pondelok

Výbuch a po ňom ticho. Ako sa u nás mlčalo o havárii v Černobyli

O výbuchu v jadrovej elektrárni v Černobyli v roku 1986 slovenské noviny informovali päť dní po katastrofe. V malom článku na siedmej strane s nič nehovoriacim titulkom Vyhlásenie Rady ministrov ZSSR.

Elektráreň v Černobyli po výbuchu. Foto – chernobylzone.sk

Jaroslav mal v roku 1986 šestnásť rokov. Začiatkom mája sa s kamarátom vybrali na víkendový čunder do lesa k Uhrovskému hradu neďaleko Bánoviec. Keď sa zotmelo, začalo pršať a narýchlo si postavili stan. No na zlom mieste na svahu, takže sa im nedarilo zaspať.

„Keďže sme nemohli spať, tak sme celú noc počúvali rádio, neviem, či to bola Slobodná Európa alebo Hlas Ameriky,“ spomína Jaroslav na to, ako si naladili vtedy zakázané zahraničné vysielanie. „Tam celú noc varovali ľudí, aby nejedli zeleninu zo záhrady, detí nepúšťali do pieskovísk, zatvárali okná a podobne.“

Predtým si už v štátom kontrolovaných novinách prečítali suchú krátku správu, že v jadrovej elektrárni v Černobyli došlo k výbuchu, no vládnuca komunistická strana obyvateľov Československa presviedčala, že všetko je v poriadku a nikomu nič nehrozí. Mladí chlapci preto tak trochu prepadli panike.

„Vnútri v stane sme si navliekli igelitové pláštenky a potom na druhý deň sme v nich hneď po úsvite išli späť do dediny. Už nepršalo, vonku svietilo slnko a bolo 25 stupňov, no my sme v tých pláštenkách chodili po dedine. Mysleli sme si, že bude pomaly koniec sveta, ale ľudia na nás pozerali ako na bláznov. Nechápali.“

Takto vyzeralo vnútro poškodenej elektrárne v roku 2000. Foto - TASR
Takto vyzeralo vnútro poškodenej elektrárne v roku 2000. Foto – TASR

Prvá správa? Päť dní po, na siedmej strane

O skutočných rozmeroch černobyľskej havárie, ktorá vystrašila celú Európu, sa na prelome apríla a mája v Československu nevedelo. Vo vtedajších novinách ste si nemohli prečítať ani len najzákladnejšie fakty, čo sa vlastne na Ukrajine, ktorá bola súčasťou Sovietskeho zväzu, stalo.

V sobotu 26. apríla bolo v jadrovej elektrárni v Černobyli naplánované odstavenie štvrtého reaktora z dôvodu plánovanej údržby. Odstávku sa rozhodli využiť aj na testy niektorých zariadení reaktora, ktoré však neboli náležite pripravené. Pred pol druhou v noci došlo k explózii, po ktorej začala elektráreň horieť.

Záchranári ihneď hospitalizovali dvesto ľudí, no 31 hneď po výbuchu zomrelo. Asi 140-tisíc ľudí museli evakuovať, vrátane všetkých 50-tisíc obyvateľov neďalekého mesta Pripiať. Ďalšie desaťtisíce ľudí presídlili neskôr. Počet ľudí, ktorí podľahli či podľahnú následkom zamorenia, odhadovalo v minulosti niekoľko štúdií.

Aj tie najoptimistickejšie rátajú s niekoľkými tisíckami ľudí, ktorí zomreli či zomrú na rakovinu spôsobenú uvoľnenou radiáciou.

Video: Ako o Černobyli informovala ORF 29. apríla 1986

Po havárii došlo k veľkému úniku rádioaktívnych látok do ovzdušia. Rádioaktívny mrak zasiahol najmä územie dnešného Bieloruska a potom sa začal posúvať na sever nad Škandináviu. Odtiaľto, a nie zo Sovietskeho zväzu, pochádzajú aj prvé správy o tom, že sa niečo stalo. Zvýšenú rádioaktivitu zaznamenali pracovníci švédskej jadrovej elektrárne vo Forsmarku.

Mrak sa potom stočil nad strednú Európu, no Sovieti stále mlčali. Obavy prepadli susedné Rakúsko. Televízna stanica ORF, ktorú na svoje antény chytali aj mnohí obyvatelia západného Slovenska, o katastrofe informovala v utorok 29. apríla. Reportáž pripravil ich spravodajca priamo z Kyjeva.

Denník slovenskej komunistickej strany Pravda priniesol po prvý raz správu o tom, že sa vôbec niečo stalo, až v nasledujúci deň. Malý článok päť dní po katastrofe umiestnili na siedmu stranu novín a dali mu nič nehovoriaci titulok „Správa Rady ministrov ZSSR“. Priznali v ňom dve obete, o šírení radiácie Európou mlčali.

„V černobyľskej jadrovej elektrárni, ležiacej 130 kilometrov severne od Kyjeva, došlo k havárii,“ píše sa v článku. „Reaktor bol poškodený a došlo k určitému úniku rádioaktívnych látok. (...) Pri havárii zahynuli dvaja ľudia. Boli prijaté maximálne opatrenia, ktorých cieľom je odstrániť následky havárie. Radiačná situácia v elektrárni a v okolí sa teraz stabilizovala a postihnutí dostávajú potrebnú lekársku pomoc.“

Nájdete správu o výbuchu v Černobyle? Pravda, 30. apríla 1986. Reprofoto - N
Nájdete správu o výbuchu v Černobyli? Pravda, 30. apríla 1986. Reprofoto – N

Prednosť má 1. máj a voľby

Nie je to pritom tak, že by v Československu zaspali úplne všetci. Výskumný pracovník Slovenského hydrometeorologického ústavu Štefan Škulec pracoval v čase havárie s kolegami na meraniach úrovne radiácie na našom území. Keď sa rádioaktívny mrak presunul nad našu krajinu, zaznamenali zvýšené hodnoty. Platilo to najmä 30. apríla a 1. mája.

Aj keď výsledky hlásili nadriadeným, v novinách a v televízii sa nezverejnilo prakticky nič z toho, čo zaznamenali. Podľa Škulca boli tajnosti do veľkej miery zbytočné, lebo hoci u nás namerali desaťnásobne vyššie hodnoty rádioaktívneho jódu 131, nešlo o najvyššie čísla v histórii. „Vzdušné prúdy a počasie nad Európou spôsobili, že na našom území nedošlo k žiadnym scenárom s extrémnymi následkami,“ hovorí Škulec.

Najvyššie hodnoty rádioaktivity v zrážkových vodách boli u nás namerané v roku 1962. Nemohla za to žiadna havária, ale časté skúšky jadrových zbraní v atmosfére, čo bol výsledok horúčkovitého zbrojenia v 50. rokoch. Úroveň radiácie bola u nás vtedy až desaťkrát vyššia ako po výbuchu v Černobyli. Zamorenie viedlo štáty k dohode o zákaze atómových pokusov vo vzduchu či pod vodou.

Komunistická strana neinformovala, no možné nebezpečenstvá výbuchu na Ukrajine si jasne uvedomovala. Zrejmé je to z niekoľkých opatrení, ktoré sami nariadili. Keďže sa rádioaktívne látky držia napríklad v mlieku, časť zásob na isté obdobie vylúčili z obchodov; bačom a honelníkom na salašoch preventívne podávali jódové profylaktiká.

Černobyľská tragédia však nesmela pokaziť oslavy 1. mája.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 82831 z vás dostáva správy e-mailom