Denník N

Všetci vedia, že šíri propagandu. Je však dobré Sputnik zakázať?

Šéfredaktorka Sputnika Margarita Simonjanová a ruský prezident Vladimir Putin. Foto – TASR/AP
Šéfredaktorka Sputnika Margarita Simonjanová a ruský prezident Vladimir Putin. Foto – TASR/AP

Turecko aj Lotyšsko nedávno zablokovali prístup k ruskému provládnemu serveru. Analytici sa zhodujú, že je to nástroj kremeľskej informačnej vojny, rozdeľujú sa však v tom, ako voči nemu vystupovať.

Hovoria mu aj BuzzFeed ruskej propagandy. Spravodajský server platený a kontrolovaný Kremľom s akčnými titulkami a moderným dizajnom sa od jesene 2014 šíri v rôznych jazykových mutáciách po svete.

Má svoju českú, poľskú, nemeckú alebo čínsku verziu. A jeho prevádzkovateľom je vládna agentúra Rusko Dnes (Rossija Sevodňa).

Posledné týždne však jeho doménu stopli v dvoch krajinách. V Lotyšsku, kde žije významná ruská menšina, a v Turecku, ktoré sa vlani na jeseň po zostrelení ruského lietadla nad svojím územím dostalo do otvoreného konfliktu s Moskvou.

Ankara nedávno zamietla na medzinárodnom letisku v Istanbule aj vstup šéfredaktorovi tureckej mutácie Sputnika.

Cenzúra alebo obrana pred informačnou vojnou?

Zablokovanie v Turecku označila podľa ruského servera newsru.com šéfredaktorka provládneho Sputnika Margarita Simonjanová ako tvrdú cenzúru tureckej vlády, kde sa podľa nej už len ťažko dá hovoriť o slobode slova. Podobne sa vyjadrila aj v prípade Lotyšska s tým, že ide proti európskym hodnotám.

A rovnaké slová o neskrývanej cenzúre použil aj jej zamestnávateľ – ruská vláda.

Riga sa rozhodla zavrieť lotyšský Sputnik po mesiaci od spustenia lotyšskej verzie. Okrem iného aj v súvislosti s ohrozením teritoriálnej celistvosti, nezávislosti a suverenity Ukrajiny.

Lotyši pripomínajú, že šéf agentúry Rusko Dnes Dmitrij Kiseľov je na zozname protiruských sankcií, ktoré na Moskvu uvalila EÚ aj viaceré západné krajiny po anexii ukrajinského polostrova Krym. Kiseľov sám seba považuje za bojovníka v informačnej vojne.

Lotyšská diplomacia vyzvala na zamietnutie registrácie pre Sputnik slovami, že ide o ruskou vládou kontrolovaný informačný kanál, ktorého cieľom je šírenie propagandy a dezinformácií. V tom sa jej názor nelíši od väčšiny analytikov, otázny je však postup, ktorý voči Sputniku v Rige zvolili.

„Zakázanie Sputnika je precedens a uvidíme, aké to bude mať dôsledky a následky. Každopádne, lotyšské úrady Sputnik nezakázali, iba mu zrušili doménu SputnikNews.lv, a je preto možné, že si Sputnik nájde inú cestu k lotyšskému publiku. V Česku napríklad funguje na doméne cz.sputniknews.com, a nie sputniknews.cz,“ povedala pre Denník N analytička Ivana Smolenová z Pražského inštitútu bezpečnostných štúdií (PSSI).

Sputnik

  • Spustila ho ruská vládna agentúra Rusko Dnes (Rossija Segodňa) 10. novembra 2014.
  • Mal nahradiť v zahraničí agentúru Ria Novosti a Hlas Ruska.
  • Podľa západných analytikov je jedným z nástrojov informačnej vojny Ruska proti Západu.
  • Sama agentúra si dáva prívlastok „alternatívneho média“.
  • Vysiela aj ako rádio v 30 svetových jazykoch v 130 mestách v 34 krajinách sveta.
  • Jazykové mutácie: ruská, abcházska, azerbajdžanská, arabská, arménska, čínska, česká, krymsko-tatarská, afganská verzia v dárijčine, anglická, estónska, francúzska, fínska, nemecká, gruzínska, hindská, kazašská, kirgizská, lotyšská, moldavská, poľská, portugalská, afganská verzia v jazyku paštu, španielska, srbská, turecká, tadžická, uzbecká, ukrajinská, japonská. 

Sporné podľa nej ostáva, či takéto kroky nepomôžu Sputniku v zvyšovaní popularity a získavaní si nových čitateľov či poslucháčov.

„Už teraz veľa ruských a proruských médií samo seba zobrazuje ako obete mainstreamu, zlého Západu a politikov, ktorí im neprajú či utláčajú slobodu. Takýto krok môžu potom použiť na výpady, že aj Západ sa snaží potlačovať slobodu slova. To však nič nemení na tom, že Sputnik nie je relevantným médiom, ale nástrojom ruskej propagandy a často šíri klamstvá a dezinformácie,“ dodáva analytička Smolenová.

Bez ohľadu na to, akokoľvek je Sputnik deštrukčné médium, ruská politologička Jekaterina Šulmanová si myslí, že blokovaniu zo strany štátu by sa radšej malo vyhnúť. „Až kým priamo neporušujú domáce zákony. V každom prípade je to však v kompetencii Lotyšska,“ povedala Denníku N.

Zbraň alebo médium?

