Monika Tódová
Od včera si s nemým úžasom prehrávam to jednoduché video. Tomáš Drucker odovzdáva v Prezidentskom paláci ocenenie študentovi, podáva mu ruku a on, Simon Omaník si má následne podať ruku s Petrom Pellegrinim. Ukáže však odmietavé gesto, otočí sa a s oboma sa odfotí. Je to len pár sekúnd, ale pre obrovskú časť spoločnosti to pôsobí, akoby sme vyhrali majstrovstvá sveta v hokeji.
To je tá časť spoločnosti, ktorá ukazuje stop Petrovi Pellegrinimu, Robertovi Ficovi a ďalším politikom už od volieb. Chodia na námestia, spisujú petície, podporujú zbierky na vyhodených vyšetrovateľov a snažia sa svoju frustráciu a hnev nasmerovať do niečoho užitočného. Ale nestačí im to. Tá hlúposť a zloba, ktorú často reprezentujú predstavitelia dnešnej moci, je pre nich jednoducho neznesiteľná.
Dva roky moderujem diskusiu Ako zachrániť demokraciu a naši diváci mi pravidelne posielajú tú istú otázku: Ako to máme vydržať? Snažíme sa im poctivo odpovedať, aj dnes tak urobíme v Prahe, ale je zrejmé, že ani to nestačí. Viem, že niektorí ľudia chodia na naše diskusie len preto, lebo im jednoducho pomáha byť v jednej miestnosti s ľuďmi, ktorí sú tiež frustrovaní a na to, čo sa deje v spoločnosti, majú rovnaký názor.
Teraz prišiel Simon do Prezidentského paláca a urobil niečo, vďaka čomu mnohí voliči zaspávali s úsmevom. Navyše, neocitol sa tam náhodou, dostala ho tam matematika, v ktorej je taký dobrý, že vyhráva olympiády.
