Edward Lucas
Autor je britský novinár a spisovateľ
Medzinárodné samity sa končia „rodinnou fotkou“. Ale obrázok z končiaceho sa stretnutia skupiny G7 v Japonsku v máji 2016 dnes pôsobí ako úvodná scéna katastrofického filmu. Zhromaždení svetoví lídri uvažovali o niečom, čo sa podľa dnešných štandardov javí ako drobné a riešiteľné problémy, no z diaľky sa k nim už rútila cunami.
David Cameron, François Hollande, Jean-Claude Juncker, Angela Merkel, Matteo Renzi – tí všetci sú už preč. Pravda, Donald Tusk, vtedajší predseda Rady EÚ, je dnes poľským premiérom. Japonského premiéra Šinzóa Abeho zavraždili. Politická kariéra ostatných sa skončila väčším či menším neúspechom. Posledný z nich – Kanaďan Justin Trudeau – bol v roku 2016 hviezdou s čerstvým mandátom, no minulý týždeň ohlasoval odstúpenie z funkcie ako vyvrheľ.
Tón dnešných diskusií je teraz tichší, no panický. S blížiacim sa druhým funkčným obdobím Donalda Trumpa, pôsobia ostatné veľké krajiny, akoby ani nemali lídra. Francúzsko a Nemecko sa ocitli v politickej kríze. Británia sa trápi na vedľajšej koľaji. Iba talianska premiérka Giorgia Meloni – v roku 2016 nedôležitá provokatérka – vyzerá, že drží krok s dobou. V menších krajinách je zostava pre novú éru celkom iná. Slovenský premiér Robert Fico, jeho maďarský kolega Viktor Orbán a nastupujúci rakúsky líder Herbert Kickl boli politicky aktívni už v roku 2016, vtedy však predstavovali anomálie. Teraz ich kacírske názory vyzerajú takmer mainstreamovo.
