Denník N

Výbuch a po ňom ticho. Ako sa u nás mlčalo o havárii v Černobyli

Elektráreň v Černobyli po výbuchu. Foto – chernobylzone.sk
Elektráreň v Černobyli po výbuchu. Foto – chernobylzone.sk

O výbuchu v jadrovej elektrárni v Černobyli v roku 1986 slovenské noviny informovali päť dní po katastrofe. V malom článku na siedmej strane s nič nehovoriacim titulkom Vyhlásenie Rady ministrov ZSSR.

Jaroslav mal v roku 1986 šestnásť rokov. Začiatkom mája sa s kamarátom vybrali na víkendový čunder do lesa k Uhrovskému hradu neďaleko Bánoviec. Keď sa zotmelo, začalo pršať a narýchlo si postavili stan. No na zlom mieste na svahu, takže sa im nedarilo zaspať.

„Keďže sme nemohli spať, tak sme celú noc počúvali rádio, neviem, či to bola Slobodná Európa alebo Hlas Ameriky,“ spomína Jaroslav na to, ako si naladili vtedy zakázané zahraničné vysielanie. „Tam celú noc varovali ľudí, aby nejedli zeleninu zo záhrady, detí nepúšťali do pieskovísk, zatvárali okná a podobne.“

Predtým si už v štátom kontrolovaných novinách prečítali suchú krátku správu, že v jadrovej elektrárni v Černobyli došlo k výbuchu, no vládnuca komunistická strana obyvateľov Československa presviedčala, že všetko je v poriadku a nikomu nič nehrozí. Mladí chlapci preto tak trochu prepadli panike.

„Vnútri v stane sme si navliekli igelitové pláštenky a potom na druhý deň sme v nich hneď po úsvite išli späť do dediny. Už nepršalo, vonku svietilo slnko a bolo 25 stupňov, no my sme v tých pláštenkách chodili po dedine. Mysleli sme si, že bude pomaly koniec sveta, ale ľudia na nás pozerali ako na bláznov. Nechápali.“

Takto vyzeralo vnútro poškodenej elektrárne v roku 2000. Foto - TASR
Takto vyzeralo vnútro poškodenej elektrárne v roku 2000. Foto – TASR

Prvá správa? Päť dní po, na siedmej strane

O skutočných rozmeroch černobyľskej havárie, ktorá vystrašila celú Európu, sa na prelome apríla a mája v Československu nevedelo. Vo vtedajších novinách ste si nemohli prečítať ani len najzákladnejšie fakty, čo sa vlastne na Ukrajine, ktorá bola súčasťou Sovietskeho zväzu, stalo.

V sobotu 26. apríla bolo v jadrovej elektrárni v Černobyli naplánované odstavenie štvrtého reaktora z dôvodu plánovanej údržby. Odstávku sa rozhodli využiť aj na testy niektorých zariadení reaktora, ktoré však neboli náležite pripravené. Pred pol druhou v noci došlo k explózii, po ktorej začala elektráreň horieť.

Záchranári ihneď hospitalizovali dvesto ľudí, no 31 hneď po výbuchu zomrelo. Asi 140-tisíc ľudí museli evakuovať, vrátane všetkých 50-tisíc obyvateľov neďalekého mesta Pripiať. Ďalšie desaťtisíce ľudí presídlili neskôr. Počet ľudí, ktorí podľahli či podľahnú následkom zamorenia, odhadovalo v minulosti niekoľko štúdií.

Aj tie najoptimistickejšie rátajú s niekoľkými tisíckami ľudí, ktorí zomreli či zomrú na rakovinu spôsobenú uvoľnenou radiáciou.

Video: Ako o Černobyli informovala ORF 29. apríla 1986

Po havárii došlo k veľkému úniku rádioaktívnych látok do ovzdušia. Rádioaktívny mrak zasiahol najmä územie dnešného Bieloruska a potom sa začal posúvať na sever nad Škandináviu. Odtiaľto, a nie zo Sovietskeho zväzu, pochádzajú aj prvé správy o tom, že sa niečo stalo. Zvýšenú rádioaktivitu zaznamenali pracovníci švédskej jadrovej elektrárne vo Forsmarku.

Mrak sa potom stočil nad strednú Európu, no Sovieti stále mlčali. Obavy prepadli susedné Rakúsko. Televízna stanica ORF, ktorú na svoje antény chytali aj mnohí obyvatelia západného Slovenska, o katastrofe informovala v utorok 29. apríla. Reportáž pripravil ich spravodajca priamo z Kyjeva.

Denník slovenskej komunistickej strany Pravda priniesol po prvý raz správu o tom, že sa vôbec niečo stalo, až v nasledujúci deň. Malý článok päť dní po katastrofe umiestnili na siedmu stranu novín a dali mu nič nehovoriaci titulok „Správa Rady ministrov ZSSR“. Priznali v ňom dve obete, o šírení radiácie Európou mlčali.

„V černobyľskej jadrovej elektrárni, ležiacej 130 kilometrov severne od Kyjeva, došlo k havárii,“ píše sa v článku. „Reaktor bol poškodený a došlo k určitému úniku rádioaktívnych látok. (…) Pri havárii zahynuli dvaja ľudia. Boli prijaté maximálne opatrenia, ktorých cieľom je odstrániť následky havárie. Radiačná situácia v elektrárni a v okolí sa teraz stabilizovala a postihnutí dostávajú potrebnú lekársku pomoc.“

Nájdete správu o výbuchu v Černobyle? Pravda, 30. apríla 1986. Reprofoto - N
Nájdete správu o výbuchu v Černobyli? Pravda, 30. apríla 1986. Reprofoto – N

Prednosť má 1. máj a voľby

Nie je to pritom tak, že by v Československu zaspali úplne všetci. Výskumný pracovník Slovenského hydrometeorologického ústavu Štefan Škulec pracoval v čase havárie s kolegami na meraniach úrovne radiácie na našom území. Keď sa rádioaktívny mrak presunul nad našu krajinu, zaznamenali zvýšené hodnoty. Platilo to najmä 30. apríla a 1. mája.

Aj keď výsledky hlásili nadriadeným, v novinách a v televízii sa nezverejnilo prakticky nič z toho, čo zaznamenali. Podľa Škulca boli tajnosti do veľkej miery zbytočné, lebo hoci u nás namerali desaťnásobne vyššie hodnoty rádioaktívneho jódu 131, nešlo o najvyššie čísla v histórii. „Vzdušné prúdy a počasie nad Európou spôsobili, že na našom území nedošlo k žiadnym scenárom s extrémnymi následkami,“ hovorí Škulec.

Najvyššie hodnoty rádioaktivity v zrážkových vodách boli u nás namerané v roku 1962. Nemohla za to žiadna havária, ale časté skúšky jadrových zbraní v atmosfére, čo bol výsledok horúčkovitého zbrojenia v 50. rokoch. Úroveň radiácie bola u nás vtedy až desaťkrát vyššia ako po výbuchu v Černobyli. Zamorenie viedlo štáty k dohode o zákaze atómových pokusov vo vzduchu či pod vodou.

Komunistická strana neinformovala, no možné nebezpečenstvá výbuchu na Ukrajine si jasne uvedomovala. Zrejmé je to z niekoľkých opatrení, ktoré sami nariadili. Keďže sa rádioaktívne látky držia napríklad v mlieku, časť zásob na isté obdobie vylúčili z obchodov; bačom a honelníkom na salašoch preventívne podávali jódové profylaktiká.

Černobyľská tragédia však nesmela pokaziť oslavy 1. mája. A tak aj na ďalší deň, keď všetky západné médiá prinášali rozsiahle príspevky o tom, čo sa na Ukrajine vlastne stalo, vyšli hlavné slovenské denníky Pravda, Práca a Smena s veselými budovateľskými ilustráciami a zdravicami závodných kolektívov.

V deň, keď bola radiácia nad našou krajinou najväčšia, nechali vládni politici pochodovať státisíce ľudí vonku na prvomájových sprievodoch. Nezrušili ich ani len z preventívnych dôvodov.

A bola tu ešte jedna drobnosť – 23. a 24. mája 1986 sa v Československu mali konať voľby do Federálneho zhromaždenia, kde komunisti potrebovali dosiahnuť štandardne jednoznačnú 99-percentnú účasť. Nakoniec sa im to podarilo, dokonca bola ešte o štyri desatiny vyššia.

Titulka denníka Práca z 1. mája 1986. Reprofoto - N
Titulka denníka Práca z 1. mája 1986. Reprofoto – N

„Odsúdeniahodná kampaň Západu“

Keď komunisti pochopili, že mlčať sa už ďalej nedá, rozohrali v novinách dve taktiky. Prvá bola jednoduchá – všemožne obyvateľov presviedčať o tom, že všetko je v poriadku a nič im nehrozí. Druhou stratégiou bolo, ako to v tom čase bolo bežné, obviniť západné médiá zo štvavej kampane.

„Niet dôvodov obávať sa o zdravie obyvateľstva,“ tvrdila Pravda 1. mája, opäť až na siedmej strane novín, a pokračovala: „Stav ovzdušia v Kyjevskej oblasti a v Kyjeve nevyvoláva obavy. Kvalita pitnej vody i vody v riekach a nádržiach zodpovedá normám.“

Tak to pokračovalo aj v nasledujúcich dňoch. To, že úrady namerali zvýšené hodnoty radiácie, pre Smenu až po niekoľkých dňoch, teda 7. mája 1986, priznala hlavná hygienička v republike Dana Zusková. Krátky rozhovor s ňou sa dostal na titulnú stranu novín a jeho cieľom bolo znovu tlmiť obavy, ktoré sa pomaly šírili spoločnosťou. „Namerané hodnoty sú síce vyššie, než býva obvyklý stav, napriek tomu však nevyvolávajú dôvody na obavy o zdravie.“

„Nie je potrebné mať obavy z mlieka predávaného v obchodnej sieti. Osobitne by som chcela zdôrazniť úplnú neškodnosť detskej a dojčenskej mliečnej výživy. Občania môžu žiť úplne normálnym životom, cestovať, posielať deti do prírody atď. Predpokladáme, samozrejme, že budú zachovávať všetky zásady osobnej hygieny vrátane umývania ovocia a zeleniny pred použitím.“

V Smene následne vyšiel text moskovského redaktora novín Ľubomíra Stančeka „Odsúdeniahodná kampaň“, ktorý karhal novinárov z „buržoáznych“ krajín a zároveň hovoril, že nebezpečenstvo nehrozí zo Sovietskeho zväzu, ale z USA. „Nová vlna antisovietizmu, ktorá zachvátila Spojené štáty a viaceré krajiny NATO, opätovne pramení vo Washingtone,“ píše Smena.

„Štátny aparát USA a jemu poslušné prostriedky masovej komunikácie, verní osvedčeným praktikám, neštítia sa zneužívať akúkoľvek udalosť na uskutočňovanie zlovestných úmyslov, plánov, politických cieľov. (…) Triezvo uvažujúci americkí občania sa stále nástojčivo pýtajú, ako je to s bezpečnosťou atómových elektrární v USA. Výsledok, ktorý bol dosiaľ prísne utajovaný, je šokujúci. Od roku 1979 vzniklo na elektrárňach tohto druhu v Spojených štátoch vyše 20-tisíc malých, stredných a veľkých havárií. Biely dom doteraz o tom tvrdo mlčal.“

Černobyľ po havárii. Foto - TASR
Černobyľ po havárii. Foto – TASR

Kde nepomohli noviny, nastúpila ŠtB

Čo komunisti zanedbali v informovaní verejnosti, doháňali v tom, ako chceli byť informovaní oni sami. Historik Ústavu pamäti národa Peter Jašek v archívoch skúmal, ako na nálady Čechov a Slovákov po havárii v Černobyli reagoval bezpečnostný aparát štátu.

