Denník N

Programové vyhlásenie vlády a životné prostredie

Vláda sľubuje niektoré užitočné kroky, na viaceré zabudla a na prešľapy jej najsilnejšej strany by sme nemali zabudnúť my.

Autor je environmedntálny geograf, vedecký pracovník GgÚ SAV, vysokoškolský pedagóg

V podkapitole vládneho programu, venovanej životnému programu, je nemálo sympatických sľubov, ktoré sú však, až na jednu výnimku, nekonkrétne a nemerateľné. Veľa dôležitých vecí tam však  chýba. Navyše, životné prostredie predstavuje natoľko komplexnú a prierezovú problematiku, že o zámeroch vlády vo vzťahu k nemu neraz viac vypovedá to, čo je uvedené v ostatných kapitolách programového vyhlásenia než v samotnej kapitole. A to veľký oprtimizmus nevzbudzuje.

Programové vyhlásenie vlády 2016 – 2020 má približne 70 normostrán – v porovnaní s predchádzajúcimi patrí teda k tým obšírnejším. Asi preto, lebo vtesnať do jedného textu predstavy štyroch koaličných partnerov tak, aby sa tam každý z nich našiel, je ťažšie, ako keď ten program píše jedna „štátostrana“.

V nasledujúcom texte sa pokúsim stručne zhodnotiť, ako toto programové vyhlásenie pristúpilo k problematike životného prosttredia v širších súvislostiach, teda nielen v oblastiach, za ktoré bezprostredne zodpovedá rezort životného prostredia. Čiže vrátane zahraničnej politiky, financií,  pôdohospodárstva, hospodárstva, dopravy, výstavby, kultúry, školstva, vedy a výskumu, spravodlivosti ai. A napokon sa zmienim o tom, aký mám dojem z celého dokumentu – vrátane porovnania s tým predchádzajúcim z roku 2012.

Podkapitola Životné prostredie

Podkapitola Životné prostredie sa celkom dobre číta, zmieňuje sa o širokom spektre problémov, obsahuje aj moderné pohľady, ale je v nej veľmi málo merateľných, kontrolovateľných a vymáhateľných záväzkov. Okrem percent zníženia emisií CO2, ktoré Slovensku vyplývajú z našich medzinárodných záväzkov, sa tam žiadne konkrétne číslo nevyskytuje.

Keď tento návrh environmentálneho programu vlády porovnám s ostatnými za uplynulých 26 rokov, považujem ho, čo do podrobnosti, konkrétnosti a ambicióznosti za takpovediac stredný, alebo “ani najhorší, ani najlepší“. Oceňujem napríklad zmienky o „zelenej tripartite“, „zelenom obstarávaní“, „zelenej infraštruktúre“, „udržateľnej výrobe a spotrebe a zameraní na celý životný cyklus výrobkov a služieb“, „znížení energetickej náročnosti priemyslu“, „environmentálnej osvete, výchove a vzdelávaní v spolupráci s expertmi a mimovládnymi organizáciami“ či o „dotvorení siete chránených území“. Vari prvý raz v históri podobných dokumentov sa spomína proaktívny prístup k napĺňaniu záväzkov a cieľov v oblasti udržateľného rozvoja a životného prostredia, prijatých na medzinárodnej úrovni.

Na druhej strane v podkapitole Životné prostredie veľa dôležitých vecí chýba. V súvislosti so zmenou klímy by som napríklad ocenil, keby sa v nej nachádzal záväzok utlmovať hnedouhoľné baníctvo na Hornej Nitre, chcelo by to tiež zásadne prehodnotiť vodohospodársku politiku štátu, technokratické protipovodňové opatrenia, či výstavbu takzvaných malých vodných elektrární, ktorá ide často na úkor posledných prírodných úsekov našich riek, zaviesť zálohovanie obalov, zásadne ekologizovať lesníctvo i poľnohospodárstvo, definitívne skoncovať s hrozbou ťažby uránu, sprísniť podmienky na používanie geneticky modifikovaných organizmov a pod.

Rád by som tam videl aj explicitný záväzok dodržiavať Európsky dohovor o krajine, podporovať udržateľnú mobilitu, prehodnotiť zastaralé rozvojové stratégie i viaceré konkrétne rozvojové projekty, ohrozujúce životné prostredie, obnoviť Radu vlády SR pre trvalo udržateľný rozvoj, začať konečne dodržiavať Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja a každoročne do parlamentu predkladať odpočet jej plnenia. Vychádzajúc z predvolebných sľubov a závazkov strán súčasnej vládnej koalície by som v progrmovom vyhlásení očakával aj mnohé ďalšie konkrétne a merateľné ciele a záväzky, ktoré sme im pripomenuli vo výzve z 18. Marca tohto roku.

