Komentáre

Denník NDo Moskvy (cez Vietnam) a späť

Igor OtčenášIgor Otčenáš
39Komentáre

Do Moskvy sa po Ficovi chystá aj velikán z Revúcej. Ako oznámil, na rozdiel od Fica nám po návrate určite niečo povie. Ale to si môžeme rovno pustiť vodu z vodovodu.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Autor je spisovateľ, prekladateľ a bývalý diplomat

Fico nám ani z Moskvy, ani z vietnamskej zlatej vane, ani po návrate na Slovensko nepovedal, čo robil tri hodiny osamote s Putinom. Oznámil iba, že za trest vypne Ukrajine elektrinu, vynadá Bruselu a odteraz už nikomu nič nepovie, lebo nikomu nič do toho, čo bude robiť, kam pôjde, prečo a za koľko.

​V kontexte česko-slovenskej histórie, resp. česko/slovensko – rusko/sovietskych vzťahov je to vo svojej podstate inovačný prístup. Lebo keď nejaký Slovák či Čech šiel do Moskvy/do Ruska, vždy národu o tom niečo zvestoval – a zväčša sa ponáhľal, aby to povedal čím skôr.

Tak napríklad Karel Havlíček Borovský. Ten po návrate z Ruska povedal, že tam videl všetko možné, len nie slobodu.

Ľudovít Štúr síce v Rusku nikdy nebol, zato videl budúcnosť Slovanov (teda aj Slovákov) v ruskom objatí a nenechal si to pre seba – podal o tom správu vo svojom poslednom spise (ktorý vyšiel v slovenčine až v roku 1993). Ale to sa dá na pozadí jeho sklamania z revolučných rokov 1848/49 do istej miery pochopiť.

Lenže v Rusku nebol ani Ján Palárik. A napriek tomu to v spise O vzájomnosti slovanskej videl celkom naopak. Teda vzájomnosť áno, ale s výhradami. A to najmä preto, lebo „samovládny cár všetkých Rusov nemôže byť spolu dobrým ústavným kráľom slobodných občanov v maličkom štáte — to sa nezrovnáva!“

V Rusku bol niekoľkokrát aj S. H. Vajanský. Pri jednej z návštev sa stretol s ruským cárom Mikulášom II., ktorý mu vraj daroval zlaté hodinky. Nevie sa síce, o čom sa s ruským cárom rozprával (o plyne sotva), no vrátil sa domov taký uchvátený, že chodil po Martine v ruskej rubaške. A napísal o Rusku aj oslavnú báseň. Svojím spôsobom je aj toto správa.

V Rusku bol aj T. G. Masaryk. Svoje dojmy a názory neskrýval, hovoril o tom verejne, prednášal a v roku 1913 vydal knihu Rusko a Evropa. Aby sme to zostručnili: podľa neho Rusko bude musieť prejsť zásadnou transformáciou, aby sa stalo slobodnou a demokratickou spoločnosťou. Pretože sa píše rok 2025 a Masarykova veta platí dnes, ako platila v roku 1913, môžeme sa oprávnene spýtať, čo vlastne Rusko za tých uplynulých 112 rokov robilo.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.