Anders Åslund
Autor je švédsky ekonóm
Ruský prezident Vladimir Putin sa často chváli hospodárskou silou svojej krajiny a tvrdí, že západné sankcie ju len posilnili (zatiaľ čo jedným dychom požaduje ich zrušenie). V skutočnosti do Ruska prichádza stagflácia – inflácia kombinovaná s minimálnym rastom. Putinova vojna proti Ukrajine spôsobila vysoké a rastúce ceny a nedostatok pracovnej sily, pretože mnohí pracovníci boli mobilizovaní alebo zabití, zatiaľ čo mnohí ďalší z krajiny utiekli.
Počúvol oligarchov
Pri pravidelnom zasadnutí rady ruskej centrálnej banky koncom decembra väčšina pozorovateľov očakávala zvýšenie úrokovej sadzby z 21 na 23 percent. Banka však ponechala sadzbu nezmenenú aj napriek zvýšeniu oficiálnej medziročnej inflácie z 8,4 na 9,5 percenta v priebehu dvoch mesiacov. Nie je ťažké uhádnuť, čo sa stalo. Len deň predtým Putin povedal, že hovoril s guvernérkou centrálnej banky Elvirou Nabiullinovou, pričom sa dá predpokladať, že jej povedal, aby ponechala úrokovú sadzbu tam, kde je. Akékoľvek ilúzie o nezávislosti banky sa rozplynuli.
Zdá sa, že Putin po prvýkrát počúvol skôr ruských oligarchov než profesionálnych ekonómov dohliadajúcich na menovú politiku. Za posledných pár mesiacov sa mnohí hlavní lojalisti a podnikatelia – od Sergeja Čemezova z Rostechu (obranná výroba) a Igora Sečina z Rosneftu (ropa) až po Alexandra Šokina z Ruského zväzu priemyselníkov a podnikateľov – trpko sťažovali, že vysoké úrokové sadzby môžu priviesť množstvo spoločností do bankrotu.
