Autor je profesor ekonómie na MIT a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu
Trhliny v koalícii „Make America Great Again“ amerického prezidenta Donalda Trumpa sa objavili skôr, ako sa očakávalo. Ešte koncom decembra sa technologicko-miliardárske krídlo dostalo do otvorenej vojny s nativistickým krídlom MAGA v súvislosti s americkým vízovým programom H-1B, ktorý umožňuje americkým podnikom dočasne zamestnať približne 600-tisíc kvalifikovaných cudzincov ročne.
Elon Musk, šéf spoločnosti Tesla (najväčší zamestnávateľ držiteľov víz H-1B), v mene miliardárov tvrdí, že „existuje stály nedostatok vynikajúcich technických pracovníkov. Je to základný obmedzujúci faktor v Silicon Valley“. Podobne aj Vivek Ramaswamy, ďalší z technologických miliardárov, ktorý je Trumpovým poradcom, tvrdí, že americké spoločnosti potrebujú pracovníkov s vízami H-1B, pretože „naša americká kultúra príliš dlho (prinajmenšom od 90. rokov a pravdepodobne aj dlhšie) uctievala priemernosť namiesto dokonalosti“. V reakcii na to aktivisti MAGA ako Laura Loomer a Steve Bannon – ale aj demokratickí socialisti ako Bernie Sanders – oponovali, že program pomáha veľkým americkým korporáciám na úkor amerických pracovníkov. Kto má pravdu?
Skôr zanedbávanie
Hoci ekonomický výskum jasne ukazuje, že prisťahovalci prinášajú žiadané zručnosti, kreatívnu dynamiku a užitočné znalosti, ktoré pomáhajú aj domácim inovátorom, neznamená to, že spoliehanie sa na víza H-1B nemá žiadne negatíva. Napríklad argument, že vízový program pomáha zamestnávateľom zabezpečiť si ľudí so zručnosťami STEM (veda, technológia, inžinierstvo, matematika), ignoruje skutočnosť, že ak by takýto program neexistoval, vzdelávacie inštitúcie v USA by pociťovali väčší tlak zo strany podnikov, aby túto potrebu zabezpečili.
Daron Acemoğlu































