Denník N

Juraj Kemka: Z výsledkov volieb som sa dostával týždeň

Juraj Kemka. Foto N – Vladimír Šimíček
Juraj Kemka. Foto N – Vladimír Šimíček

Juraj Kemka je herec, ktorý sa výrazne angažuje aj vo verejnom živote. Vyjadruje sa k politike, kritizuje Smer aj to, že ľudia sa častejšie neozvú. Presťahoval sa do Rakúska, ale nie preto, že by chcel odísť z krajiny, ale preto, že to je lacnejšie.

Vyjadrujete sa k politickým a spoločenským otázkam. Nerozmýšľali ste, že diváci v divadle vás už viac vidia ako Juraja Kemku a nie ako rolu, ktorú máte hrať?

Ľudia v hľadisku sú všelijakí. Keď hrám, pridržiavam sa toho, ako je to napísané. Ale je pravda, že sa mi lepšie hrajú úlohy, kde sa stotožňujem s politickými názormi postavy, ktorú hrám.

Hrali ste niekedy úlohu, ktorej názory vám prekážali?

Nedávno sme hrali derniéru Čechovovho Platonova, kde som hral Platonova, ktorý je antisemita. Keby som sa na neho pozeral očami Kemku, tak by som s tým problém mal. Ale ukazoval som tohto antisemitu ako človeka s takýmito názormi a bolo jasné, že nie sú v poriadku.

Aké máte ohlasy na svoje vyjadrenia o politike?

Reakcie sú rôzne ako vždy, keď sa niekto angažuje. V mojom okolí je viac pozitívnych. A nechodím sa pýtať ľudí, či so mnou súhlasia, alebo nie, je mi to dosť jedno. Za všetkými názormi si stojím.

Divadlo Astorka sídli v rovnakej budove ako ministerstvo kultúry. Stretávate sa s ministrom Markom Maďaričom?

Veľmi málo sa s ním osobne stretávam. Má iný vchod.

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Rozprávali ste sa niekedy?

Práveže nie. Nikdy som sa s ním hlbšie a dlhšie nerozprával. Ale poviem vám pravdu, že po tom ani veľmi netúžim. Je to strašné, ale tak to cítim. Vo všeobecnosti sa o ňom hovorí ako o jednom z najlepších ministrov kultúry, ale keď to počujem a predstavím si ho v debatách pred prezidentskými voľbami s Ficom, ako tam sedel s tou bradou, tak mi je dosť zle. Takže je dobre, že má iný vchod.

Divadlo Astorka už sedem rokov hrá jeho hru Túlavé srdce. Páči sa vám?

Videl som ju. Nemal som s ňou zásadné problémy. Hra je príjemná. Sme slobodné divadlo. Ak pán Maďarič má také ambície a naše divadlo sa s ním dohodlo na spolupráci, tak v tom nevidím problém. Keď je to umenie a ľudia na to chodia, nech sa hrá. Chvalabohu, že robí aj také veci.

Ľudia môžu mať pocit, že hráte Maďaričovu hru, lebo potom môžete dostať viac peňazí. Je to konšpirácia?

Neviem na to odpovedať. Neviem, čo je za tým, a ani som to nezisťoval. Možno mu je poetika nášho divadla blízka, a Túlavé srdce nesie takú poetiku. Asi len zbehol o pár poschodí nižšie. Nejako do toho nechcem zasahovať.

Nehráte v tom, nedostali ste ponuku?

Nie. Obišlo ma to. Ale nevyvíjal som aktivitu, že tam nechcem hrať.

Ak by ponuka prišla, prijali by ste to?

To je zvláštna otázka. Asi by mi trošku prekážalo, že je to Maďaričova hra. Ale keby som si ju prečítal a páčila by sa mi a režisér by mal obraz, ako to chce robiť, tak by som asi neodmietol.

Mali ste niekedy problém v práci pre svoje verejné vyjadrenia?

S ničím takým som sa nestretol. Ak by sa to stalo, postavil by som sa tomu a dal by som to ľuďom na známosť. Všetkých by som bonzol.

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

V rozhovore pre .týždeň ste povedali, že ani v relácii Kredenc nemôžete robiť, čo chcete, a že vám vystrihujú politické veci. O čo išlo?

Bolo to pred voľbami. Aj keď vždy je pred nejakými voľbami a dá sa to tak pomenovať. Tieto veci sú pre vedenie televízie citlivé. A je to hrozné. Kde to žijeme? Televízie majú strach, či dostanú licenciu. Každý sa tu s každým pozná a radšej niečo vystrihnú, ako by mali dostať pokutu. Lebo tá sa dá vždy našiť na všetko v tejto spoločnosti.

Čo im prekážalo? Kritika Smeru alebo iných strán?

Týkalo sa to každej jednej – či pravej, alebo ľavej. Bolo to jedno. Keď som sa o tom s Danom Danglom rozprával, tak mi povedal, že ani on nemá ambíciu robiť politickú satiru. A ak by som ju mal ja, tak to môžem robiť, ale úplne inde.

Ako ste na to reagovali, keď ste sa dozvedeli, že vám niečo vystrihli? Nie je to už za hranicou?

Nepovažoval by som to za hranicu. Vždy môžem Kredenc prestať robiť, ale veľmi ma to baví. A keď sú takto nastavené pravidlá, tak ich rešpektujem.

Pravidlá ste vedeli na začiatku alebo až keď sa blížili voľby?

Na začiatku to nebolo. Mám pocit, že teraz po voľbách sa to uvoľňuje a nakrúcali sme veci, ktoré mi boli po chuti. Viem, že sa točili skeče o hliadkach vo vlakoch, čo ma dosť potešilo. Hádam sa to po voľbách opäť naštartuje a my budeme môcť robiť aj politickú satiru.

Kedysi sa robilo viac programov politickej satiry. Vidíte, že by sa ešte robila?

Jasné, že ju nevidím. Len neviem, kde je príčina. Asi je to v tom, že v televíziách to nejde, lebo veľa bohatých ľudí má všade prsty, a tak satiru na samých seba do televízie nepustia. Asi sa to môže udiať len na webe, kde môže byť slobodná tvorba, slobodní ľudia. Tí by to robili zadarmo, tak, aby neboli od nikoho závislí a mohli by si robiť, čo chcú.

Vidíte také videá?

Veľmi nevidím. Ako záblesk tu je Janko Gordulič na SME. A tiež by som rád spomenul Paľa Grausa, ktorý tiež na SME robil veci a robil ich bravúrne.

Pred voľbami ste mali spor s Martinom Nikodýmom, už ste to vyriešili?

S ním osobne? Tam nie je čo vyjasňovať. Poukázal som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie