Denník N

Alžbeta II. – posledná dáma na tróne

Kráľovná Alžbeta II. počas svojho života nič výnimočné neurobila, len si plnila povinnosti. Možno práve preto je taká obľúbená.

Autor je novinár a prekladateľ

Bývalému egyptskému kráľovi Farúkovi sa pripisuje výrok, že čoskoro zostane na svete už len päť kráľov – pikový, krížový, kárový, srdcový a anglický. Je pravdou, že kráľov je aj dnes ešte stále dosť. Na anglickom tróne však sedí žena. Tá istá, ktorá na ňom sedela už v čase, keď bol ešte Farúk kráľom.

Alžbeta Mária Alexandra z rodu Windsorovcov sa dnes (21. apríla) dožíva 90 rokov. Keď vo februári 1952 zdedila kráľovskú korunu po svojom otcovi, britským premiérom bol Winston Churchill, v Sovietskom zväze vládol Stalin, v Číne Mao Ce-tung a americkým prezidentom bol Harry Truman. Dnes sú na ich miestach muži, ktorí v tom čase ešte ani neboli na svete. Alžbeta II. však stále je hlavou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ako aj pätnástich ďalších štátov, od Kanady a Austrálie až po Tuvalu či Šalamúnove ostrovy. Na tróne sedí dlhšie ako legendárna kráľovná Viktória.

Keď sa Alžbeta narodila, nikto netušil, že na svet prišla žena, ktorá bude prepisovať dejiny britskej monarchie. Nástupníkom trónu totiž nebol jej otec, ale strýko. Ten však krátko po nástupe na trón abdikoval, aby sa mohol oženiť s rozvedenou Američankou Wallis Simpsonovou. Až vtedy sa kráľom stal jej otec Albert, ktorý však prijal meno Juraj VI. Alžbeta však nástupníctvo stále nemala isté. Ak by sa jej rodičom narodil syn, odsunul by ju na vedľajšiu koľaj. To sa však nestalo, a tak keď Juraj VI. 6. februára 1952 zomrel, ani nie 26-ročná mladá dáma sa stala hlavou obrovského impéria.

Úplne iný svet

Viac ako šesť desaťročí kraľovania Alžbety II. sa vyznačuje obrovskými spoločenskými zmenami. Stačí spomenúť, že jej korunovácia v júni 1953 bola vôbec prvá, ktorú vysielala televízia. Aspoň takto sprostredkovane kráľovná vstúpila do obývačiek svojich poddaných.

V tom istom roku Crick a Watson objavili štruktúru DNA. O cestách do vesmíru sme len snívali. Dnes má starodávna britská monarchia účty na všetkých sociálnych sieťach. Napriek tomu je dodnes symbolom tradície a do istej miery aj výstrednosti.

Patrí medzi ne to, že Alžbeta II. nie je len panovníčkou, ale formálne aj hlavou anglikánskej cirkvi. Úradná autorita sa v britskej monarchii neodvodzuje od štátu, ľudu alebo zákonov, ako je to v republikách, ale priamo od osoby monarchu. Aj preto je dodnes oficiálny názov vládneho kabinetu Vláda Jej Veličenstva a prívlastky Royal, HM (Her Majesty’s) alebo Crown nesie väčšina štátnych inštitúcií. Programové vyhlásenie vlády nečíta premiér, ale kráľovná pri slávnostnom otvorení parlamentu, čo je ceremónia ako vystrihnutá zo stredoveku. Poslanci parlamentu pri nástupe do funkcie skladajú prísahu vernosti kráľovnej, jej dedičom aj nástupcom.

Často sa hovorí, že úloha kráľovnej je do značnej miery ceremoniálna, presne v duchu hesla Kráľovná kraľuje, ale nevládne, zavedeného v čase, keď sa absolutistická monarchia menila na konštitučnú. Alžbeta II. je takmer vzorovou predstaviteľkou konštitučného monarchu. K politike sa verejne nevyjadruje. Médiá občas vytiahnu zákulisné informácie o tom, s ktorými premiérmi mala dobré vzťahy a s ktorými nie, alebo čo si myslí o Európskej únii, ale sú to všetko len neoverené špekulácie.

Skôr vládnu obavy, či sa takto štátnicky bude vedieť správať aj jej syn Charles. Ten sa totiž rád vyjadruje k čomukoľvek a často nie príliš diplomaticky. Okrem neutrality navonok má panovník aj reálne právomoci. Napríklad vyberá predsedu vlády, čo môže byť kľúčové v situácii, keď sa voľby skončia tesným výsledkom.
Navyše všetky zákony, ktoré parlament prijme, platia, až keď ich podpíše panovník. Posledný raz bol zákon vetovaný v roku 1708 kráľovnou Annou, ale Charlesove súčasné politické aktivity vyvolávajú otázky, či bude parlamentu vracať zákony, ktoré sa mu nepáčia.

