Denník N

Shakespeare je skvelý zabávač aj učiteľ, ale netreba ho zbytočne zbožšťovať

Shakespearovi súčasníci si miesta na státie v divadle na jeho hry mohli kúpiť za jednu pencu. Aj dnes nám môže poslúžiť ako inšpirátor a vzor.

Pred niekoľkými dňami som na jednej zo sociálnych sietí videl video, v ktorom sa objavuje text: „Nenaučili ma, ako platiť dane, ale viem toho veľa o Shakespearových hrách.“ Pieseň sa volá Nezostávajte v škole a má byť kritikou súčasného systému vzdelávania. Autor síce nie je Slovák, ale všetci vieme, kam mieri.

Čo však znamená „vedieť veľa o Shakespearových hrách“? Ak to má byť len ich vymenovanie, potom je takéto poznanie naozaj samoúčelné. Ak sa však na Shakespeara, od ktorého smrti uplynie 23. apríla štyristo rokov, pozrieme cez prizmu toho, o čom jeho hry sú, potom nás dokáže veľa naučiť aj s odstupom štyroch storočí.

Čítaním alebo sledovaním Shakespeara sa síce nenaučíme vypĺňať daňové priznanie, ale keďže mal mimoriadne široký záber tém, dozvieme sa z jeho hier aj čo-to o daniach. Dobrý a rozhľadený učiteľ môže na príklade hier ako Richard II. či Henrich VIII. rozvinúť so študentmi diskusiu o tom, čo považujú za spravodlivé zdaňovanie. A samotný Shakespeare, ktorý mal problémy s platením daní, ba dokonca existujú náznaky, že sa mu vedome vyhýbal, môže byť námetom na debatu o daňových únikoch, o tom, ako im čeliť a ako trestať tých, ktorí dane neplatia.

Prehrabávať sa desiatkami Shakespearových hier by bolo nepochybne náročné, ale dnes už naozaj nie je problém nájsť si fundované texty a využiť ich pre vlastné potreby. Napríklad spomenutými daňami sa zaoberá článok Shakespearov sprievodca politikou zdaňovania, ktorý na internete nájdete za niekoľko sekúnd. To ani zďaleka nie je všetko.

Britská knižnica má na svojej stránke viac ako osemdesiat článkov, ktoré sa venujú rôznym aspektom hier „barda zo Stratfordu“. Chcete vedieť, ako vníma Kupca benátskeho židovka, čo si myslí o Trojkráľovom večeri lesbička, ako Shakespeare vykresľuje národnostné či náboženské menšiny alebo ako sa premietli Machiavelliho myšlienky do hry Richard III.? Stačí kliknúť a všetko máte poruke.

Tak ako bol vynaliezavý samotný Shakespeare, podobne inovatívne môžeme k nemu pristupovať aj my. Nemusíme ho uväzniť len na hodinách literatúry. Môžeme ho prepožičať aj učiteľom chémie a biológie. Tí môžu svojim žiakom vysvetliť, či jedy a elixíry lásky v Shakespearových hrách majú naozaj také účinky, aké im pripisuje, prípadne aké iné látky by mohli mať rovnaký efekt.

Aj vy patríte k tým, ktorí neveriacky krútia hlavou, ako sa do Zimnej rozprávky dostalo české pobrežie? Shakespeare si za túto zemepisnú hrúbku vyslúžil výsmech už za svojho života. Na hodine dejepisu sa však môže trieda pustiť do pátrania, či a kedy nejaký český kráľ vládol územiu, ktoré siahalo až k moru. Na zemepise môžu skúmať, či existuje nejaké iné územie s názvom podobným Bohemii. A na literatúre sa môžu venovať tomu, nakoľko vážne treba brať reálie v literárnych dielach. Veď ani český kráľ Polixenes nik­dy nežil, tak prečo by sme mali Shakespearovi vyčítať práve more.

Zo stredoveku do virtuálnej reality

Shakespeare nemusí byť a nemal by byť strašiakom. Dnes najmä jeho drámy a historické hry často vnímame ako elitárske, ťažké a nedostupné, ale Shakespeare bol doslova ľudovým dramatikom. Áno, existovali aj špeciálne predstavenia jeho hier pre šľachticov, ale ak ste začiatkom 16. storočia chceli vidieť jeho hru, stačilo zaplatiť jednu pencu a mali ste miesto na státie v divadle Globe. Ak bol Shakespeare prístupný jednoduchým ľuďom vtedy, neexistuje dôvod, prečo by sme ho nemali pochopiť dnes. Len to musíme vziať z toho správneho konca.

