Daniel Vražda
Jakub Pohle má 34 rokov, pochádza z Banskej Bystrice a vyštudoval bilingválne nemecké gymnázium. O štúdiu na vysokej škole uvažuje. Je publicista na voľnej nohe a občiansky aktivista, hoci to označenie nemá rád. Tvrdí, že aktivizmus je zodpovednosť, ktorú by aspoň v minimálnej miere mal robiť každý z nás. Pôsobí v občianskom združení Nie v našom meste a bol krajským koordinátorom protestov Za slušné Slovensko. Za aktivizmus dostal ocenenie Srdce na dlani.
Momentálne sa venuje prepisu videí „z poľovníckej chaty“, zverejňuje ich na blogu a pripravuje tri knihy – reportážnu z Ukrajiny, beletrizovanú slovenskú politiku od roku 2018 a treťou budú pravdepodobne prepisy z chaty.
Keď ste si pozreli zverejnené nahrávky rozhovorov z „poľovníckej chaty“, čo vám napadlo ako prvé?
Že to nikto nebude počúvať, lebo sa to počúvať nedá. Je to v takej katastrofálnej kvalite, že keby tam bolo čokoľvek, bez spracovania sa to minie účinku.
Spracované v akom zmysle?
V takom ako Gorila. Sú to podobné situácie stretnutia s oligarchom niekde v konšpiračnom byte alebo v chate. Gorilu sme si mohli najprv prečítať. Keď zverejnili nahrávky, bez prepisov by som miestami tápal, čo tam hovoria, lebo neboli v dobrej kvalite. Z poľovníckej chaty máme nahrávky niekedy ešte v horšej kvalite a veľmi veľa detailov sa tam stratí.
Hovorili ste o kvalite, ale čo vám napadlo, keď ste si vypočuli obsah?
Na nahrávkach je viditeľné, že to, ako sa smeráci a ich kumpáni prezentujú, sú iba masky. Pripadalo mi to ako mafiánske stretnutia z Coppolovho filmu Krstný otec. Okrem toho videá ukazujú, že to nie sú žiadni geniálni politickí stratégovia a fluidum okolo nich je len nafúknutá bublina. Prvé mi napadlo, že bez Mareka Paru by sa nikdy nedostali naspäť k moci.
Prečo?
Para je doslova jediný, kto vie, čo hovorí. Fico v tých rozhovoroch absolútne
