Otakar Horák
Naši pravekí predkovia žili v malých sociálnych skupinách. Spolu lovili, chránili sa pred predátormi, starali sa o deti či chorých a navzájom si odovzdávali vedomosti a zručnosti.
„Spolupráca je naším kľúčom k prežitiu a rozmnoženiu,“ píše izraelský historik Juval Harari.
Sociálne vzťahy poskytovali našim predkom emočnú a sociálnu oporu.
Myseľ ľudí, ktorí žijú dnes, nevznikla vo vákuu a do istej miery je dedičom dispozícií, ktoré sa formovali v dávnoveku. Preto sú pre nás dodnes priatelia a sociálne vzťahy také dôležité.
Prakticky všetky výskumy uvádzajú, že sú jedným z najvýznamnejších faktorov šťastia.
Jednoducho – sme sociálne stvorenia a v prítomnosti druhých sa zvykneme cítiť dobre.
Antisociálne storočie
Lenže v súčasnosti trávia ľudia historicky najviac času tým, že žijú sami, fyzicky izolovaní od ostatných. V nedávnom článku pre magazín The Atlantic o tom píše Derek Thompson.
Tento trend už nejaký čas trvá. „Rekordne veľa ľudí žije samých nielen v tomto storočí, ale celkovo v [histórii] planéty,“ uviedol psychológ Timothy Smith z Brigham Young University, spoluautor metaanalýzy (analýza iných analýz), ktorá vyšla už pred desiatimi rokmi.
- Sociálna izolácia: nedostatok vzťahov a malá či žiadna sociálna podpora a kontakt.
- Osamelosť: osoba má subjektívny ťaživý pocit, že je sama (hoci môže byť obklopená ľuďmi).
Novinár Derek Thompson si vo svojom článku všíma Spojené štáty, ale možno predpokladať, že podobné trendy panujú aj inde. V rovnakom období vyšiel iný článok vo Financial Times, podľa ktorého sa tak málo detí rodí práve preto, lebo čoraz viac ľudí – a to naprieč mnohými krajinami – žije single.
Z Japonska je už dlhšie známy fenomén „hikikomori“ – označuje jedincov, ktorí sa cielene
