Iveta Tanoczká
Poradňa N
Svoju otázku pre psychológov posielajte na [email protected]. Okrem otázky uveďte aj svoje krstné meno a vek. Tiež uveďte, ak si neprajete pod odpoveďou na vašu otázku verejnú diskusiu. Všetky vydania poradne a kontakty na linky pomoci nájdete na stránke Psychologická poradňa Denníka N.
Minulý rok sme sa presťahovali a naša 12-ročná dcéra tak musela zmeniť aj školu. Spočiatku sa zdalo, že sa v novej škole celkom rýchlo prispôsobila. Po pár mesiacoch však začala mať často nevrlú náladu, celý týždeň sa nevie dočkať víkendu, hovorí, že ju to v škole nebaví. Vraj si stále nenašla „ozajstné“ kamarátky, aké mala v predchádzajúcej škole, a to ju veľmi trápi.
Na začiatku sa jej tam páčilo, no teraz je zjavné, že sa v kolektíve necíti dobre. Sťažuje sa, že cez prestávky väčšinou trávi čas sama, ostatní už majú vytvorené svoje skupinky a ona do žiadnej nepatrí. Nemyslím, že by jej niekto vyslovene robil zle, len akoby nezapadala, lebo je tam nová a oni sa všetci poznajú oveľa dlhšie. Mám pocit, že sa začína cítiť osamelá a frustrovaná.
Nechcem dcéru nejako umelo tlačiť do nadväzovania priateľstiev, viem, že v tomto veku to nie je ľahké. Na druhej strane by som jej rada nejako pomohla, aby sa cítila lepšie a mala šancu lepšie zapadnúť. Uvedomujem si, že v tomto veku je veľmi dôležité, aby mala okolo seba rovesníkov, s ktorými by si rozumela, ale nechcem, aby mala pocit, že jej v tomto smere diktujem, čo má robiť.
Ako by som jej v tom mohla pomôcť? Určite to nechcem riešiť s učiteľkami, to by mi dcéra určite nedovolila. Tak potom ako na to?
Alena, 42
Odpovedá psychologička Jana Ashford 
Milá Alena,
píšete o situácii, ktorá býva pre rodičov veľmi ťažká. Je veľmi náročné, ak sa dieťa nemá dobre v prostredí, na ktoré nemáme skoro žiaden dosah. Aj by sme dieťaťu veľmi chceli pomôcť, no nemáme na to veľa možností. A čím je dieťa väčšie, tým menej mu v tom rodič môže byť naozaj priamo nápomocný.
Poďme sa však pozrieť na to, čím by ste dcéru mohli podporiť, aby sa mala lepšie.
V prvom rade