Naopak, ukrajinský politológ Anton Šechovcov, ktorý po ruskej anexii emigroval z Krymu, si myslí, že dôvod na zákaz tam je.

„Odkedy ruské autority otvorene vyhlásili informačnú vojnu proti západným krajinám, ani Sputnik, ani RT sa nemôžu považovať za normálne médiá, ale ako inštrumenty ruskej propagandy,“ povedal Šechovcov pre Denník N. Aké sú jeho účinky na názory ľudí či politickú kultúru, sa dá podľa neho len veľmi ťažko zmerať a zrejme sa to uvidí až v strednodobom meradle.

„Ťažko by sme mali považovať Sputnik za normálne médium. Postup voči takýmto propagandistickým nástrojom Kremľa nie je jednoduchý, jeho zákaz môže byť totiž vnímaný ako niečo, čo ide proti slobode slova. V skutočnosti však ide naozaj o nástroj, ktorý často spĺňa kritériá šírenia paniky, ako sa napríklad ukázalo v prípade vymysleného znásilnenia dievčaťa Lízy v Berlíne,“ povedal Denníku N nemenovaný európsky diplomat, ktorý sa zameriava práve na boj s ruskou informačnou vojnou.

Podľa neho európske krajiny stále dostatočne nevyužívajú nástroje, ktoré majú k dispozícii. Veľmi tiež ocenil nový slovenský projekt Konšpirátori.sk, ktorý je databázou konšpiračných a propagandistických stránok. Cieľom je, aby seriózne firmy také servery nepodporovali svojou inzerciou. „V EÚ si to už mnohí všimli a veľmi ich to zaujalo,“ povedal Denníku N zdroj z prostredia európskej diplomacie.

Na rozdiel od tvrdo konšpiračných médií ako aeronet.cz sa Sputnik snaží vytvárať dojem seriózneho média, ktoré bežne cituje aj západné médiá, ktorým chce robiť „alternatívu“.

Sputnik ako spojka

Sputnik sa síce deklaruje ako alternatívne médium, ktoré vysiela to, o čom sa nehovorí, ale v skutočnosti je aj akýmsi kompasom pre šíriteľov lokálnych verzií kremeľskej propagandy. Napríklad český Sputnik podľa Smolenovej funguje ako spojka medzi ruskými médiami a českými a slovenskými proruskými médiami a internetovými stránkami.

„Naratívy a dezinformácie, ktoré vznikajú v Moskve, prekladá Sputnik do češtiny a takéto dezinformácie si potom medzi sebou preberajú, pretvárajú a šíria ďalej proruské webstránky a neformálne skupiny. Zveličene je to niečo ako jeden z ‚trendsetterov‘ alebo inšpirácií medzi proruskými médiami v Česku a na Slovensku. Takže si myslím, že je český Sputnik vo svojej činnosti aj dosahu úspešný,“ hovorí Smolenová.

Projekt pritom Moskvu stojí nemálo peňazí, len na spriaznenú televíziu RT napríklad podľa BBC dal Kremeľ v roku 2015 až 330 miliónov dolárov.

Okrem rôznych účelovo vykreslených správ je Sputnik jednoducho kanálom pre ruských predstaviteľov a im spriaznených analytikov či zahraničných politikov. Sputnik šíri po celom svete vyhlásenia ruského prezidenta Vladimira Putina bez toho, aby ich konfrontoval s realitou. Putinove obvinenia, že v Turecku prakticky prebieha občianska vojna, mohli napríklad podľa nemeckého Spiegelu vyprovokovať Ankaru do „vypnutia“ Sputnika.

Protieurópsky kanál

Kremeľský server tiež okato dáva priestor odporcom Európskej únie. Napríklad, ako si všimol expert na informačnú vojnu Ben Nimmo, tým, čo propagujú odchod Veľkej Británie z EÚ. Najradšej dáva priestor stúpencom brexitu ako starostovi Londýna Borisovi Johnsonovi či proruským nacionalistom, akým je napríklad Nigel Farage.

Podľa analytika z londýnskeho Institute of statecraft Sputnik nie je alternatívnym, ale v skutočnosti jednostranným otvorene nepriateľským médiom proti mainstreamu, ktorý tlačí Britániu na odchod z Európskej únie, či hlásnou trúbou proruských členov Európskeho parlamentu.

Obľúbenými zdrojmi Sputnika sú politici z okrajového spektra, ktorých spája obdiv k Putinovi a odpor k západným hodnotám. Veľmi častým hosťom v Sputniku bol napríklad v januári zosnulý komunistický poslanec z Česka Miroslav Ransdorf bez toho, aby mu niekto oponoval.

Niekedy sa Sputnik jednoducho nezdráha úplne prekresliť realitu, ako sa to stalo francúzskemu diplomatovi pri NATO Jeanovi-Baptistovi Matteiovi počas konfliktu medzi Ruskom a Tureckom po zostrelení ruského lietadla.

Diplomat sa posťažoval, ako Sputnik zmenil jeho citát na „čistú fikciu“, keď jeho údajné vyjadrenie využili na vykreslenie stretnutia v Aliancii ako tvrdú kritiku Turecka. To sa však nestalo, v skutočnosti sa všetci členovia NATO aj slovami jej šéfa Jensa Stoltenberga postavili za Turecko a ochranu jeho suverenity.

Podobne ako vo vymyslenom prípade znásilneného dievčaťa v Berlíne sa ani Sputnik netrápil s tým, aby sa ospravedlnil a vykonštruovanú správu stiahol.

Svet

Teraz najčítanejšie