutaj Eštok je zatiaľ v informovaní o katastri minimalistický, obmedzil sa na konštatovanie, že bezpečnostné zložky štátu kybernetický útok vyšetrujú a bližšie informácie ministerstvo vnútra poskytne po bezpečnostnej rade štátu. Hoci odborníci hovoria o zrejme najzávažnejšom kybernetickom útoku v dejinách Slovenska, ktorý bol zaznamenaný už 5. januára ráno, bezpečnostná rada sa uskutoční až v piatok 10. januára.
SaS vo štvrtok koalíciu vyzvala, aby bezpečnostná rada pre situáciu na katastri nehnuteľností zasadla ešte v tento deň. „Kataster nehnuteľností je pod masívnym kybernetickým útokom a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa schováva a mlčí o tom, ako veľmi sú ohrozené dáta miliónov občanov. Toto je fatálne zlyhanie vlády Roberta Fica a ministra vnútra, ktoré by v normálnej krajine znamenalo okamžité odstúpenie ministra vnútra,“ povedal predseda SaS Branislav Gröhling.
Bezpečnostnú radu pritom Fico urýchlene zvolával aj pre oveľa banálnejšie záležitosti, než je útok na štátne IT systémy. Počas protestov po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktoré viedli v roku 2018 k pádu Ficovej vlády, ju premiér zvolal potom, čo sa niekoľko desiatok metrov od úradu vlády našlo niekoľko dlažobných kociek. Premiér to vysvetľoval obavami z útokov na štátne budovy.
V roku 2007 Ficova vláda zvolala bezpečnostnú radu potom, čo na pozemok ministerky práce Viery Tomanovej údajne vnikol neznámy fotograf a vraj omámil jej psa tak, že si niekoľko dní pospal. Polícia prípad nedokázala vyšetriť a uzavrela ho.
V tomto volebnom období sa zasadnutie bezpečnostnej rady konalo pred prezidentskými voľbami potom, čo policajti zadržali občana Tadžikistanu, ktorého považovali za teroristickú hrozbu. Vládne strany podporujúce kandidáta Petra Pellegriniho vtedy stavali kampaň na jeho podporu aj na téme vojny a informácia o vnútornom ohrození štátu do tohto konceptu zapadla.
Naopak, v prípade masových bombových hrozieb na školách tak rýchlo bezpečnostná rada nepostupovala. Po prvej vlne hrozieb v máji tohto roka radu nezvolali, urobili tak až v septembri, keď sa hrozby zopakovali.
Oslávte s nami 17. november kvalitným čítaním z knižnej edície Denníka N. Len dnes kniha 1989. Pád sovietskeho impéria s 20 % zľavou na obchod.dennikn.sk
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
