Feministky stále vnímame ako škaredé a frustrované ženy, hovorí spoluorganizátorka Sexistického kixu

Pred pár dňami ste vyhlásili výsledky ankety o najsexistickejšiu reklamu na Slovensku. Časť verejnosti však vyhlasovanie takýchto cien vníma len ako závisť, precitlivenosť a útlocitnosť zo strany odborníkov a odborníčok, ktorí sa témou rodovej rovnosti zaoberajú.

Je zaujímavé, ako sa debata o sexizme pre nepochopenie vždy nakoniec zvrhne na to, že sa útočí na feministky, obzvlášť na ich vzhľad. Práve to dokazuje, v akej spoločnosti žijeme, že je ten vzhľad u ženy skutočne najdôležitejší. Internetoví trollovia si nevšímajú, čo žena hovorí a na čo chce upozorniť, ale limitujú ju na klasický stereotyp o škaredej feministke, ktorá si neholí nohy, je sexuálne frustrovaná a potrebuje si tak niečo ventilovať. Týmto sa nám snažia podkopať autoritu. My však nekritizujeme krásu žien na bilbordoch či nahotu ako takú. Kritizujeme, že ženské telá sa často používajú ako reklamné pútače a že nám médiá ukazujú iba jeden typ „správneho“ tela. Snažíme sa hovoriť o dôsledkoch takejto reklamy. Napriek tomu sú feministky vždy terčom podobných útokov.

Možno sa im zdá, že sexizmus je popri probléme so zavádzajúcou reklamou či s klamaním spotrebiteľa len zanedbateľný problém.

Keď reklama reprodukuje rodové stereotypy, posilňuje ich a zachováva existujúce nerovnosti v spoločnosti, kam patrí aj podriadené postavenie žien. Jedným z najčastejších sexistických prvkov reklamy je napríklad objektivizácia žien. Tie sú v reklamách spredmetňované a dávané na jednu úroveň s produktom. Ak však budeme ženy zobrazovať ako objekty, sme len krok od toho, aby sme sa k nim tak aj správali. Toto môže vyústiť až do rodovo podmieneného násilia. Na Slovensku bolo v minulosti niekoľko reklám, v ktorých boli ženy napríklad hodené v kufri auta, zviazané alebo ich niekto niesol cez plece ako vrece zemiakov. V tvári pritom nebolo jasné, či s tým súhlasia alebo nie. Takéto reklamy sa podieľajú na prostredí, ktoré podporuje sexistické postoje, sexuálne obťažovanie a násilie na ženách.

Je rozdiel, ak sa niečo takéto vyskytne v reklame a v umení?

Je to iné. Už posudzovanie sexizmu v reklame je náročné, nieto ešte v umení. Aj v ňom sa však často používa také zobrazenie, ktoré je jasne sexistické. V Sexistickom kixe bola tento rok prihlásená reklama Slovenského národného divadla, ktorá sa síce dá považovať za umenie, ale sexizmus je v nej na takej úrovni, že sa na to inak pozerať nedá. Ak sú v nejakej reklame zobrazení traja oblečení muži, ktorí pozerajú na ženu v submisívnej polohe s odhalenými prsiami, na ktorých je navyše meno skladateľa, tak to jasne hranicu sexizmu prekročilo.

Stalo sa, že ľudia nominovali aj také reklamy, ktoré sa vám sexistické nezdali?

Na Slovensku sa nám zatiaľ nestalo, že by niekto nominoval nesexistickú reklamu, ale v Česku áno. Reklamy, v ktorých sexizmus nevidíme, zobrazujú napríklad nahotu, ktorá má jasnú spojitosť s predávaným produktom, a teda nie je účelová.

Napríklad reklamy na spodnú bielizeň?

