Denník N

Keď sa Tatranca spýtate, či už videl medveďa, odpovie, že šoférovať električku ešte nie

Foto – Jaroslav Slašťan
Foto – Jaroslav Slašťan

Boli sme sa pozrieť v Tatrách, kde už pre časté výlety medveďov medzi ľudí vyhlásili mimoriadnu situáciu. Niektorí chcú ich počet „manažovať“, iní navrhujú radšej zabezpečiť odpadky, aby medvede nemali dôvod chodiť k obydliam.

Tatranci hovoria, že niekedy chodili večer z krčmy pešo, teraz sa radšej vozia taxíkmi. Alebo nevychádzajú podvečer von, a ak predsa len musia, pískajú na píšťalkách, ktoré rozdávali mestskí policajti. A keď sa Tatranca spýtate, či už videl medveďa, odpovie, že šoférovať električku ešte nie.

Po chvíli rozhovoru väčšina Tatrancov vytiahne mobilný telefón a listuje vo fotografiách. Tvrdia, že medvede sa prechádzajú vo Vysokých Tatrách po chodníkoch. A vôbec nie len v noci. Pred niekoľkými dňami medveď prechádzal okolo vlakovej stanice o jedenástej predpoludním, iný si pokojne vykračoval cez autobusovú stanicu.

Primátor mesta Vysoké Tatry vyhlásil mimoriadnu situáciu a okrem píšťaliek ľuďom posiela odporúčania. Vychádzať môžu, ale podvečer by sa mali vyhýbať kontajnerom.

Pre medvede aj pre ľudí

Pavol Lenko, 38-ročný zoológ Tatranského národného parku a autor niekoľkých kníh a článkov o medveďoch, opísal Vysoké Tatry ako nevyhnutne spoločný priestor ľudí a medveďov. Holiny, pásmo lesa, ktoré zlikvidovala kalamita, les, tatranská magistrála, mesto Vysoké Tatry a pod ním zvyšky lesa, polia a pastviny s osadami v dĺžke približne ako Bratislava. „V takomto priestore nie je možné, aby človek s medveďom migrujúcim za potravou neprišiel do kontaktu,“ myslí si zoológ.

????????????????????????????????????
Postoj na zadných neznamená, že bude nasledovať útok. Foto – Jaroslav Slašťan

Lenko videl medvede približne dvestokrát. Pozoroval ich, aj im zakladal obojky. Hovorí, že vo voľnej prírode z nich nemal nikdy strach, ale predpokladá, že v meste by sa asi bál.

„Medveď je inteligentný a plachý, ľudí sa bojí. Ak má možnosť v prirodzenom prostredí, tam, kde je viac doma, utiecť, tak unikne. Do mesta ide za potravou, zvykol si na človeka a stratil plachosť. Napriek tomu na počet stretnutí medveďa s človekom nie je počet kritických situácií percento, ani promile,“ dodal.

Tatranci sa nestretávajú s medveďmi oddnes, ale desiatky rokov. Lenkove osobné záznamy hovoria takmer o všetkých obývaných územiach. V čase, keď ich bolo niekoľko desiatok, aj teraz, keď ich je vyše sto.

Zoológ nevidí priamu súvislosť medzi „premnožením“ a možnosťou stretu človeka s medveďom. „Odstráni alebo aspoň zníži počet problémových medveďov zníženie ich počtu na polovicu alebo tretinu v TANAPe? Sme presvedčení, že ak sa neodstráni problém s odpadkami, aj jediný medveď, ktorý zostane žiť v národnom parku, sa môže stať synantropným, takže problémovým, a tým aj nebezpečným. Tak ako jediný medveď Bruno, ktorého zastrelili v Nemecku,“ konštatoval zoológ.

Lenko vidí dva dôvody, pre ktoré si medvede robia výlety do mesta: nezabezpečené odpadky a prikrmovanie zveri ľudskou potravou poľovníkmi. „Riešenie je zabezpečenie odpadov, skladov potravín a lákadiel. Prvotne komunálny odpad mesta Vysoké Tatry, lebo inak bude vždy potenciálne riziko. Navrhujeme to už dlhé roky,“ dodal.

Ako jeden z pozitívnych príkladov uvádza Demänovú v Nízkych Tatrách, kde na prelome storočí chodilo za odpadkami osem medveďov. Zabezpečili odpady a odvtedy tam nikto medveďa nevidel.