V podkapitole Životné prostredie sa okrem iného hovorí, že „vláda zabezpečí profesionálny a efektívny výkon slovenského predsedníctva v Rade EÚ v oblasti životného prostredia“. Obávam sa, že je to viac zbožné prianie ako reálne splniteľný cieľ, vzhľadom na to, do začiatku predsedníctva zostáva už len pár týždňov a vážnosť, ktorá sa tejto udalosti prikladá ani počet kompetentných ľudí, ktorí sa tým na ministerstve zaoberajú, nepovažujem za dostatočné.

V porovnaní s tým, čo strany vládnej koalície (najmä Sieť) sľúbili vo svojich volebných programoch i v envirodotazníku, ktorý sme im pred voľbami poslali, je vyhlásenie príliš všeobecné, vágne a ťažko vymáhateľné. Chýbajú v ňom tiež časové horizonty, v ktorých vláda jednotlivé záväzky uskutoční, aby sme sa mohli napríklad po roku pozrieť na to, čo je už splnené a čo nie.

Na druhej strane by som chcel oceniť skutočnosť, že do programového vyhlásenia sa aspoň rámcovo dostali viaceré tézy z našej výzvy a zo súboru odporúčaní, ktoré sme koaličným stranám poslali hneď po vzniku vládnej koalície, ako aj to, že nový minister sa stretol s reprezentatívnou skupinou zástupcov a zástupkýň environmentálnych mimovládok.

Ostatné časti programového vyhlásenia so vzťahom k životnému prostrediu

Už v preambule a potom v úvodných kapitolách programového vyhlásenia sa medzi cieľmi vlády viackrát uvádza slovné spojenie: „zabezpečiť hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj Slovenska“, ale bez bližšieho vysvetlenia toho, ako vláda chápe pojem rozvoj.

Environmentálne konzekvencie by malo aj splnenie cieľa „zvyšovať potravinovú bezpečnosť a podiel slovenských potravinárskych výrobkov na trhu“.

Vláda sa zaväzuje „posilňovať vhodné inštitucionálne rámce pre národnú implementáciu Agendy OSN 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj“, ale bez zmienky napríklad o zvnovuoživení Rady vlády pre TUR.

Na tretej strane sa spomínajú výsledky klimatického samitu v Paríži a ich vplyv na hospodársku a sociálnu sféru, ale bez zaujatia adekvátneho proaktívneho postoja k tejto kľúčovej výzve. Medzi najakútnejšími vonkajšími výzvami sa však globálna zmena klímy a jej vplyv na Slovensko nespomínajú. Podobne sa táto téma neuvádza ani medzi bezpečnostnými výzvami v rámci podkapitoly Bezpečnostná politika, v ktorej sa spomínajú najrôznejšie aspekty tejto problematiky: okrem environmentálneho.

V podkaptole Medzinárodná ekonomická politika sa vyskytuje vágna a z kontextu vytrhnutá formulácia: „Vláda zároveň pomôže posilniť úlohu súkromného sektora v podpore udržateľného rozvoja.“

V kapitole s názvom Plynule pokračovať v podpore hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja krajiny sa spomína „trvalo udržateľný rast hospodárstva a zamestnanosti“, ako aj „tzv. eko-efektívnosť rozvoja priemyselnej výroby“. Udržateľnosť sa požaduje aj pri rozvoji energetiky. Hneď o niekoľko riadkov nižšie sa však táto vízia spochybňuje prísľubom „analýzy možností ďalšieho postupu prípravy nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice“, čo je v priamom protirečení s predstavou o (trvalo) udržateľnom rozvoji (TUR). O kúsok ďalej vláda sľubuje optimálne využívanie obnoviteľných zdrojov, zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie energetickej náročnosti, ako aj prechod na obehové hospodárstvo, zabezpečujúce racionálne využívanie zdrojov, energetickú efektívnosť a znižovanie energetickej náročnosti, ale aj tvorbu podmienok pre efektívne riadenie ťažby nerastných surovín a napokon aj ochranu spotrebiteľov.

V podkapitole venovanej cestovnému ruchu chýba zmienka o tom, že by jeho rozvoj nemal škodiť prírode, krajine a životnému prostrediu.

V podkapitile o výstavbe sa sľubuje zjednodušenie pravidiel a skrátenie stavebného konania, ako aj podpora PPP projektov, čo môže byť dvojsečná zbraň. Nebezpečné (lebo ľahko zneužiteľné) sú snahy presadiť inštitút takzvanej investičnej výnimky pre takzvané významné investície. Chvályhodný je zámer konečne sa vyrovnať s problematikou čiernych stavieb. (Len aby nezostalo opäť iba pri zámere!).

