Denník N

Aké je to v Skopje, európskom hlavnom meste gýča

Premena Skopje na neoklasicistické historické mesto plné gýčových sôch beží už šesť rokov, podľa odhadov už stála vyše pol miliardy eur.
Premena Skopje na neoklasicistické historické mesto plné gýčových sôch beží už šesť rokov, podľa odhadov už stála vyše pol miliardy eur.

Bývalé vládne kancelárske budovy a sídla inštitúcií a múzeí sa na pár mesiacov halia do lešení, aby sa spoza nich vynorili ako neoklasicistické paláce.

Trochu sčítaný Európan už začul, že na juhovýchode máme mesto, o ktorom svetové noviny píšu ako o „hlavnom mieste gýča“. Skopje síce zažilo kompletnú prestavbu po zemetrasení v roku 1963, no unikátny ráz mu dávajú žeriavy a robotníci až v posledných rokoch. Bývalé vládne kancelárske budovy a sídla inštitúcií a múzeí sa na pár mesiacov halia do lešení, aby sa spoza nich vynorili ako neoklasicistické paláce.

Macedónska vládna strana, ktorá je pri moci od vyhlásenia nezávislosti po rozpade Juhoslávie, tak stavia fyzickú oporu svojmu dlhodobému projektu Macedónska ako pokračovateľa ľudu Alexandra Veľkého Macedónskeho. Kontroverzný program zmeny Skopje na historické mesto je jednou z najväčších štátnych investícií, volá sa Skopje 2014 podľa roku, keď mal byť dokončený.

Príznačné je, že Skopje 2016 je stále veľké stavenisko historických budov. Čo je zrejme hotové, je osadenie sôch, lebo na ďalšie už nie je miesto. Koňov v rôznych variáciách sa dá napočítať v centre do dvadsiatky. Fontány sú všade, bežia aj v noci. Všetko držia vo forme upratovači, ktorí obchádzajú ulice s prútenými metlami doslova 24 hodín denne. Stihli aj namaľovať všetky odpadkové koše zlatou farbou.

IMG_3358
Námestie Macedónska v Skopje a hlavný hrdina, Alexander Veľký Macedónsky
IMG_3725
Vežiaky na podlaží obchodného domu Gradski Trgovski Centar zo 70. rokov a budova Telekomu po roku 2000 odrážajú vznik svojej doby. Most umelcov Macedónska a sochy z poslednej dekády už menej.
IMG_3397
Chladný betón doteraz ikonických brutalistických stavieb juhoslovanských autorov sa práve stráca pod neoklasicistickou fasádou.
IMG_3715
Plachta sľubuje ornamenty na nevýraznej kancelárskej budove. Vľavo po starom, vpravo hore je už nová fasáda hotová.

Aj Mariott v baroku

Skopje je len o niečo väčšie ako Bratislava, ale hlavné macedónske námestie je obrovské ako futbalové ihrisko. Zrejme sa dá pripísať ešte plánovačom po zemetrasení v roku 1963. Centrálny bod mu dalo až Skopje 2014, je ním adekvátne veľká socha Alexandra Veľkého, ktorý udatne stíska meč, spod neho na niekoľkých okrúhlych stupňoch levie hlavy chrlia vodu. Rodiny si okolo robia selfie. Cestovatelia na blogy píšu, že síce je to vážne tak trochu gýč, ale niečo na tom je, keď to v noci tak pekne svieti.

Počkajme však ešte na také Skopje 2018. Teraz sa ešte stále sivé fasády brutalistickej architektúry na hlavnom námestí strácajú pod žltými neoklasicistickými stupienkami. Nové, široké antické piliere budú vyzerať pôsobivo, sú to práve posledné dni, čo môžete zaznamenať, že sú duté. Jedna z mála vecí pripomínajúcich globalizáciu v Skopje, novostavba hotela Mariott, sa mohla podľa miestnych stavať hneď oproti obriemu Alexandrovi práve preto, že súhlasila s barokovejšou variáciou moderného historického Skopje. Keďže sa vie, čo sa očakáva, historické prvky vidno aj na mnohých novších súkromných budovách či renováciách.

Veľa o súčasnom stave hovorí vzťah krajiny k múzeám. Dá sa ešte pochopiť, že Múzeum Skopje, ruina železničnej stanice obkolesená lešeniami, vyzerá ako squat. Má totiž pripomínať zemetrasenie spred štyridsiatich rokov, ktoré zničilo väčšinu mesta.

Čudne však už vyzerá spustnutá modernistická budova Múzea súčasného umenia v severnej časti mesta. Skopje ju darovali Poliaci po zemetrasení (Československo darovalo dočasné baraky). Hoci výhľady sú pôsobivé, inštitúcia je na prvý pohľad ťažko podfinancovaná. Z Národnej galérie v budove zvyškov tureckých kúpeľov na severnom brehu rieky Vardar cítiť podobný nezáujem, k tomu necitlivé rekonštrukcie 70. a 80. rokov. Expozícia v siedmich miestnostiach vyzerá ako nemenná už roky, počas prevádzky kúty (aj obrazy) striekajú zrejme proti hmyzu.