Už 30. apríla slovenské ministerstvo vnútra prikázalo Štátnej bezpečnosti „zisťovať ohlasy obyvateľstva na haváriu jadrovej elektrárne v Černobyli, tieto ohlasy preverovať a okamžite o nich informovať nadriadených“. Podobný rozkaz prišiel aj o ďalší týždeň, tentoraz aj s vetou, že zisťovanie nálad obyvateľstva malo mať ako cieľ „likvidáciu prípadných prejavov paniky“.

V hláseniach ŠtB je podľa Jaška prítomná najmä kritika ľudí na noviny a televíziu, ktoré podľa nich prinášali málo informácií, čo sa vlastne stalo a či je naša krajina ohrozená radiačným mrakom. Sťažovali sa najmä tí, ktorí doma chytali rakúsku televíziu či počúvali Slobodnú Európu.

Podľa policajných hlásení došlo aj k viacerým malým incidentom. Jašek spomína strhnutie sovietskej vlajky dvomi robotníkmi z Leopoldova. Verejná bezpečnosť ich stíhala za to, že takto protestovali proti zamoreniu Československa rádioaktívnymi látkami z Černobyľa.

ŠtB zase zachytila anonymný leták, ktorý v deň volieb, teda 23. mája, niekto hodil dvom žandárom v Banskej Bystrici. Vyzýval nezúčastniť sa volieb, „nevoliť špinavcov, klamárov, komunistické svine“ a spomína aj černobyľskú haváriu, z ktorej viní Sovietsky zväz.

Zaujímavosťou je aj iniciatíva sedemnástich matiek v Ducovom pri Piešťanoch, ktoré 7. mája z obavy pred radiáciou napísali riaditeľke materskej školy, aby deťom nedávali čerstvé mlieko, ovocie a zeleninu. V júni sa zase niektoré bratislavské vysoké školy museli vyrovnať s tým, že desiatky slovenských študentov odmietli odcestovať na vysokoškolskú prax do Kyjeva.

Opustený lunapark v meste Pripiať neďaleko Černobyľu dnes. Foto - TASR
Opustený lunapark v meste Pripiať neďaleko Černobyľa dnes. Foto – TASR

Po roku 1989 vyšetrovali Štrougala

Po revolúcii v roku 1989 sa začalo vyšetrovanie Lubomíra Štrougala, v čase černobyľskej havárie československého premiéra, pre prečin všeobecného ohrozenia. Český Úrad na dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu ho vinil z toho, že zámerne rozsah nešťastia zatajoval.

V roku 2002 Štrougala priamo obvinila aj predsedníčka českého Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť Dana Drábová. „Hlavná hygienička, pani Zusková, mala na 4. mája 1986 pripravené vystúpenie, kde zhrnula situáciu. Lenže prišiel vtedajší premiér Štrougal a jej prejav jednoducho zatrhol. Do televízie nešla a hotovo.“

Štrougala nakoniec nesúdili, tak ako nesúdili ani bývalého kyjevského konzula Zdeňka Nováka a predsedu Ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy Antonína Himla. Prvého podozrievali z toho, že krátko po výbuchu stovkám československých študentov na vysokých školách v Kyjeve bránil v tom, aby sa vrátili do Československa.

Himl zasa desať dní po výbuchu poslal do Kyjeva na vtedy slávne cyklistické Preteky mieru československú reprezentáciu. Účasť vtedy väčšina západných krajín odmietla.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Černobyľ

Slovensko

Teraz najčítanejšie