Denník N

Feministky stále vnímame ako škaredé a frustrované ženy, hovorí spoluorganizátorka Sexistického kixu

Diana Gregorová (27) vyštudovala sociológiu na Masarykovej univerzite v Brne. Pracuje v ženskoprávnom programe českej organizácie Nesehnutí. V rámci Aliancie žien – Cesta späť spoluorganizuje anticenu za reklamu Sexistický kix. Spolupracovala aj na príprave českej verzie tohto ocenenia s názvom Sexistické prasátečko. Foto N – Tomáš Benedikovič
Diana Gregorová (27) vyštudovala sociológiu na Masarykovej univerzite v Brne. Pracuje v ženskoprávnom programe českej organizácie Nesehnutí. V rámci Aliancie žien – Cesta späť spoluorganizuje anticenu za reklamu Sexistický kix. Spolupracovala aj na príprave českej verzie tohto ocenenia s názvom Sexistické prasátečko. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Ak budeme ženy zobrazovať ako objekty, sme len krok od toho, aby sme sa k nim tak aj správali,“ hovorí Diana Gregorová z českej organizácie Nesehnutí. Sexizmus v reklame je nebezpečný aj preto, že v spoločnosti pomáha živiť rodovo podmienené násilie.

Pred pár dňami ste vyhlásili výsledky ankety o najsexistickejšiu reklamu na Slovensku. Časť verejnosti však vyhlasovanie takýchto cien vníma len ako závisť, precitlivenosť a útlocitnosť zo strany odborníkov a odborníčok, ktorí sa témou rodovej rovnosti zaoberajú.

Je zaujímavé, ako sa debata o sexizme pre nepochopenie vždy nakoniec zvrhne na to, že sa útočí na feministky, obzvlášť na ich vzhľad. Práve to dokazuje, v akej spoločnosti žijeme, že je ten vzhľad u ženy skutočne najdôležitejší. Internetoví trollovia si nevšímajú, čo žena hovorí a na čo chce upozorniť, ale limitujú ju na klasický stereotyp o škaredej feministke, ktorá si neholí nohy, je sexuálne frustrovaná a potrebuje si tak niečo ventilovať. Týmto sa nám snažia podkopať autoritu. My však nekritizujeme krásu žien na bilbordoch či nahotu ako takú. Kritizujeme, že ženské telá sa často používajú ako reklamné pútače a že nám médiá ukazujú iba jeden typ „správneho“ tela. Snažíme sa hovoriť o dôsledkoch takejto reklamy. Napriek tomu sú feministky vždy terčom podobných útokov.

Možno sa im zdá, že sexizmus je popri probléme so zavádzajúcou reklamou či s klamaním spotrebiteľa len zanedbateľný problém.

Keď reklama reprodukuje rodové stereotypy, posilňuje ich a zachováva existujúce nerovnosti v spoločnosti, kam patrí aj podriadené postavenie žien. Jedným z najčastejších sexistických prvkov reklamy je napríklad objektivizácia žien. Tie sú v reklamách spredmetňované a dávané na jednu úroveň s produktom. Ak však budeme ženy zobrazovať ako objekty, sme len krok od toho, aby sme sa k nim tak aj správali. Toto môže vyústiť až do rodovo podmieneného násilia. Na Slovensku bolo v minulosti niekoľko reklám, v ktorých boli ženy napríklad hodené v kufri auta, zviazané alebo ich niekto niesol cez plece ako vrece zemiakov. V tvári pritom nebolo jasné, či s tým súhlasia alebo nie. Takéto reklamy sa podieľajú na prostredí, ktoré podporuje sexistické postoje, sexuálne obťažovanie a násilie na ženách.

Je rozdiel, ak sa niečo takéto vyskytne v reklame a v umení?

Je to iné. Už posudzovanie sexizmu v reklame je náročné, nieto ešte v umení. Aj v ňom sa však často používa také zobrazenie, ktoré je jasne sexistické. V Sexistickom kixe bola tento rok prihlásená reklama Slovenského národného divadla, ktorá sa síce dá považovať za umenie, ale sexizmus je v nej na takej úrovni, že sa na to inak pozerať nedá. Ak sú v nejakej reklame zobrazení traja oblečení muži, ktorí pozerajú na ženu v submisívnej polohe s odhalenými prsiami, na ktorých je navyše meno skladateľa, tak to jasne hranicu sexizmu prekročilo.

Stalo sa, že ľudia nominovali aj také reklamy, ktoré sa vám sexistické nezdali?

Na Slovensku sa nám zatiaľ nestalo, že by niekto nominoval nesexistickú reklamu, ale v Česku áno. Reklamy, v ktorých sexizmus nevidíme, zobrazujú napríklad nahotu, ktorá má jasnú spojitosť s predávaným produktom, a teda nie je účelová.

Napríklad reklamy na spodnú bielizeň?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie