Denník NOproti Turecku je demokratické ešte aj Rusko, vravel Fico pred rokmi. Čo čakať od premiérovej cesty do Ankary

Tomáš ČorejTomáš Čorej
11Komentáre
Slovenský premiér Robert Fico a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Foto – Tomáš Benedikovič, TASR/AP; koláž N
Slovenský premiér Robert Fico a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Foto – Tomáš Benedikovič, TASR/AP; koláž N

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Premiér Robert Fico (Smer) pokračuje v zahraničných cestách. V pondelok po desiatich rokoch navštívi Turecko, kde chce povýšiť vzťahy Bratislavy a Ankary na úroveň strategického partnerstva. Avizuje, že sa stretne s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, s ktorým má podpísať viaceré zmluvy a debatovať o aktuálnej situácii vo svete.

Predsedu vlády bude sprevádzať minister obrany Robert Kaliňák (Smer), ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) a minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer).

Turecko je dôležitou regionálnou mocnosťou, ktorá je významným partnerom pre EÚ. Aj preto, že na svojom území zadržiava milióny utečencov najmä zo Sýrie, ktorí zostali v Turecku a nevyrazili na riskantnú cestu do Nemecka či niektorého iného európskeho štátu. Okrem porážky Asadovho režimu v Sýrii zohráva Ankara významnú rolu aj v iných konfliktných oblastiach, stačí pripomenúť zásadný podiel Turecka pri udržaní námornej obchodnej cesty po ruskej agresii voči Ukrajine.

Rok 2017 – rok 2025

V minulosti bol Fico k Turecku kritický. V roku 2017 na zasadnutí parlamentného výboru pre európske záležitosti povedal, že tento štát má ďaleko od predstáv Európskej únie. „Nechcem tu nikomu robiť advokáta, ale ak porovnáme Ruskú federáciu a Turecko, tak zistíme, že Ruská federácia je v podstate demokratická krajina,“ citovala ho vtedy agentúra TASR.

V čase vrcholiacej migračnej krízy však zdôraznil, že Turecko je kľúčovou krajinou pre zastavenie utečeneckej vlny do Európy. „Nič sa nestane, budeme sa navzájom ostreľovať,“ pokračoval. Dodal, že Únia vzhľadom na migráciu bude „rešpektovať a aj prehltávať niektoré veci, ktoré by sme v opačnom prípade nikdy nerešpektovali“.

Len deň predtým na európskom výbore vtedajší štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok, dnes člen predsedníctva PS, kritizoval Erdogana za to, že označil nemeckú a holandskú vládu za „nacistov a fašistov“. „Je absolútne neprijateľné označovať krajiny, vlády alebo spôsoby, akými tieto krajiny fungujú, za fašistické, je to niečo, čo Slovenská republika oficiálne a verejne odmieta,“ vravel vtedy.

V roku 2017 Robert Fico opakovane zdôrazňoval, že Slovensko sa chce dostať do jadra EÚ, teda k Nemecku a Francúzsku, dvom najsilnejším štátom spoločného európskeho projektu. V roku 2025 predseda Smeru a jeho stranícki kolegovia hovoria o hlbokej kríze EÚ a možnosti rozpadu Únie a podpredseda strany Tibor Gašpar už verejne uvažoval, že treba počítať aj s možnosťou, že by sme odtiaľ mohli vystúpiť.

Nové priority predsedu Smeru zachytáva aj zoznam jeho posledných ciest. V decembri bol na návšteve Brazílie, krátko pred Vianocami navštívil Moskvu, kde sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Na prelome rokov bol v luxusnom apartmáne v Hanoji, kde podľa jeho slov neformálne rokoval s nemenovanými vietnamskými predstaviteľmi.

Sú skeptickí voči liberálnej demokracii

Odborníci tvrdia, že Fico a turecký prezident Erdogan by sa mohli zhodnúť vo viacerých témach. „Mohli by nájsť spoločnú reč v skeptickom postoji voči

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.