Stary Smokovec
Celkom bežný výjav zo Starého Smokovca. Obyvatelia ukazujú fotky medveďov na svojich mobiloch.

Radšej nevychádzajú

Nikto z miestnych Tatrancov si nepamätá, že by medvede zaútočili v meste. Spomenuli si azda na jeden prípad, aj to vraj nevedia, či sa skutočne stal. Tatranci si na medvede zvykli, ale keď o nich rozprávajú, cítiť rešpekt a obavy.

Mladý hasič, ktorému sa pod oknami stanice takmer denne kŕmia medvede vo veľkých otvorených kontajneroch miestnych Technických služieb, intuitívne cíti, že „cudzinec“ z Bratislavy alebo z Bystrice nemôže chápať dostatočne, o čom hovorí. Pridáva príhodu za príhodou.

„Predstavte si, že idete podvečer od autobusu k bytovkám a stretnete medveďa. Tridsať metrov od vchodu. Viete si predstaviť, že idete po Bratislave a stále sa obzeráte v obavách okolo seba?“ pýta sa.

Ľudia z Vysokých Tatier a okolitých osád podvečer podľa neho radšej nevychádzajú. Vyzerá to tak, že je to pravda. Prešli sme niekoľko oblastí s bytovkami, ale napočítali sme menej ako desať ľudí.

Po Vysokých Tatrách a okolí chodíme aj s ochotným miestnym mestským policajtom. Cestou rozpráva, že len do rána mali sedem hlásení o medveďoch. „Mohli vidieť jedného medveďa aj niekoľkokrát,“ pripustil.

Keď sme prechádzali okolo kontajnerov vedľa bytoviek, policajt podotkol, že už sú upratané, ale ešte ráno boli prevrátené po návšteve medveďov. „Majú obrovskú silu. Kontajnery ťahajú za sebou ako igelitku. Alebo medvedica vylezie navrch a labou vyhadzuje odpadky pre mladé.“

Strieľať!

Pekná koliba na sídlisku Sibír, neďaleko nej sú domy. Majiteľ so synom rozprávajú, že pri kontajneroch zabezpečených reťazami videli aj tri medvede naraz. „Takmer každý deň sú tu. Prechádzal sa nám aj pod terasou rodinného domu. Kontajnery sme zabezpečili reťazou a tu je výsledok,“ ukazuje fotografie prevráteného kontajnera s odtrhnutým vrchom a rozhádzanými odpadkami okolo.

Majiteľ tvrdí, že nepomáha nič. Malého medveďa pri košoch bil metlou päť minút a nedal sa odohnať. Potom odniekiaľ z diaľky začul zvláštny zvuk, asi od samice, a mláďa utieklo tým smerom.

„Strieľať,“ zdvihol ruky, ako keby držal pušku, a prižmúril jedno oko. Strieľať, neubudne z nich, súhlasia aj viacerí Tatranci a iné riešenie nevidia.

Mestský policajt nás vedie k rodinnému domu, kde sa vraj pozerávajú na medvede v záhrade z okna. Majiteľka nie je doma, ale sused Ján Messerschmidt má podobné skúsenosti. Ukazuje na dávnejšie polámané konáre ovocného stromu a na vzdialenejšiu borovicu, kde si brúsili pazúry.

Dolny Smokovec
Do Dolného Smokovca sa prišla nakŕmiť rodinka.

Píšťalky

Mestská polícia berie mimoriadnu situáciu vážne. Rozdala už všetkých takmer sedemsto červených píšťaliek, ktoré dostali ako sponzorský dar. Hovoria, že aspoň niečo. Ľudia vraj chodia podvečer s píšťalkami a pískajú. Niektorí si spievajú, tlieskajú a kričia. Preventívne.

„Mali sme ho pod oknom bytovky. Zakričala som naň ahoj, aby sa otočil a mohla som ho odfotografovať,“ reaguje mladé dievča okolo dvadsiatky na otázku, či videla medveďa.

Boja sa? Každý deň vozí dcéru autom, len približne pol kilometra k električke, aby mala istotu, že sa dostane bezpečne do práce.

Erik Baláž, ochranca prírody a autor filmu o medveďoch Strážca divočiny, videl prvý raz medveďa z auta, keď mal osem rokov. Neskôr o ňom napísal diplomovku a odvtedy stretnutia nepočíta. Hovorí o stovkách. Nikdy sa nič nestalo, aj keď to niekoľkokrát vyzeralo nebezpečne.

