Otakar Horák
„Aké je byť netopierom?“ pýtal sa v roku 1974 v jednej z najslávnejších esejí v dejinách filozofie autor Thomas Nagel. Chcel tak upozorniť na hranice materiálnej vedy, ktorá pri snahe vysvetliť vedomie neberie do úvahy subjektívnu povahu zážitkov, ktoré majú netopiere alebo ľudia.
Uspokojivo vysvetliť vedomie stále nevieme, ale robiť to musíme výhradne prostriedkami prírodných vied, vysvetlil pre Denník N Vladimír Vodička, filozof biológie z Univerzity Palackého v Olomouci.
„Boh medzier je nielen argumentačným faulom. Je to úplné nepochopenie toho, ako funguje veda a čo je to evolúcia,“ povedal Vodička.
Boh medzier
Boh medzier je stratégia, ktorú bežne uplatňujú teológovia, aby vysvetlili nejaký jav, s ktorým si veda nevie celkom rady. Medzeru v našom vysvetlení – nedávno existovala aj v prípade oka alebo krídiel – zapĺňajú nadprirodzeným zásahom a považujú ju za dôkaz Božej existencie.
Keď veda pôvod oka alebo krídiel uspokojivo vysvetlila, presunuli svoj záujem inam, v súčasnosti hlavne na vedomie. „Ak teológovia tvrdia, že existenciu vedomia vysvetľuje Boh, potom je argumentačné bremeno na ich strane. Ak by to bolo naopak, nerobili by sme nič iné, ako dokazovali neexistenciu vecí, ktoré si ľudia ľubovoľne vymýšľajú,“ vraví Vodička.
Vodičkovi nedávno vyšiel český preklad knihy Púť od mozgu k duši od neurovedca a psychiatra Giulia Tononiho z univerzity vo Wisconsine.
Aj LED žiarovka má vedomie?
Tononi argumentuje, že vedomie nie je viazané výhradne na ľudský mozog. „Za vedomé môžeme považovať akékoľvek bytosti či objekty, ktoré dokážu rozlíšiť informačné stavy, jednotky a nuly,“ hovorí Vodička o Tononiho predstave.
„S čím väčšou istotou je niečo schopné rozlišovať informačné stavy a zároveň sa čo najviac vyhýbať tomu, že sa v ich rozlišovaní mýli, tým vyššiu mieru vedomia má,“ dodáva filozof biológie.
Aj obyčajná LED žiarovka dokáže reagovať na zmeny v okolitom prostredí. Ak vojdete do miestnosti a zapnete alebo vypnete svetlo, LED žiarovka na zmenu aktívne zareaguje. „Na určitej škále, povedzme od nula po sto, by mala taká LED-ka iný ako nenulový stav vedomia, povedzme okolo jedna. Minimálnu mieru vedomia by sme jej pripísať mohli preto, lebo dokáže rozlišovať dva stavy, nulu a jednotku, respektíve ‚svieti‘ a ‚nesvieti‘. Zároveň na zmeny v okolitom prostredí reaguje,“ vysvetľuje Vodička Tononiho pozíciu.
Neexistuje kvalitatívny rozdiel
Z teórie plynie, že medzi nami ľuďmi a inými živočíchmi neexistuje žiaden kvalitatívny rozdiel. Od iných živočíšnych druhov sa líšime len v kvantite – množstve informačných stavov, ktoré dokážeme rozlíšiť, a v schopnosti reagovať na ne. Táto myšlienka sa v biológii objavuje neustále. Pred viac ako 150 rokmi ju vyjadril už Charles Darwin, keď napísal, že „myseľ ľudí sa od vyšších živočíchov (cicavce a iné stavovce, pozn. red.) líši iba v stupni či miere kognitívnych schopností, ktoré máme.“
Tononiho kniha má podobu dialógov. Táto forma má v západnom myslení dlhú tradíciu, siaha až do antiky, hlavne k Platónovi. Hlavným rozprávačom neurovedcovej knihy je Galileo Galilei, ktorý sa stretá s filozofmi a vedcami, napríklad s Reném Descartesom alebo matematikom a logikom Alanom Turingom a debatuje s nimi o povahe vedomia.
O živote Turinga a jeho prínose pre vedu vznikol nedávno aj film Kód enigmy v hlavnej úlohe s Benedictom Cumberbatchom.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