Riaditeľ Shakespearovho inštitútu Michael Dobson si dokonca myslí, že spracovanie v cudzích jazykoch má oproti angličtine jednu veľkú výhodu – nemusí sa natoľko držať archaickej slovnej zásoby a syntaxe. „Režiséri sa môžu rozhodnúť, či ich verzia bude znieť poeticky, hovorovo, staromódne, rituálne alebo všedne,“ povedal v nedávnom rozhovore. Ak chceme, aby sa Shakespeare prihováral ľuďom 21. storočia, netreba sa báť nechať ho prehovoriť jazykom a prostriedkami 21. storočia. Často sa tak aj deje. O odvážnych dramaturgov a režisérov nie je ani u nás núdza. Nie každému je to však po chuti a chce vidieť „klasického“ Shakespeara – s dobovými kostýmami a blankversom. Aj to je v poriadku.

Shakespearove diela nie sú nedotknuteľným Písmom svätým, do ktorého sa nesmie zasahovať. Veď on sám bol „veľkým vykrádačom“, a teraz to vôbec nemyslím hanlivo, pretože to, ako sa inšpiroval svojimi predchodcami a preberal ich témy a námety, obohatilo našu kultúru tak ako dielo máloktorého spisovateľa, dramatika či filozofa. A tak ako sa on inšpiroval v minulosti, aj sám sa stal inšpiráciou pre ostatných, a to nielen na poli literatúry, ale aj hudby, výtvarného umenia a neskôr aj filmu.

Existujú dokonca aj shakespearovské počítačové hry a hra ako virtuálna realita. Ak ste nadšenými milovníkmi technológií, isto vás poteší, že si môžete pozrieť Macbetha ako animovaný film, v ktorom všetky postavy hrajú roboty. Niekomu to môže pripadať ako kultúrne barbarstvo, inému ako dôkaz neobmedzenej prispôsobivosti Shakespeara akýmkoľvek podmienkam.

Pre deti aj väzňov

Ide len o to, či chceme Shakespeara zavrhnúť ako nudného dramatika z čias dávno minulých, ktorého hry sú navyše plné násilia a sexu (čo je najbežnejšia výhovorka, prečo nie je vhodný pre deti), alebo si z neho vyberieme to, čo je relevantné.

Genevieve Whiteová, ktorá pripravuje učebné materiály využívajúce diela Shakespeara, tvrdí, že jeho hry sú často šokujúce, ale zároveň ich považuje za vítané odbočenie z bezpečného a umierneného sveta učebníc. Dnes je svet drsný a krutý iným spôsobom ako za Shakespearovho života, ale správanie a motívy jeho postáv sú relevantné aj dnes.

Ani bohatosť a komplikovanosť Shakespearovho jazyka nie je prekážkou jeho dostupnosti. Rae Seymourová z Kráľovskej Shakespearovej spoločnosti z vlastnej skúsenosti hovorí, že čím sú deti menšie, tým sú nebojácnejšie v narábaní so Shakespearom. V útlom veku sa totiž nové slová učia každý deň, takže to pre ne nie je taká hrôza ako vo vyššom veku, keď už sa im zdá ponižujúce, že nejakému slovu nerozumejú, hoci s mnohými majú problém aj dospelí.

Zo Shakespeara však netreba robiť všemocného kúzelníka, ktorý vo svojich hrách poskytuje návod na vyriešenie všetkých problémov sveta. Aj také tendencie sa objavili. V Spojených štátoch zaviedli program, ktorého súčasťou je, že väzni čítajú Shakespearove hry. Viacerí z väzňov nadšene vyhlasujú, že čítanie jeho hier im zachránilo život alebo im pomohlo pozrieť sa inou optikou na zločiny, ktoré spáchali.

Iniciátorka projektu profesorka Laura Batesová tvrdí, že Shakespeare dokáže zmeniť správanie väzňov tak, ako to poradenstvo nedokáže, pretože k nim pristupuje pozitívne. Nehovorí im: „Si skazený a ja ťa napravím,“ ale je prejavom dôvery, že sa dokážu popasovať s dielom veľkého dramatika. Bolo by však naivné myslieť si, že keď dáme do každej cely výtlačok súborného Shakespearovho diela, z väzníc nám budú vychádzať intelektuáli. Tak ako pri všetkých druhoch „nápravno-výchovnej terapie“, aj tu platí, že na niekoho zaberie a na niekoho nie.

Pripisovať Shakespearovi schopnosti, ktoré objektívne nemá, zaváňa presne takým druhom snobstva, ktoré ho robí neprístupným mnohým súčasníkom. A nič na tom nemení ani ušľachtilý úmysel.

Shakespeare nám môže poslúžiť ako skvelý zabávač aj učiteľ, inšpirátor a vzor, ako podnet na diskusie o mnohých vážnych aj menej vážnych témach. Cez jeho diela sa vieme priblížiť k pochopeniu mnohých každodenných javov. V tom je jeho veľkosť a nadčasovosť. Nesnažme sa ho však zbytočne zbožšťovať, lebo nakoniec skončí ako karikatúra.

A to by bola škoda.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie