Môj život s inkontinenciou: ako som sa prestala báť kýchať alebo ísť s dieťaťom na trampolínu

Ženský orgazmus už nie je mýtus a priznať, že máte rada sex vrátane toho nezáväzného a doma máte nejaké tie vibrátory, z vás už nerobí pobehlicu. Rozprávať sa o sexe, holení intímnych partií, dokonca aj o pošvovom výtoku je už pomerne bežné, hoci o tom občas aj tak rozprávame skôr polohlasom a niektoré výrazy šepkáme. Pre istotu.

No otvorene hovoriť o tom, že máte strach ísť so svojím dieťaťom na trampolínu? Alebo akú hrôzu sprevádza skutočnosť, že si na verejnosti budete musieť kýchnuť? Ako sa dá bez hanby hovoriť o tom, že sa pomočujete?

Podľa celosvetových štatistík trpia inkontinenciou zhruba dva milióny ľudí a viac než osemdesiat percent z nich sú ženy. Problém s občasným únikom moču má každá štvrtá žena staršia ako osemnásť rokov. To rozhodne nie sú malé čísla.

Jediné, čo sa však bežne dozviete, je odporúčanie nákupu vhodných vložiek alebo rovno plienok, ktoré sú dokonale nenápadné a v ničom vás neobmedzujú – teda okrem toho, že máte medzi nohami plienku. Ale tie ženy v reklamách predsa vyzerajú tak šťastne! A môžu sa na párty pokojne smiať alebo si odkašľať!

Zatiahnuť a povoliť

Keď sa mi to stalo prvý raz, myslela som si, že je to normálne. Mame sa to predsa občas stalo tiež a mne pôrodnými cestami pred pár rokmi prešlo takmer štvorkilové dieťa, takže som to brala ako daň za to, že som žena. Mimochodom, niekedy by som rada videla kompletný zoznam, čo všetko sa bagatelizuje tým, že „takto to ženy jednoducho majú“.

Keď sa však objavili aj problémy pri sexe a ja som si pripadala príliš „vyťahaná“, jednoducho nie taká „úzka“ ako predtým, a kvalita styku išla v prežívaní strmo nadol, začala som pátrať po príčine. Je smutné, že cvrknúť si občas do nohavičiek mi pripadalo v poriadku, ale potreba obstáť v kulte mladosti ma konečne donútila niečo robiť.

Až po tridsiatke som sa tak dočítala, že nič také ako úzka a široká vagína neexistuje. Že jediné, čo tieto pocity spôsobuje, sú povolené svaly panvového dna a že netrápi len ženy po vaginálnom pôrode, ale aj tie, ktoré rodili cisárskym rezom.

Plod a s ním aj obsah maternice, ako je placenta a plodová voda, sú totiž počas tehotenstva také ťažké, že tlačia na orgány a na panvu, a preto svaly ochabujú. Lenže ja predsa od pôrodu poctivo cvičím Kegelove cviky. Tak ako to, že si stále pri kýchaní radšej strkám dlaň do rozkroku, keby náhodou?

Lenže aby ste svaly panvového dňa posilnili, musíte tieto cviky, pri ktorých zatínate a povoľujete svaly vo vagíne, cvičiť zhruba pätnásť minút bez prestávky a asi päť dní v týždni. To naozaj niekto dokáže? Navyše vôbec netušíte, či to vlastne robíte dobre. Týždne plynuli, všetko zostávalo po starom a ja som už pomaly začínala uvažovať o plastickej operácii, takzvanej rejuvenizácii vagíny.

Veľmi zjednodušene ide o „popálenie“ vagíny laserom, vďaka čomu sa začne obnovovať tkanivo, ktoré spôsobuje vypnutie väzivových pošvových vlákien, zvýšenie elasticity a následne zúženie pošvy. Toľko informácie z kliniky plastickej chirurgie. Je dobré dodať, že jedna aplikácia stojí okolo deväťtisíc českých korún (približne 355 eur), potrebujete asi tri a účinok trvá približne rok a pol. Potom treba procedúru zopakovať.

Kegelove cviky hrou

Nakoniec som sa vybrala za svojou gynekologičkou a zverila sa jej s problémom. Mám tridsaťpäť rokov, nebojím sa hovoriť veľa vecí veľmi nahlas, ale v ordinácii som šepkala, že už nemám také potešenie z penetračného sexu ako kedysi a navyše sa mi občas stane nehoda.

Lekárka ma poslala do Ústavu pre starostlivosť o matku a dieťa na špeciálne kreslo, ktoré vďaka magnetickej stimulácii vyvoláva v svaloch a orgánoch panvového dna impulzy, ktoré spôsobia striedavo stiahnutie a uvoľnenie.

Jedno sedenie stojí 2500 korún (necelých sto eur) a treba ich približne desať. Navyše je neinvazívne a výsledkom je naozaj posilnené panvové dno. Ako často je procedúru potrebné opakovať, som sa však nedozvedela, pretože prišiel covid a ja som sa na kreslo nikdy nedostala.

Úzkostným pocitom, že som stará, povolená, nežiaduca a občas pomočená, som trpela ďalej a, pochopiteľne, čoraz intenzívnejšie.

Keď sa mi raz v sponzorovaných príspevkoch na sociálnej sieti objavil francúzsky prístroj na precvičovanie panvového dna, prvýkrát som ďakovala cookies a personalizovanej reklame. Prístroj, ktorý vyzerá ako