Múzeum utrpenia

Iný prípad je však múzeum, ktoré otvorili v roku 2011 priamo v centre a ktorého budova ako jedna z prvých začala dávať Skopje neoklasicistický vzhľad. V múzeu „macedónskeho utrpenia“ sa nemôžete len tak prejsť. Môžete stráviť hodinu, ale iba ak ste ochotní počúvať výklad sprievodcu. Vstupné tiež patrí medzi najdrahšie v meste.

Za ťažkými vrátami vás čaká nedokončená, asi hodinová cesta tmavými komorami a obrovskými obrazárňami. Budova je plná desiatok nízkych voskových figurín ilustrujúcich doslovné výjavy národnej histórie (obesenec a vypchaté vrany). V obrovských obrazárňach si môžete prezrieť odhadom stovku diel na veľkých plátnach, národní hrdinovia na obrazoch často vo výjavoch ako z Francúzskej revolúcie umožňujú precítiť oficiálnu a vládou spečatenú macedónsku bolesť. Takmer všetky obrazy nie sú staršie ako z roku 2010 a maľovali ich ruskí profesionáli.

Podobne pompézna je susedná budova archeologického múzea, ktorá nedokladuje národný príbeh figurínami a obrazmi, ale opismi k nálezom. To, čo by ste spredu opísali ako veľký palác, obídete z boku menej ako tridsiatimi krokmi. Rad neoklasicistických budov je natlačených medzi pôvodnú výstavbu na severnom brehu a rieku a vytvára naleštenú a vysvietenú panorámu, pár metrov za nimi sú budovy s balkónmi. Kompletne prišli o slnko, pospájané nefunkčnými priechodmi a zanedbanými chodníkmi.

V naleštenej prvej línii nábrežia nájdete aj panteón macedónskych hrdinov a hneď z neho sa môžete prejsť peším mostom lemovaným sochami macedónskych umelcov. Všetky sochy sú doslovné, spisovateľ má v ruke pero, maliar paletu. Za najväčší výjav kreativity autorov sôch sa dajú považovať variácie týchto doslovných klišé. Hoci umelcov hodných sochy našli zadávatelia veľa, ani jedna nie je žena. Za zvukov slávnostného pochodu, ktorý hrá v úplne bežné poludnie z reproduktorov na historicky štylizovaných lampách, sa môžete vrátiť na hlavnú, južnú stranu mesta – do živého, ale rozpadajúceho sa nákupného centra zo 70. rokov.

IMG_3719
Múzeum utrpenia Macedóncov má jednu provokačnú pobočku aj v Aténach.
IMG_3241
Interiér torza železničnej stanice, ktoré slúži ako Múzeum mesta Skopje. Adaptácia zo 70. rokov začína sama pôsobiť ako relikt.
IMG_3266
Ďalšia ikonická stavba juhoslovanského brutalizmu, železničná stanica Skopje. Pod koľajnicami na úrovni zeme je autobusová stanica.

Lebo Macedónsko

„Lebo Macedónsko,“ mávla rukou pekná blond herečka Nina, moja hostiteľka cez Airbnb, takmer vždy, keď som sa niečomu čudoval (napríklad tomu, že fajčila na záchode, ale to som si nechal pre seba).

Rezignované odpovede sa však mladým míňajú. Počas mojej návštevy prebiehali v Skopje veľké protesty proti vláde. Ilustrátor Ivan, ktorý je autorom nálepky pre protestujúcich, tvrdil, že nešlo ani tak o jeden jasný dôvod, ale množstvo „posledných klincov“. V ten večer skupina mladých ľudí nahádzala na jeden z vládnych monumentov, miestnu verziu „Arc Du Tromph“, vrecká s farbami. Stihli nakresliť aj veľkú zaťatú päsť.

Čo sú ďalšie kroky vlády? Po tom, ako začalo Skopje objednávať na mestskú prepravu čínske kópie červených poschodových route-mastrov (pričom zvyšné autobusy sú vyradené nemecké vraky s permanentným nápisom „Dienstfahrt“ či „Frauenhelpline“), nahradí detskú manéž na južnom brehu menšia verzia okrúhleho London Eye.

Čo môžete očakávať od Skopje?

IMG_3503
Množstvu konských súsoší konkurujú už len levie súsošia.

