Lajčák: Ak Rusko odmietne mierový plán, nebude to bez následkov

“Také mierové iniciatívy a ich šance na presadenie, sa vždy ťažko merajú v percentách, ale je jasné, že ak neuspeje, tak nás čakajú ďalšie sankcie proti Rusku a nárast podpory pre tábor, ktorý je za zbrojenie Ukrajiny,” povedal pre Denník N slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák o pláne nemeckej kancelárky Merkelovej a francúzskeho prezidenta Hollanda, ako zastaviť vojnu na východe Ukrajiny.

Ich spoločná snaha o ukončenie krvavých bojov na Donbase zatienila Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu.

Iniciatívu vníma ako zásadný prelom aj Lajčák. „Ak Merkelovej iniciatívu Moskva odmietne, nemôže to ostať bez následkov,“ hovorí.

Ostré auditórium

Lajčák, ktorý na konferenciu chodieva pravidelne, hovorí, že tak polarizovanú a vypätú atmosféru, akú tam videl tento víkend, ešte nezažil.

Jedným z najsilnejších momentov bolo, keď v sobotu vysmiali prejav ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, keď hovoril o charte OSN.

“Lavrov zvolil veľmi asertívny tón. Vyhol sa téme ruských zbraní na území kontrolovanom rebelmi a namiesto toho vymenoval dlhý zoznam starých výčitiek voči Spojeným štátom a NATO. Niečo v štýle: a teraz sme si kvit. Ostrá bola potom logicky aj reakcia auditória,” hovorí Lajčák.

Zbrojiť či nezbrojiť

Podľa slovenského ministra sa na konferencii ukázalo, že medzi západnými veľmocami sú dva tábory, ako riešiť konflikt s proruskými separatistami podporovanými Moskvou.

Na jednej strane ukrajinský prezident Petro Porošenko otvorene žiadal o pomoc so zbraňami, v čom ho podporujú Spojené štáty, Poľsko, či pobaltské krajiny, ak sa ruské jednotky z jeho územia nestiahnu. Na druhej nemecká kancelárka, ktorá sa chce tomuto scenáru spolu s francúzskym lídrom Francoisom Hollandom vyhnúť, je prísne proti zbrojeniu.

Šéf americkej diplomacie John Kerry podľa Reuters tvrdí, že Západ bude voči Rusku postupovať jednotne. „Chcem vás uistiť, že nie sme rozdelení – počujem ľudí, ktorí to chcú. Sme jednotní, pracujeme na tom spolu a všetci súhlasíme, že táto výzva sa neskončí vojenskou silou. Sme jednotní v našej diplomacii,“ povedal Kerry na konferencii.

Ako anexia Sudet

Americký senátor John McCain v rozhovore pre ZDF vyčítal nemeckej kancelárke, že jej plán je v skutočnosti appeasmentom s Ruskom a de facto odovzdá Rusom časť východnej Ukrajiny.

Pripomína mu to situáciu pred druhou svetovou vojnou, keď svetové veľmoci ustupovali nacistickému Nemecku. Zhodou okolností práve na Mníchovskej konferencii pred 77 rokmi západné veľmoci súhlasili s anexiou československých Sudet, pretože si mysleli, že to zastaví Hitlera v jeho vojnovom ťažení.

„Pokiaľ západ nezvýši podporu Ukrajine, Putin môže dobyť prístav Mariupoľ na východnej Ukrajine a vytvoriť si tak suchozemský most z Ruska priamo na Krym. Môžem vás uistiť, že sa nezastaví, pokiaľ za to nebude musieť zaplatiť príliš vysokú cenu,” citoval McCaina New York Times.

Autonómia pre Donbas

“Aká je však aleternatíva?” pýta sa Lajčák. “Všetkým je jasné, že to skončí nejakou mierou autonómie pre Donbas. O tom nepochybuje nikto. Dôležité však bude, aby to riešenie rešpektovalo územnú celistvosť Ukrajiny. Napríklad ruský jazyk by tam mal mať špeciálny status, s čím, si myslím, Kyjev problém nemá,” dodal Lajčák.

Francúzsky prezident Francois Hollande vyzval k čo najširšej autonómii pre Luhanskú a Doneckú oblasť na východe Ukrajiny.

„Ak tam ľudia bojovali, ťažko sa tam budú vracať do normálneho života,“ povedal Hollande podľa francúzskej televízie.