Matúš Demiger
Gregor Mareš sa už roky objavuje na obrazovkách verejnoprávnej televízie ako moderátor vedomostného Duelu a vedecko-popularizačných relácií VAT a Experiment.
Postupne sa tak stal popularizátorom vedy, udržateľného životného štýlu a veľmi autenticky propaguje vzdelaných a šikovných ľudí. Zanietene dokáže rozprávať o mnohých témach – od rozložiteľných strún do kosačiek až po kompostovanie.
V rozhovore opisuje aj to, ako ho potešilo, keď dokázali prilákať najlepších kvízových hráčov do ďalekého Humenného. Okrem známych televíznych projektov sa totiž stal aj tvárou tímových majstrovstiev Slovenska v pub kvíze.
Stalo sa vám pri nakrúcaní Duelu, že niekto chcel odísť zo štúdia?
Našťastie nie. Snažíme sa vytvoriť čo najlepšiu atmosféru, aby sa nikto nemusel správať agresívne. Prišiel k nám však jeden pán s právnikom. Ale aj on bol veľmi milý a napokon povedal, že je super, že dodržiavame všetky pravidlá.
Množstvo reakcií na Facebooku vlani vyvolala účasť učiteľa Ondreja z Bratislavy (všetky z jeho Duelov si môžete pozrieť v archíve – pozn. red.), ktorého poznámky popri hre niekoho zabávali a iných vyrušovali. Ako si spomínate na neho?
Áno, bol veľmi sebavedomý až extravagantný. Ľudia na sociálnych sieťach skutočne na jeho vystúpenie reagovali veľmi emotívne – niektorí ho milovali, iní ho nemohli vystáť. Pre mňa v štúdiu je to výzva. Snažím sa s každým komunikovať priateľsky, ale zároveň si nenechám skákať po hlave. On nebol voči súperom zlý, aj keď im občas povedal, že sa mali viac učiť, ale pri nakrúcaní bolo vidno, že je to veľmi inteligentný človek a nepôsobilo to tak arogantne.
Vidíte na tých ľuďoch už pri príchode, kto si to prišiel len vyskúšať a kto súťaž berie smrteľne vážne?
Zdá sa mi, že mnohí pochopili, že Duel je predovšetkým o zábave. Viem, že hovoria, že je to najťažšia vedomostná súťaž na Slovensku a mohli by sme dávať ľahšie otázky, lebo ich neraz nevedia ani profesori na vysokej škole. A to je pravda, mnohé naozaj nemusia vedieť. Ale skutočne je to o zábave, inak by sme nemali 350-tisíc divákov každý deň.
Čím to je? Celá tá relácia je taká jednoduchá a slušná.
Asi je po tom dopyt. Ľudia si povedia, že teraz chcú 30 minút slušnosti, pohody, férovej hry a zaujímavých informácií. A my ich nesklameme. Aj keď minule mi napísal nejaký pán, že nás prestal sledovať, odkedy som zle vyslovil latinský výrok Veni, vidi, vici. Pritom v klasickej latinčine z čias Caesara je to naozaj „Veni, vidi, viki“. Takéto veci divákov občas naštvú, ale vždy sa k nám vrátia.
Čítate si aj komentáre na Facebooku?
Jasné, reagujem na to. Keď je človek slušný, tak odpíšem. Ak som urobil chybu, ospravedlním sa, alebo poviem, že som si našiel takéto zdroje a môžeme diskutovať. Snažíme sa však vyraďovať tie nezmyselné hejty, ktoré sa tam občas objavia.
Stretol som sa tam aj so zábavnou výčitkou, prečo STVR ako verejnoprávna inštitúcia vôbec rozdáva peniaze.
To je, ako keď niekto povie, že by sme mali dávať ľahšie otázky. V poriadku, pýtajme sa, koľko je dva plus dva, ale nevolajme to vedomostná súťaž, ale napríklad Peniaze pre potešenie, alebo Dnes rozdávame.
Nie je vám ľúto, keď nejaký súťažiaci vyhrá dramatický Duel a potom sa rozhodne, že nebude pokračovať?
Je mi to veľmi ľúto, ale viem ich pochopiť. Pre mnohých ľudí je to výrazné vykročenie z komfortnej zóny, sú vyšťavení. Tá polhodinka, za ktorú to nahrávame, vás tak vycucne, že už nevládzete ísť ďalej. Možno by aj chceli, pýtajú sa, či si môžu trochu oddýchnuť, ale my nemôžeme oddychovať, keď musíme denne natočiť osem relácií.
Chodia do Duelu ľudia s tým, že si prepočítavajú, koľko už vyhrali a či sa im to oplatilo? Alebo naopak, takí, čo sa boja, že by mohli prísť o tú polovicu nahratej sumy?
Áno, to riešia bežne. Keď človek vyhrá 1 500 eur, tak to sú už veľmi
