Washington Post
Píše Reis Thebault, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.
Vo vzduchu sa vznáša katastrofa. Zahmlieva oblohu, bolia z nej oči, usadzuje sa v pľúcach. Najviac však ťaží srdce.
Tí, ktorí prišli o všetko, pociťujú silnú bolesť.
Aj pre tých, ktorí mali viac šťastia, sú však požiare v Los Angeles stále nezvratnou a prítomnou bolesťou.
Dym zahalil nápis Hollywood, na Chodník slávy padá popol. Školy sú zatvorené a deti zostávajú doma. Zatvorené sú aj podniky, basketbalové zápasy miestnych Lakers odložili.
Obyvatelia celej rozľahlej metropoly kašlú a majú strach. V televízii aj skupinových četoch sa nehovorí o ničom inom, len o nebezpečenstve a devastácii.
V meste obklopenom plameňmi sa ťažko dýcha, pracuje a nik nevie, čo bude nasledovať.
Takmer 200-tisíc ľudí sa už evakuovalo a mnohí ďalší s obavami sledujú každý nový poplach – zbalené tašky majú pre istotu hneď pri dverách. V celom okrese Los Angeles požiare zničili viac než 12-tisíc budov a takmer každý pozná niekoho, kto prišiel o domov.
Nie je čas smútiť
Skutočný rozsah je však ťažké pochopiť. Chaos cítiť v celom okolí Los Angeles, ktoré tvoria púšte, zlatisté pláže, vždyzelené lesy a drsné hory.
A medzi nimi leží rozľahlé centrum mesta, kde sa nachádzajú ulice mimo kriticky ohrozených oblastí. Aj tie sú však neprirodzene tiché. Obvyklý smog nad hlavami obyvateľov vystriedal dym, ktorý je tmavší a zlovestnejší.
„Stále sledujem správy, akoby to malo niečo zmierniť,“ vraví Jen Blake, ktorej rodina musela opustiť dom v Hollywoode, keď sa požiare rozšírili na neďaleké kopce. „Je to také, ako keď si
