Denník N

Kotleba nie je až taký extrém

Keď extrémista obhajuje jednu totalitu a „štandardný“ politik druhú, tak až taký rozdiel medzi nimi nebude.

Autor je politológ, ekonóm, Katedra politológie FiF UK v Bratislave

Nie, nechcem tvrdiť, že to, čo reprezentuje ĽSNS, nie je nebezpečné pre demokraciu na Slovensku. Lenže nechcem prijať ani zjednodušené klišé, že súčasná vláda je ten štandard, a Kotleba je ťažký extrém, proti ktorému treba bojovať. V skutočnosti ani hlavný prúd slovenskej politiky a väčšinová verejná mienka nie sú až tak ďaleko od tohto extrému, voči ktorému sa teraz elity tak vehementne snažia vymedziť.

Kotleba ospravedlňuje jednu totalitu, Fico druhú

Áno, líder ĽSNS v minulosti viackrát oslavoval vojnový Slovenský štát, nikdy sa neospravedlnil za jeho zločiny, kroky Jozefa Tisa nanajvýš obhajoval alebo bagatelizoval. V demokratickej spoločnosti neprijateľné? Tak použime rovnaký meter, len Kotlebu vymeňme za Fica a nacizmus/fašizmus za komunizmus/socializmus.

Robert Fico, trojnásobný premiér tejto krajiny, bývalý člen komunistickej strany, sa nikdy za ten zločinecký režim neospravedlnil, ani za svoje členstvo v KSČ. Na druhej strane vieme, že premiér si ani nevšimol november 1989, bývalý predseda parlamentu Paška zas práve kachličkoval kúpeľňu…

Dozvedeli sme sa aj to, „že do roku 1990 tu bolo množstvo dobrých vecí. Napríklad podpora mladých ľudí, rozličné štipendijné systémy…“. Dalo sa študovať (napríklad právo na univerzite), cestovať do zahraničia, dokonca aj na Západ (svadobná cesta na Malte), a to všetko ako birmovaný katolík… K tomu pridajme obľúbené návštevy Fica na recepciách kubánskej ambasády, kde komunistický režim naďalej pretrváva, veď „ak porovnáme Kubu s ostatnými stredoamerickými krajinami, tak Kuba je skutočne vpredu“.

A položme si otázku: Kde je ten veľký, zásadný rozdiel medzi Kotlebovým obhajovaním jednej totality a Ficovým obhajovaním tej druhej? Prečo je jeden štandardný politik, a druhý ťažký extrémista? A to, že aj SNS sa ocitla medzi tými štandardnými stranami vlády, ktorá stojí „na premise nevyhnutnosti historického kompromisu štandardných politických síl v záujme krajiny“ s „historickou šancou prekonať staré deliace čiary z 90. rokov“, radšej ani neriešme.

Stereotypy tu, stereotypy tam…

Kotleba hovoril otvorenejšie o cigánskych parazitoch, ale ani Fico od toho nebol až tak ďaleko, keď (pre matičiarov) tvrdil: „Stáva sa módnou zvyklosťou, že od menšín žijúcich na Slovensku vídame najmä požadovačnosť, ale nijaké povinnosti voči štátu, skôr natiahnuté ruky, zato takmer minimálne pestovanie občianskych cností.“ Je to známe zovšeobecňovanie a vyrábanie stereotypov. Ako pri nedávnom výroku premiéra „monitorujeme každého jedného moslima, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky“.

Čiže menšiny majú najmä natiahnuté ruky, každý moslim je bezpečnostnou hrozbou a dodajme, že stále obhajujeme princíp kolektívnej viny. Lebo uznesenie Národnej rady z roku 2007 o nespochybniteľnosti, nedotknuteľnosti a nemennosti Benešových dekrétov sa nijako inak chápať nedá, ani vtedy, keď sa náš parlament stotožnil s pozmeňujúcim návrhom vtedajšieho predsedu SMK Pála Csákyho, na základe ktorého sa v texte uvádza, že Národná rada odsudzuje princíp kolektívnej viny. Čiže odsudzujeme princíp kolektívnej viny, a prijmeme deklaráciu, že dekréty, ktoré sa sčasti zakladajú práve na tomto princípe, sú nedotknuteľné… A komu sa to nepáči, tomu predsa bolo dosť jasne povedané, že „náš nezávislý štát sme prednostne nezakladali pre menšiny, akokoľvek si ich vážime, ale najmä pre slovenský štátotvorný národ“. A áno, nepovedal to Kotleba, ani Slota, ale ten náš štandardný premiér. Ktorý je inak (bývalý?) zástanca trestu smrti…

Však za komunizmu bolo lepšie

Bolo by však nespravodlivé zostať len pri značnej časti politických elít. Veď bol to arcibiskup Ján Sokol, kto povedal, že za Slovenského štátu tu bol blahobyt, a pre istotu odslúžil aj zádušnú omšu za jeho prezidenta, Jozefa Tisa. Je minúta ticha v parlamente na spomienku za Tisa nedávno (a neúspešne) žiadaná Kotlebom taká rozdielna vec?

Nechajme však elity elitami, lebo akceptovanie totalít je hlboko zakorenené v celej spoločnosti. Stačí sa pozrieť na rôzne prieskumy verejnej mienky. Napríklad na otázku, ako hodnotia súčasné zriadenie v porovnaní s tým pred novembrom 1989, väčšina respondentov dlhé roky pravidelne odpovedala, že to súčasné má viac nedostatkov, alebo je to asi rovnako. Inak povedané: za komunizmu bolo lepšie, alebo aspoň rovnako dobre. Keď to chcete explicitne čierne na bielom, tak v konkrétnom prieskume Inštitútu pre verejné otázky z roku 2000 na otázku „Kedy sa žilo lepšie ľuďom, ako ste vy, pred rokom 1989 alebo teraz?“ až 70 percent odpovedalo, že pred rokom 1989.

Potom nie je prekvapivé, že na otázku „Do akej miery bolo potrebné meniť ekonomiku spred roka 1989?“ väčšina odpovie, že miera zmien mala byť malá alebo žiadna. Čo je, samozrejme, nezmysel, každý rozumný ekonóm vám povie, že bez zásadných zmien ľuďom by sa žilo výrazne horšie. Pri takomto mentálnom nastavení ľudí rétorické cvičenia veľkej časti politickej elity nás nemôžu prekvapiť, veď hovoria len to, čo si ľudia myslia a chcú počuť. Lebo „dobre viete, že sme majstri v populizme, ak teda chceme byť“. Samozrejme, politická elita (skutoční štátnici) by mala verejnú mienku aj vzdelávať a usmerňovať, a nie len nasledovať. Preto všetka česť prezidentovi Kiskovi, ktorý vie jasne pomenovať veci. Lenže to presne zapadá do kategórie „česť výnimkám“.

Čiže podpora, alebo aspoň obhajoba a ospravedlňovanie rôznych totalít, ako aj snaha o bagatelizáciu ich zločinov sú veľmi rozšírené tak v spoločnosti, ako aj medzi elitami, vrátane tých politických. Kotlebovci sa podstatne líšia výzorom, uniformami, alebo v tom, že len nedávno sa vyzliekli z uniforiem, bitkami a trestnými stíhaniami, ale nie až tak obsahom toho, čo verejne hovoria.

Argumentácia v prospech „obetovania sa“ Mosta a Siete nesedí

V kontexte hore uvedených vecí ťažko obstojí argumentácia, že Sieť a Most museli ísť do koalície so Smerom a s SNS, aby zabránili ďalšiemu nárastu extrému (teda ĽSNS).

Po prvé, idú do vlády so stranami, ktoré soft (a niekedy nie až takú soft) verziu týchto extrémov roky pestovali.

Po druhé, Kotleba sa stal županom a jeho strana parlamentnou silou počas dvoch Ficových vlád. Prečo by mala brániť ich ďalšiemu posilneniu práve tretia Ficova vláda?

A do tretice, kde je dôkaz, že by sa určite posilnili, keď by Sieť a Most razantne odmietli Smer? A naopak, čo zaručuje, že sa neposilnia napriek ľavo-pravej vláde zo „štandardných strán“?

A na záver úplne kacírska myšlienka. Keď chcem zostaviť stredopravú vládu, a raz Kotleba už je v parlamente, tak je naozaj taká katastrofa, keď by mal o pár percent viac? Odkiaľ to môže zobrať? Smer, SNS, možno Kollár… Čiže ešte raz, toto má byť tá katastrofa, čomu sa dá zabrániť len tak, že pôjdem do vlády so Smerom a SNS?

Marian Kotleba

Komentáre

Teraz najčítanejšie