Áno. Hoci tam to tiež nie je jednoznačné, pretože dokonalé modelky opäť vytvárajú mýtus krásy a jediného správneho tela, ktoré ženy nemajú možnosť dosiahnuť. Napriek tomu takéto reklamy vplývajú nielen na to, ako samy seba vnímajú ženy, ale aj na očakávania mužov. Za to však nie je zodpovedná jedna reklama, problém je v ich množstve.

Pred voľbami sa v Česku objavilo veľmi veľa sexistických bilbordov politikov, ktoré sa na Slovensku v takej miere pred voľbami vôbec nevyskytovali. Môže to byť aj tým, že Slovensko je katolíckejšie?

Samozrejme. Zdá sa mi, že ateistickejšia česká spoločnosť je skutočne menej citlivá na obnažené telá na bilbordoch. Časť sťažovateľov, ktorí na Slovensku existujú, teda v Česku neexistuje. Ľudia sú na Slovensku práve pre vieru konzervatívnejší, vnímajú nahotu ako niečo poburujúce, a preto sa sťažujú. Majú na to však iné dôvody ako ľudia, ktorí sa zaoberajú sexizmom.

V čom to vnímate inak?

Z ich strany ide skôr o konzervativizmus a moralizátorstvo. Je možné, že sa niekde náš a ich pohľad pretína, ale inak máme odlišné perspektívy. Nám neprekáža používanie nahoty v reklame, ale to, že sa používa bez spojitosti s produktom a účelovo. Pre nás nie je nahota tabu ako pre nich.

V akom type reklám by ste sa nezhodli?

Napríklad asi v reklamách na spodnú bielizeň, na ktoré chodí veľa sťažností v súvislosti s morálkou. Ja takéto reklamy väčšinou nepovažujem za sexistické, pretože tam telo nie je zobrazované znevažujúcim spôsobom, ale v súvislosti s produktom. Každá obchodná spoločnosť musí mať možnosť prezentácie a keby bol toto sexizmus, spoločnosti predávajúce spodnú bielizeň by mali veľmi obmedzené možnosti.

Sexizmus sa väčšinou spomína v súvislosti so ženami. Je to aj preto, že stereotypne zobrazený muž sa väčšinou nemá na čo sťažovať?

Sexizmus nie je užitočný pre nikoho. Je to dvojsečná zbraň, ktorá obmedzuje možnosť voľby mužom aj ženám. Muži sú v reklame často zobrazovaní ako tí, ktorí sa musia naháňať za úspechom, musia mať moc a nesmú prejaviť emócie. Je to rovnako škodlivé, ako keď sú ženy tlačené do roly sexuálnych objektov alebo žien v domácnosti, čo sú odovzdané rodine a v prvom rade sa majú starať o ostatných a až potom o seba. Neprospieva to nikomu. Pravda však je, že muži sú skutočne často zobrazovaní v dominantných rolách. Napríklad aj keď v reklame na prací prášok vidíme v 95 percentách prípadov prať ženu, tak potom príde muž, odborník, ktorý im odporučí lepší prášok.

Ak niekto v Česku vyhrá Sexistické prasátečko, príde si po cenu?

Myslím, že sa to ešte nestalo.

Ako títo víťazi reagujú?

Reakcie sú rôzne. Sexistické prasátečko začalo v posledných rokoch firmám písať, že sú nominované. Niektorí sa tým čiastočne pýšia, iní reklamu prehodnotili a stiahli, ďalší na to nereagujú vôbec.

Je paradoxom, že cenu vyhrá žena?

Je ťažké vždy odhaliť, kto je zadávateľom alebo tvorcom, lebo ak reklamu vytvorila firma, nevieme zistiť, či ju robila žena. Často nám však píšu, že ich reklamu vytvorila žena, takže nemôže byť sexistická. Ženy sa však správajú rovnako sexisticky ako muži. To, že nejakú reklamu vytvorila žena, nič neznamená.

A čo ak žena, ktorá vystupuje v reklame, povie, že ju tá reklama neuráža? Aj tak je to sexizmus?