Sľubuje sa tiež podpora zvyšovania energetickej efektívnosti budov, vrátane programu zatepľovania.

V podkapitole o železničnej doprave sa jej sľubovaná podpora zdôvodňuje aj tým, že ide o najekologickejšiu dopravu. Čo je dôležité a žiaduce je to, že vláda sľubuje „ekologizovať dopravu“ aj presunom tovarov z cestnej na železničnú dopravu.

Ťažko povedať, čo konkrétne sa skrýva za zámerom „rozvíjať a modernizovať dunajské prístavy a zlepšiť splavnosť Dunaja“. Takýto zámer môže byť legitímny, ale aj nebezpečný pre prírodu, keď môže byť „odrazovým môstikom“ k nebezpečným technokratickým projektom.

Vláda chce pokračovať v začleňovaní cyklodopravy medzi štandardné druhy dopravy (zostáva len veriť, že na to vyčlení aj patrične prostredky – nie ako doteraz: nula eur).

Po prvý raz v dejinách sa v programovom vyhlásení objavuje aj záväzok vlády podporiť rozvoj infraštruktúry na podporu elektromobility.

V podkapitole venovanej poľnohospodárskej politike sa poľnohospodárstvo, potravinárstvo a lesníctvo označujú ako strategické odvetvia hospodárskej politiky štátu.

Vláda sľubuje o.i. podporovať hospodárne využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu a jeho ochranu pred neodôvodnenými zábermi, ako aj funkčný poisťovací systém s cieľom zmierniť dôsledky škôd spôsobených klimatickými zmenami.

Explicitne sa sľubuje podpora ovocinárstva, zeleninárstva a vinohradníctva.

Osobitná zmienka sa venuje opatreniam súvisiacim s adaptáciou poľnohospodárstva na zmenu klímy prostredníctvom zadržiavania vody v krajine, vrátane zachovania a rozvoja hydromelioračných zariadení.

Vláda tiež sľubuje podporu využívania obnoviteľných zdrojov energií na vidieku.

V tej istej podkapitole vláda tvrdí aj to, že les vníma ako integrálnu súčasť vidieckeho prostredia, kde je potrebné hospodáriť podľa zásad trvalo udržateľného rozvoja tak, aby bola zabezpečená „permanentná distribúcia ostatných verejnoprospešných funkcií lesov pre spoločnosť“ ako aj „plnenie širokej škály ekosystémových služieb pre verejnosť“.

Za pozornosť stojí aj tento odstavec v tej istej časti progamového vyhlásenia: „Vláda bude hľadať efektívny prienik úloh vylývajúcich zo starostlivosti o lesy so záujmami ochrany prírody a zabezpečí postupný prechod od administratívne-direktívneho spôsobu riadenia po motivačne-kooperatívny spoločný postup dotknutých rezortov“. Takýto zámer môže prírode pomôcť, ale i uškodiť. Podľa toho, kto a ako ho bude interpretovať a uplatňovať.

Vláda tiež sľubuje prispôsobovanie lesov účinkom klimatickej zmeny ako nástroja na zmierňovanie nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy.

V podkapitole Finančná politika sa objavila takáto fráza: „Verejné financie naďalej budú základným finančným rámcom TUR celej spoločnosti“, ale zato v tejto rozsiahlej časti vyhlásenia úplne chýba zmienka o podpore zelenej či environmentálnej ekonomiky, alebo o potrebe takzvanej ekologickej daňovej reformy.

V podkapitole venovanej slovenskému predsedníctvu SK PRES 2016 úplne chýbajú zmienky o životnom prostredí.

V podkapitole s názvom Politika podpory výskumu a inovácií sa o.i. hovorí o „strategickom  výskume a vývoji v oblasti vnútornej bezpečnosti…s primárnym zameraním na ochranu obyvateľov, ich majetku, kritickej infraštruktúry a životného prostredia“. Uvidíme, ako sa tento zámer premietne do financovania vedy a výskumu.

Podkapitola Školská politika je spolu s podkapitolou Zdravotná politika zrejme najrozsiahlejšia v celom vyhlásení, objavuje sa v nej aj náznak sebakritiky, ale kritici stavu nášho školstva sú s ňou celkom oprávnene nespokojní, lebo je to skôr slohové cvičenie ako ambiciózny súbor merateľných cieľov a záväzkov.

