Mária Benedikovičová
Veronika Folentová
V osudný deň sa Samuel S. vybral do školy v predstihu, dvadsať minút pred plánovaným začiatkom komisionálnej skúšky. Vyzbrojil sa nožom. Obliekol si čierne nohavice a čiernu mikinu, na tvár si nasadil kuklu, na ruky natiahol rukavice.
Osemnásťročný študent zaklopal na dvere zástupkyne riaditeľky gymnázia v Spišskej Starej Vsi Márii Semančíkovej. Len čo otvorila dvere, začal na ňu útočiť nožom. Potom agresívne vbehol do triedy, zavraždil 18-ročnú spolužiačku Alenku. Snažila sa ju chrániť kamarátka, tú vážne poranil. Ostatní žiaci v strachu o život bežali von z triedy, vyzvala ich na to učiteľka.
Nová informácia v tomto prípade je, že v ten deň, po komisionálnom preskúšaní žiaka, mali prísť do školy jeho rodičia. Zavolali si ich riaditeľka a jej zástupkyňa.
Samuelovi S. sa komplikovala situácia, a nielen v škole – po vyhrážkach spolužiačkam od jesene minulého roka mal individuálny študijný plán, teda učil sa na diaľku. A teraz čelil tomu, že sa jeho rodičia budú osobne rozprávať s vedením školy.
K stretnutiu vedenia školy s rodičmi už nedošlo, keďže krátko predtým spáchal brutálny čin, ktorý pred týždňom otriasol celým Slovenskom.
Hovorili sme s viacerými ľuďmi, ktorí zblízka poznajú vývoj v škole v Spišskej Starej Vsi. Pokúsili sme sa zrekonštruovať, čo všetko sa postupne dozvedali v posledných mesiacoch o útočníkovi a ako spolu komunikovali škola, sociálne úrady, polícia a súdy. Pátrali sme po tom, ako si vymieňali dôležité informácie a či bolo možné tragédii zabrániť.
Dalo sa tomu predísť? Súd nemal správy o vyhrážkach dievčatám a ani o tom, že pre obavy ho nepúšťali do školy
Dva dni pred surovým útokom súd rozhodoval, či prikáže študentovi ísť sa liečiť na psychiatriu, čoho sa desil a dlhšie sa tomu bránil. Odmietali to aj rodičia. Rozhodnutie na súdoch sa naťahalo viac ako dva a pol roka, stále nevedel, ako to dopadne.
A hoci sa situácia na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi vlani na jeseň zdramatizovala, súd o tom nemal ani tušenia.
Samuel sa na výlete v Tatrách v októbri 2024 správal agresívne, spolužiačke sa vyhrážal zhodením z útesu, hrozil aj ďalším. V škole z neho mali strach. Pre obavy kontaktovali aj políciu.
No keď súd 14. januára 2025 – teda dva dni pred útokom – rozhodoval o prípadnom psychiatrickom liečení, na stole mal samé pozitívne hodnotenia – aký je to dobrý žiak, úspešný reprezentant školy, žiadna zmienka o porušení školského poriadku. Nič o vyhrážkach dievčatám.
A to pritom v škole vtedy už mali k študentovi 22-stranový spis, spomínali sa v ňom aj vyhrážky spolužiačkam, ktorým hrozil fyzickým násilím aj usmrtením.
Od útoku 18-ročného Samuela S. uplynul týždeň a čoraz viac rezonuje otázka, či sa tragédii dalo zabrániť.
Rozprával o tom aj psychológ Marek Madro z IPčka, ktorý na mieste od útokov pomáha študentom, učiteľkám aj celej komunite.
Krátko po čine vyhlásil generálny prokurátor Maroš Žilinka, že študent nebol „nepopísaný list papiera“. Riaditeľ policajnej inšpekcie Branislav Zurian zase v utorok tento týždeň informoval, že už majú viac materiálov o tom, že „osoba bola problémová už niekoľko mesiacov“.
Viac sme zisťovali na polícii, prokuratúre, súdoch, sociálke a v školách, hovorili sme aj s ľuďmi z okolia študenta. Pátrali sme aj po tom, ako je možné, že súd nevedel o správach Samuela S. plných hrozieb dievčatám. A prečo súd nemal ani informáciu, že už do školy niekoľko týždňov pravidelne nechodil potom, ako ho od kolektívu odstrihli nariadením individuálneho študijného plánu.
Tragédia tiež odkrýva, že keď žiaci prestupujú medzi školami, ich noví učitelia sa ani nemusia dozvedieť, že boli odsúdení a môžu mať problémy s agresiou.
Vážne rezervy sa ukazujú aj v práci polície.