Wizzair spustil priame lety z Bratislavy. Každý sprievodca vám povie, že si treba pozrieť centrum, jeho architektúru a monumenty, a tiež osmanský bazár s výborným jedlom, pevnosť Kale hneď za ním s nádherným výhľadom, ešte krajším výhľadom pri výstupe lanovkou na vrch Vodno (k lanovke môžete ísť autobusom MHD alebo si dať krátku túru) či klasický živý balkánsky Zelený trh. K tomu pridávame:

Čakajte nízke ceny, výdatný burek stojí menej ako euro, pol litra koly stojí o polovicu menej ako u nás. Lístok na autobus stojí 60 centov, taxík v rámci širšieho centra nevyjde viac ako tri eurá. Fľaša piva v priemernej reštaurácii stojí asi 1,50 eura, bohatý šopský šalát z čerstvej balkánskej zeleniny a zo syra okolo 1,50 eura, malá dóza ajvaru v obchode 1,30 eura.

IMG_3421
Útulný osmanský „bazár“ s krivolakými uličkami hostí aj nočný život.
IMG_3410
Osmanský „bazár“ na severnej strane oddeľuje od rieky a centra mesta obchvat a množstvo ruín a nedokončených chodníkov, stavieb a prepojení. Zážitok tu je asi najbližší čerstvému zemetraseniu.

V meste je bezpečne, protesty mladých doteraz neboli násilné. Nacionalistická vláda však vyvoláva pnutia a marginalizuje národnostné menšiny, ktoré nepatria do jej príbehu o histórii Macedónska. Na dopravnom značení sú napríklad často farbou zatreté nápisy v albánčine.

Bývať cez Airbnb sa v meste skutočne oplatí. V susedstve okolo ulice Narodny front juhozápadne od centra bolo krajšie a čistejšie ako na akomkoľvek slovenskom sídlisku – prízemia sú plné malých rodinných obchodov, budovy udržiavané a osvetlené lemovali parky s fontánami a dobre vybavené ihriská –, súkromná izba v byte stála 12 eur. Priamo z veľkej obývačky sa vstupovalo do parku.

Stôp po zemetrasení a následných veľkolepých plánov obnovy od japonského architekta Kenza Tangeho nezostalo v centre veľa, azda, samozrejme, až na sám urbanistický plán či široké cesty.

Okrem zakonzervovanej pôvodnej železničnej stanice vyzerá neuveriteľne aj tá nová. Je vysunutá nad mesto a má bombastické rozmery, väčšina priestorov je nevyužívaná, tretina koľají nad rušnými cestami vytrhaná a železničiarom neprekáža, ak sa turisti motajú po zničených opustených častiach.

Hlavná pošta a vežiak telekomunikácií od architekta Janka Konstatinova sú vlajkovými ukážkami vesmírneho brutalizmu bývalej Juhoslávie, ktorého obrázky pravidelne oblietajú internet. Komplex je zanedbaný, a pretože je v úplnom centre, časť už mizne pod fasádami Skopje 2014.

Budova telekomunikácií....
Budova telekomunikácií…
IMG_3379
… a sídlo pošty sa dostali do medzinárodnej pozornosti ako príklady juhoslovanského brutalizmu. Časť komplexu už mizne pod neoklasicistickou fasádou.

Mesto je veľmi málo globalizované, v uliciach nenájdete McDonald’s, môžete si však donekonečna užiť balkánske pečivo na čele s variáciami burekov, niektoré fungujú aj ako siete. Veľmi úspešné sú aj nonstop pekárne, ktoré sa snažia tradičnú balkánsku pekáreň inovovať.

Pivo skôr nalievajú z fľašky ako čapujú, jeden mestský trend súčasnosti – minipivovar – už nájdete v osmanskom bazári.

IMG_3201
V Skopje je nesmierne veľa podobných barov a reštaurácií, západne od centra majú svoju „bohémsku“ uličku so živými terasami, kde sa ľudia zabávajú a jedia do noci. Aj na sídliskách je živo, vzťahy tu vyzerajú oveľa susedskejšie ako u nás. Tento bar je zasvätený Putinovi.

Skopjanská kaviareň? Kávová obroda je v nedohľadne, v meste nie je jediná dobrá kaviareň. Nestlé tlačí obrovské peniaze do marketingu instantných káv, v obchodoch zaberajú veľké miesto a dokonca ich úspešne tlačí aj do kaviarní, vytláča tak tradične varenú tureckú kávu. Bežne sa dá kúpiť dobre urobené espresso.

Blízko je nádherné, veľmi dobre udržiavané mestečko s jazerom Ohrid, asi tri hodiny autom alebo minibusom zo Skopje (asi 16 eur spiatočne). Oplatí sa tam stráviť aspoň dva dni.

IMG_3646
Jeden z množstva kostolov v mestečku Ohrid pri rovnomennom jazere.

Roaming je absolútne nevýhodný, O2 ponúka 1 MB internetu za 9 eur. Ak chcete zostať dlhšie a nespoliehať sa na pomerne dobrú sieť bezplatných wifi, lokálne pre-paid SIM karty majú štedrú ponuku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie