Timothy Garton Ash
Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite a autor knihy Domoviny
Keď sa vracajúci sa americký prezident Donald Trump pozerá na Grónsko, Panamu a Kanadu tak uprene, ako sa Vladimir Putin raz pozeral na Krym a ako sa Si Ťin-pching pozerá na Taiwan, je to symptómom i príčinou nového svetového neporiadku. Trumpizmus je len jedným z variantov transakcionalizmu, ktorý je hlavnou črtou tejto novej poruchy. Liberálne demokracie, najmä tie európske, sa musia prebudiť. Keď tak urobia, zacítia pach pušného prachu.
Rusko a Čína sú dnes revizionistickými veľmocami, zatiaľ čo stredne veľké mocnosti ako Turecko, Brazília či Južná Afrika sa rady obracajú na všetky strany. Dnešný svet je svetom vojen – na Ukrajine, na Blízkom východe i v Sudáne. Väčšina Európanov v podstate žije tak, akoby sme stále žili v čase mieru z konca 20. storočia, lenže svet okolo nás sa čoraz viac podobá Európe z konca 19. storočia, v ktorej fungujú súperiace veľmoci a impériá. Lenže dnešná geopolitická fáza má už celoplanetárne rozmery a väčšinu súťažiacich tvoria nezápadné štáty. Trumpove Spojené štáty sa pravdepodobne budú správať viac ako ostatné transakčné veľmoci než ako napríklad Nemecko alebo Švédsko.
Túto drsnú realitu osvetľuje prieskum verejnej mienky v 24 krajinách celého sveta, ktorý práve zverejnila Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR). Vznikol v spolupráci s naším výskumným projektom „Európa v meniacom sa svete“ na Oxfordskej univerzite a je tretí, ktorý sme uskutočnili od 24. februára 2022, keď Putinova rozsiahla invázia na Ukrajinu ukončila éru, ktorá sa začala po páde Berlínskeho múra.
USA? Skôr Čína
Tu je len niekoľko zistení, ktoré môžu spôsobiť, že vám zabehne. Mnoho ľudí mimo Európy víta Trumpov príchod s tým, že bude dobrý pre ich krajinu, pre svetový mier a konkrétne pre dosiahnutie mieru na Ukrajine i na Blízkom východe. Všetkým týmto veciam verí nadpolovičná väčšina respondentov v Indii a Saudskej Arábii a väčšina či aspoň najväčšia časť oslovených verí aspoň jednému z týchto tvrdení – v závislosti od konkrétnej otázky – v Číne, Brazílii, Južnej Afrike a v Rusku. Naopak, Európa a Južná Kórea, ktorá je vo veci vlastnej bezpečnosti rovnako ako Európa závislá od USA, sú v miere svojich obáv z Trumpovho vplyvu takmer osamotené.
Ako sme zistili už v našich dvoch predchádzajúcich prieskumoch, mnohé krajiny na celom svete naďalej považujú Putinovo Rusko za úplne prijateľného medzinárodného partnera, a to aj napriek tomu, že vedie brutálnu neokoloniálnu vojnu proti Ukrajine. Absolútna či aspoň relatívna väčšina oslovených vo všetkých týchto krajinách si tiež myslí, že Rusko bude mať v nasledujúcom desaťročí väčší globálny vplyv. Toľko k predčasným a samoľúbym rečiam západných lídrov o „strategickej porážke“ Ruska na Ukrajine. Zvyšok sveta to tak nevidí.