Vláda o.i. sľubuje, že zabezpečí posilnenie výchovy detí a žiakov k zdravému životnému štýlu a spomínajú sa rôzne druhy mimoškoských aktivít s výnimkou environmentálnej výchovy a pestovania bezprostredného vzťahu detí k prírode.

Podobne je tomu aj v prípade zmienky o „hodnotovom vzdelávaní“. Opäť sa spomína všetko možné, len nie vzdelávanie k pozitívnemu vzťahu k prírode, krajine, kultúrnemu dedičstvu či k starostlivosti o okolité prostredie.

Ani v časti venovanej podpore práce s mládežou nie je zmienka o vedení žiakov k pozitívnemu vzťahu k prírode a prostrediu.

Všetko, žiaľ,nasvedčuje tomu, že (aj) túto najrozsialejšiu časť programového vyhlásenia písal/písali ekologickí analfabeti.

Ani v podkapitole o zdravotnej politike sa o vzťahu zdravia, prevencie civilizačných chorôb a zdravého životného prostredia nedočítame.

Podkapitola Kultúrna politika je napísaná dosť krkolomným jazykom (napríklad úvodná formulácia: „Kultúra spolu so štátom a ekonomikou predstavujú tri, znalosťami a tvorivosťou národa zdrojované, vzájomne prepojené strategické zložky rozvoja slovenskej spoločnosti“!).

Vláda tu tiež sľubuje pokračovať v efektívnom dialógu s odbornou kultúrnou verejnosťou, zástupcami samosprávy a pod. (len mimovládky v tomto výpočte akosi chýbajú).

Vláda sľubuje venovať pozornosť kultúrnym potrebám marginalizovaných a znevýhodnených skupín.

Chce hľadať doplňujúce finančné zdroje na obnovu kultúrneho dedičstva a dokončiť rekonštrukciu SNG a obnovu hradu Krásna Hôrka.

Vláda sa zaväzuje zvýšiť podporu pre obnovu národných kultúrnych pamiatok a zvýšiť ochranu archelogického dedičstva, čo však neznie vôbec dôveryhodne, keď si spomnieme, ako sa to isté ministerstvo vedené tým istým ministrom správalo k pamiatkam (vrátane archeologických) v predchádzajúcom volebnom období.

V tejto časti tiež chýba zmienka o tom, že kultúrna krajina so zachovaným tradičným rázom by sa mala chápať ako súčasť kultúrneho dedičstva.

V podkapitole op rávnom štáte a legislatívnom procese chýba zmienka o životnom prostredí.

V časti boja proti korupcii chýba zmienka o zelenom obstarávaní.

V časti venovanej verejnej správe vláda sľubuje vytvoriť nástroje a platformy, ktoré zvýšia zapojenie verejnosti a občianskej spoločnosti do tvorby verejných politík (– len aby!).

V podkapitole venovanej vnútornému poriadku a bezpečnosti vláda sľubuje pokračovať v potieraní environmentálnej kriminality a v zefektívňovaní nastavení systému opatrení na preddchádzanie a účinné postihovanie environmentálnej trestnej činnosti. Podporí vraj vytvorenie regionálnych štruktúr expertov v oblasti envi – kriminality.

Záver

Toto boli zmienky, priamo či nepriamo súvisiace so životným prostredím, ktoré sme našli (respektíve nenašli) v programovom vyhlásení vlády.

Keby však environmentálny program vlády bol aj dvakrát lepší, ako je, vyrieši to len časť problému. A preto sa budeme strán vládnej koalície priebežne pýtať aj na to, čo sľúbili vo svojich volebných programoch a v spomínanom envirodotazníku, a do vyhlásenia sa to nedostalo.

Navyše, životné prostredie predstavuje natoľko komplexnú a prierezovú problematiku, že o zámeroch vlády vo vzťahu k nemu neraz viac vypovedá to, čo je uvedené v ostatných kapitolách programového vyhlásenia, než v samotnej kapitole Životné prostredie. A to veľký optimizmus nevzbudzuje.

A napokon, je tu ľudský faktor, každodená realita a rôzne tlaky, ktoré vždy výrazne modifikujú sľuby. Nesmieme zabudnúť, že na čele rezortu je človek, ktorý sa tejto problematike dosiaľ nevenoval, na čele vlády je ten istý predseda, ktorý v roku 2010 ministerstvo životného prostredia bez akejkoľvek vecnej diskusie zrušil a členom vládnej koalície je strana, ktorá má na svedomí veľkokrádež spojenú s emisnými kvótami i rozvrat štátnej ochrany prírody v rokoch 2006 – 2009.

Teraz najčítanejšie