Kráľovná zostáva rovnaká, aj sa mení

Britská spoločnosť sa za viac ako šesť desaťročí „druhého alžbetínskeho veku“ zmenila takmer na nepoznanie. V niečom pozitívne, v niečom nie. Zmenila sa však samotná kráľovná? Antropologička Kate Foxová o nej tvrdí, že vôbec neberie ohľad na módu a stále nosí ten istý typ oblečenia. „Pretože je kráľovná, ľudia nazývajú jej štýl klasickým alebo nadčasovým, a nie výstredným alebo čudným,“ napísala svojho času v knihe o skrytých pravidlách správania Angličanov.

Kým v otázke módy sa Alžbeta II. zasekla v čase, predsa len existuje oblasť, v ktorej u nej odborníci spozorovali zmenu – spôsob vyjadrovania. Analyzovali jej prejavy od roku 1957 až po dnešok a zistili, že sa posunula od aristokratického spôsobu vyslovovania slov k tomu, ako hovorí stredná trieda. Zdá sa, že už ani kráľovná nehovorí čistou kráľovskou angličtinou.

Ľudská vlastnosť, o ktorej sa v prípade kráľovnej často hovorí, je emocionálnosť, respektíve jej nedostatok. Asi najviac britskú verejnosť podráždila svojou chladnou reakciou na smrť princeznej Diany. Vtedy sa svojím správaním výrazne odlíšila od toho, ako sa zachovala väčšina verejnosti. Lenže Alžbetu presne takto vychovali. Nikdy nechodila do školy, často bola odlúčená od rodičov, ktorí si plnili svoje kráľovské povinnosti a navyše ju učili, že na verejnosti nemá prejavovať emócie. Viacerí ľudia z jej okolia priznávajú, že sa to prenieslo aj do súkromia a vzťahu k vlastným deťom.

Nedá sa jej však uprieť zmysel pre humor. Skutočný britský, nie taký primitívny, akým sa prezentuje jej prostoreký manžel Philip. Veď sa nechala nahovoriť, aby pri príležitosti otvorenia olympijských hier v Londýne nakrútila klip s asi jediným Angličanom, ktorý je známejší ako ona – Jamesom Bondom. Keď kráľovský sprievod rozhodol, že záchranca židovských detí Nicholas Winton poletí zo Slovenska naspäť do Británie v jednom lietadle s kráľovnou, a nie komerčnou linkou, oznámila mu to slovami: „Sir Nicholas, počula som, že vás zveziem domov.“

Monarchia prežije

Aj keď kráľovná Alžbeta II. za svoj život nič výnimočné neurobila, zostáva veľmi obľúbenou panovníčkou. Za jej najväčší príspevok spoločnosti môžeme považovať pôsobenie v ženskom pomocnom zbore na konci druhej svetovej vojny. Od nástupu na trón robí už len to, čo jej povinnosti predpisujú. A možno práve v tom je tajomstvo jej úspechu.

Okrem už spomenutého nesúladu medzi kráľovnou a verejnosťou po smrti princeznej Diany zažila len málo otvorených prejavov vzdoru. Za jeden z nich možno považovať situáciu po požiari časti zámku vo Windsore v roku 1992. Časť politikov a verejnosti tvrdila, že náklady na opravu by nemala znášať verejnosť, ale samotná kráľovná. Ľudia boli znechutení zo škandálov v kráľovskej rodine –dcéra Alžbety II. Anna sa v tom roku rozviedla s manželom, dvaja synovia vrátane následníka trónu Charlesa oznámili odlúčenie od svojich manželiek.

Alžbeta II. vtedy pochopila, že si musí svojich poddaných udobriť. Vyhlásila, že aj kráľovnú je možné kritizovať, ale zároveň dodala, že by sa tak malo diať s humorom, jemnosťou a pochopením. Od nasledujúceho roku začala kráľovná platiť daň z príjmu a zároveň sa znížila suma, ktorú kráľovská rodina dostáva zo štátnej pokladnice na vykonávanie oficiálnych povinností.

Po nie príliš úspešných 90. rokoch prinieslo nové storočie isté oživenie. Kráľovná oslávila polstoročie na tróne, škandálov ubudlo, kráľovských svadieb aj pravnúčat pribudlo a na reči o tom, že britská monarchia speje k zániku, sa postupne zabudlo. Podľa vlaňajšieho prieskumu verejnej mienky sa za prechod k republikánskemu zriadeniu vyslovilo len osemnásť percent opýtaných.

Viac ako tri pätiny Britov si myslia, že dedičná monarchia bude na Ostrovoch fungovať aj o sto rokov, len 23 percent predpokladá, že táto inštitúcia dovtedy zanikne. Aj blížiace sa oficiálne oslavy narodenín kráľovnej nepochybne budú pompéznou ukážkou, že monarchia ľudí stále fascinuje – v zahraničí možno ešte viac ako v Británii.

Ak sa nič nepredvídané nestane, najbližšie tri generácie britských panovníkov budú muži. Keď raz opäť zasadne na trón kráľa Eduarda žena, bude to úplne iná žena ako Alžbeta II. Ona je posledná kráľovná zo starého sveta.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre, Svet

Teraz najčítanejšie