Natália Žáková
Martina Uhrinova sa viac ako 20 rokov venuje navrhovaniu interiérov, na Slovensku od roku 2020 organizuje ocenenie tých najlepších. Prvé skúsenosti získala v Austrálii, neskôr pôsobila aj v Spojených arabských emirátoch a v Kuvajte.
„Voči bielym ženám tam funguje pozitívna diskriminácia, aspoň v pozícii, keď ste špecialista na niečo. Niekedy som mala pocit, že ma až ,zneužívajú‘, posielali ma na stretnutia s tým, že ja to vybavím,“ hovorí Uhrinova o svojej skúsenosti z Kuvajtu.
V rozhovore hovorí aj o tom:
- aké boli jej začiatky v Austrálii;
- prečo sa rozhodla zamerať na komerčné priestory;
- kde v interiéri u nás vidí najväčšie chyby;
- aký bol návrat na Slovensko a či tu plánuje s rodinou zostať.
Stretli sme sa v kaviarni, do ktorej pravidelne chodíte. Čo ste si povedali o jej interiéri, keď ste sem prišli?
Dizajn je príjemný, pekný, nie je ničím extravagantný ani výrazný. Vyhovujú mi tu však najmä služby. Je to o ľuďoch a práve tu sú majitelia, ktorí do kaviarne dávajú celé svoje srdce, celý svoj život.
Nerozmýšľate teda nad tým, čo by ste zmenili?
Keď chodím po rôznych miestach, zatváram otvorené skrinky a zásuvky. Mám takú profesionálnu deformáciu, robím to napríklad aj na úradoch. Priestor vyzerá krajšie, keď pôsobí upratane a nerušia vás otvorené skrinky. Aj to na nás pôsobí.
Všímam si detaily, sokle, všetko, ale keď som niekde na polhodinu na káve, neovplyvňuje ma to až tak veľmi.
Vyštudovali ste stavebné inžinierstvo so zameraním na architektúru, celý svoj profesionálny život sa venujete práve interiérom. Väčšina architektov berie navrhovanie interiérov len ako jednu zo zložiek svojej práce, navrhujú aj rodinné či bytové domy, prípadne rôzne občianske stavby. Prečo ste sa rozhodli takto špecializovať?
Prišlo to samo. Po štúdiu som odišla do zahraničia a hľadala som si tam prácu v architektúre. Jeden deň som mala dva pohovory, oba som vtedy zvládla a zhodou okolností boli obe pozície zamerané na interiéry. Bol to pre mňa do istej miery vstup do neznáma.
Na vysokej škole sme mali semester interiérovej tvorby rovnako ako architekti. Komplexná interiérová architektúra sa na Slovensku ani nedá študovať, je tu interiérový dizajn a dizajn nábytku.
Interiéry ma postupne začali fascinovať. Prišlo to postupne, nebolo to tak hneď.
Čím vás začali fascinovať?
Interiéry predstavujú diametrálne odlišné zadanie ako architektúra. Hovorí sa síce, že architektúra sa robí pre ľudí, no architekti často nemajú toľko príležitostí rozprávať sa s koncovým zákazníkom. My robíme pre koncového zákazníka. To je krása, čaro tej práce. Nepracujeme so zadávateľom, pracujeme priamo pre človeka, pre ktorého musíme interiér ušiť na mieru.
Kedy je pre vás interiér dobrý? Aké kritériá musí spĺňať?
To musí povedať