„Nechtiac som vyplašil medvedicu v brlohu. Vyletela, revala, chránila mláďatá. Boli sme od nej menej ako dvadsať metrov. Kamarátovi som povedal – nepozeraj sa na ňu, a pomaly sme odišli. Aj snežnice sme dali dolu, aby sme ju štrnganím nevyprovokovali.“

Tvrdí, že najmä médiá šíria zbytočnú paniku. Opisujú útoky medveďov, spôsoby, ako sa proti nim brániť. „Mám pocit, že je to od veci. Pripadá mi to, ako keby písali článok o novom aute a riešili by hlavne to, že keď sa zrazíš s kamiónom, môžeš zahynúť,“ rozpráva.

Baláž pripomína, že v Tatrách zahynulo za posledných tridsať rokov 500 ľudí a nikoho nezabil medveď. Ochranár nevie, či je vyhlásenie mimoriadnej situácie vo Vysokých Tatrách opodstatnené. Hovorí, že riziko zranenia na zjazdovkách je oveľa vyššie ako pri stretnutiach s medveďom.

Problém trvá desiatky rokov a riešenia sú podľa Baláža technicky jednoduché. Samospráva spolu so štátom by mali nakúpiť bezpečné kontajnery a koše pri bytovkách zabezpečiť.

„Treba zabezpečiť kontajnery. Existujú technické riešenia. Odstrel medveďov nepomôže, pretože prídu ďalšie. Zjednodušené riešenia nefungujú,“ dodáva.

Za absurdnú označil „výchovu“ medveďov k synantropnému správaniu sa poľovníkmi. Prikrmujú ich keksami, kukuricou, niekedy aj zakázaným mäsom priamo v lese a učia ich na ľudskú potravu.

„Tvária sa, že prikrmujú zver, ale robia to na jeseň, keď jej majú dosť. Majú to robiť v januári, keď medvede spia,“ tvrdí.

Jaroslav Kubár je poľovník 35 rokov a zároveň poľovný hospodár združenia Korytárska Čierny Balog. Medvede stretol mnohokrát, ale nikdy na neho nezaútočili. Ušli.

„Cmukol som a zmizol. Vždy treba dať o sebe vedieť skôr. Medveď je strašne silné zviera. Kulturista je nič. Keď zaútočí, nemáte šancu,“ tvrdí.

Menej šťastia mal jeho kolega, horár. Kubár tvrdí, že medvedica na neho zaútočila dvakrát priebehu niekoľkých rokov. Po prvom strete skončil v nemocnici s prehryznutým lakťom, pri druhom už mal pušku a zastrelil ju.

Jaroslav Kubár tvrdí, že medveďov je v Tatrách veľa, a navrhuje manažment. To znamená vyňať šelmu spod ochrany. „Ak je prírastok desať percent, toľko treba streliť. Takto škodíme aj medveďom. Degenerujú. Dnes už krásne kusy pomaly ani nevidíte,“ dodal.

foto_slastan4
Foto – Jaroslav Slašťan

Radšej neutekajte

Dobrovoľný strážca prírody Jaroslav Slašťan z Kremnice a okrem iného aj člen International Bears Asociation sa zaoberá roky etológiou medveďa. Pracoval na viacerých projektoch a monitoringoch. Na základe vlastných skúseností a stretnutí konkrétnych ľudí s medveďmi spracoval bezpečnostný predpis o správaní sa pri stretnutí so šelmou.

Prvýkrát sa stretol s medveďom na vrchu Jarabica, keď mal dvanásť rokov. Hovorí, že urobil presný opak toho, čo teraz radí. S krikom ušiel.

Odvtedy sa stretol s medveďmi azda sedemdesiatkrát. Do lesa chodí bez zbrane. Nehovorí o strachu, ale o rešpekte pred šelmou s obrovskou silou. Všetky stretnutia s medveďom sa skončili útekom šelmy. Na chvíľu sa rozbehli oproti ochranárovi, ale potom sa otočili a odbehli. Inokedy ušli aj bez výstrahy.

Strážca prírody zachoval chladnú hlavu a neutekal. Tvrdí, že to by mohlo len vyprovokovať medveďa do skutočného útoku. Podľa štatistík je zotrvanie na mieste bezpečnejšie ako útek.