Tento argument nám ľudia píšu často. Že modelky sú na bilbordoch dobrovoľne a dostali za to zaplatené.V podstate o toto vôbec nejde, pretože nám ide o vplyv takejto reklamy na iné ženy a na verejnú mienku. Najlepšie sa to dá vysvetliť na príklade reklamy na jeden školský portál, ktorý Rómom obliekol výrazné žlté trička s nápisom „Mal som sa lepšie učiť“. Tiež si to títo Rómovia obliekli dobrovoľne a mali za to zaplatené. Šíri to však negatívny obraz o celej rómskej populácii. Najvyšší správny súd vtedy upozornil, že ľudská dôstojnosť robotníkov mohla byť znížená, aj keď si tričká obliekli dobrovoľne.

V Česku už anticenu za sexizmus vyhlasujú roky, u nás prebehol nultý ročník. V Česku práve oslavujú desať rokov registrovaných partnerstiev, u nás sa konalo referendum, ktoré na začiatku chcelo opak. Je debata na podobné témy tu a v Česku iná?

V Česku sú popredu. A nielen v tematizácii sexistickej reklamy, ale aj v mnohých iných veciach. Hovorí sa, že Slovensko ešte nie je na veľa vecí pripravené a čaká sa na nejaký prirodzený vývoj, kým tam prídeme. Ale ako dlho chceme čakať? Mám pocit, že sú to často iba politici, ktorí majú pocit, že na niečo Slovensko nie je pripravené. Pritom by to mali byť práve oni, ktorí nastolia témy týkajúce sa práv menšín a budú pozitívne ovplyvňovať väčšinovú mienku.

Všímate si sexizmus aj v médiách? Ako vyzerá?

Ženy sú v médiách veľmi podreprezentované. Kolegyne v Česku robili výskum, ktorý ukázal,  že v spravodajstve sa oveľa viac píše o mužoch, že sú častejšie citovaní aj častejšie vystupujú v rolách expertov, že ženy len málo zobrazujeme ako odborníčky. Na druhej strane však často vystupujú ako svedkyne udalostí v televíznych novinách. Po voľbách sme u nás mohli vidieť diskusiu, kde sa desať mužov rozpráva o budúcnosti Slovenska, čo sa mi zdá absurdné.

RTVS však malo počas volebnej noci v štúdiu odborníčky Darinu Malovú a Oľgu Gyarfášovú. To je vec, ktorú na rozdiel od mužských predsedov strán môžu ovplyvniť.

Áno, to som ocenila. V tejto povolebnej diskusii sa však stretli aj dva mužskí moderátori a dvaja zástupcovia politických strán. Tu teda priestor pre ženy bol, len im ho médiá a strany neposkytli.

Sexistický kix chcel upútať pozornosť nielen na reklamu, ale aj na každodenný sexizmus. Stretli ste sa s ním už aj dnes?

V Česku existuje stránka sexismy.cz, kde ľudia píšu svoje každodenné skúsenosti. Jeden muž sa nám tam zveril, že je učiteľom v jasliach a už niekoľkokrát na neho zavolali kontrolu, lebo ho podozrievali z pedofílie. Našej spoločnosti sa zdá absurdné, že nejaký muž chce svoj čas venovať starostlivosti o deti. Mňa zase dnes napríklad pri objednávaní kávy oslovil čašník „bambuľka“.

Prečo sú takéto oslovenia problém?

Stačí tú situáciu obrátiť. Viete si predstaviť, že by tak žena oslovila zákazníka? Z jeho strany to možno bolo mienené dobre, ale aj tak to svedčí o miernom nerešpekte. Ženám sa často stávajú takéto drobnosti. Za absurdné považujem aj to, ak sa ich pýtajú, prečo sa viac neusmievajú. Od žien sa stále očakáva, že budú milo, esteticky a príjemne pôsobiť na svoje okolie.