Jaroslav Slašťan opisuje, ako to vyzerá pri stretnutí s medveďom. Prvým signálom, že je medveď v strese, je jeho znehybnenie a sledovanie. Druhým je obzeranie sa, rôzne nezmyselné pohyby a hľadanie únikovej cesty. Ďalším násilné zívanie a cvakanie zubami alebo odfukovanie. Posledným, po ktorom sa už dá očakávať útok, je hlasné fučanie a slinenie.

Keď sa medveď postaví na zadné nohy, neznamená to útok. Potrebuje vyhodnotiť situáciu. Ak sa necíti ohrozený, pokračuje v tom, čo robil, ak áno, vzdiali sa, prípadne predstiera útok a niekedy zaútočí. Útok je rýchly, trvá niekoľko sekúnd alebo pol minúty.

„Nestačil som sa ani otočiť na chlapov. Medveď ma úderom laby zrazil na zem a vytrhol mi kus mäsa nad obličkou. Bolo to ľahšie zranenie, ale psychické následky boli väčšie,“ opísal strážcovi stretnutie s medveďom dôchodca.
Takýchto a podobných príbehov, ktoré sa skončili útekom medveďa, zozbieral desiatky.

Jaroslav Slašťan hovorí na základe skúseností, že žiadna rada nie je stopercentná a každé stretnutie s medveďom je jedinečné. Napriek tomu radí: „Ak spozorujeme medveďa na väčšiu vzdialenosť a nevie o nás, odporúčam ostať ticho a vo vhodnej chvíli sa nepozorovane a v tichosti čo najďalej vzdialiť. V žiadnom prípade nepokračujte smerom k medveďovi. Ak stretnete medveďa do 20 metrov a tiež vás spozoroval, neodporúčam kričať a hádzať smerom k nemu nejaké predmety. Útek tiež nemusí byť bezpečný, zbytočne by ste ho vyprovokovali k prenasledovaniu. Treba pomaly začať ustupovať, nerobiť žiadne prudké pohyby, ktoré by mohli medveďa vyprovokovať do útoku. Stále pozorovať jeho správanie. Z vlastnej skúsenosti viem, že to nie je jednoduché, pretože strach a úzkosť sa v takejto situácii umocňujú.“

A čo by poradil pre prípad skutočného útoku? „Ak by medveď na vás zaútočil, začal by hrýzť alebo udierať labou, odporúčam si ľahnúť na brucho, čím sa chránia dôležité orgány uložené v brušnej dutine, a spojiť si dlane na šiji, aby nedošlo k poraneniu miechy.“

Kontajner? Drahý

Prečo sú medvede v meste? Podľa Slašťana preto, že v lese majú čoraz menej a v meste čoraz viac ľahko prístupnej potravy v nechránených kontajneroch. „Neverím, že odchyt alebo odstrel medveďa situáciu vyrieši. Ak zajtra odstrelia pri kontajneri medveďa, príde ďalší. Jedinou možnosťou je bezpečné uzavretie odpadkov a ochrana prirodzených biotopov, kde medvede nájdu dostatok potravy,“ tvrdí Slašťan.

Všetci kompetentní tvrdia, že vo Vysokých Tatrách treba zabezpečiť odpad, aby medvede nechodili do mesta, ale je to drahé a samospráva na to nemá peniaze. Len v meste by potrebovali vybudovať približne 74 takzvaných staničiek. Znamená to, že nádoby na odpad by ohradili kovovou mrežou a zabezpečili strechou. Celkové náklady odhadujú na viac ako milión eur.

„Problém vidíme najmä v premnožení medveďa. Už niekoľko rokov apelujeme na Štátne lesy TANAPu a Štátnu ochranu prírody, aby robili perspektívne opatrenia,“ konštatoval prednosta Mestského úradu vo Vysokých Tatrách Eugen Knotek. Samospráva žiada priebežne o ochranný odstrel, častejšie odváža smeti, zabezpečuje ich podľa možností aj elektrickým plotom. Evidentne to však nestačí.

„Najväčším problémom sú nezabezpečené kontajnery na sídliskách, kde sa medvede naučili chodiť,“ súhlasí ministerstvo životného prostredia, ktorého stanovisko poslala hovorkyňa Petra Stano Maťašovská.

Environmentálny fond podľa nej už zverejnil rozšírenie špecifikácie o zabezpečenie kontajnerových stojísk pred medveďom. Mesto Vysoké Tatry a ostatní môžu posielať žiadosti o dotácie do 17. júna.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie