Denník NBroňa Leroux o liečbe rakoviny: Keď mi lekár vynadal, tvrdo som dopadla na dno. Dnes mu však za to ďakujem

Iveta TanoczkáIveta Tanoczká
24Komentáre
Broňa Leroux. Foto N - Tomáš Hrivňák
Broňa Leroux. Foto N – Tomáš Hrivňák

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Rakovinu jej diagnostikovali pol roka po pôrode dcéry. Bronislava Leroux zvládla starostlivosť o dieťa, odstránenie prsníka s nádorom, vyšetrenia počas covidovej pandémie aj chemoterapiu. Strach, úzkosť a stres takmer neprejavovala. Až do momentu, keď jej onkológ bezdôvodne vynadal do telefónu.

„Dovtedy som sa škriabala hore, držala sa, bojovala. Asi som potrebovala zažiť pocit maximálnej bezmocnosti, aby som konečne pustila všetky svoje obranné mechanizmy a sama pred sebou priznala, že potrebujem pomoc,“ hovorí o tom, ako vyhľadala terapiu.

Rok a pol po ukončení chemoterapie sa jej onkologické ochorenie vrátilo. Aktuálne je vo štvrtom štádiu rakoviny a opäť sa lieči.

S Broňou Leroux sa v rozhovore rozprávame aj o tom:

  • ako jej lekári po narodení dcéry objavili nádor v prsníku;
  • ako sa spriatelila s hudobníčkou Stankou Apfelovou;
  • prečo dnes ďakuje lekárovi, ktorý jej hrubo vynadal;
  • čo jej nakoniec pomohlo vyrovnať sa s ochorením.

Pred viac ako štyrmi rokmi ste porodili dcéru Lilli. Krátko po jej narodení ste sa dozvedeli, že máte rakovinu. Ako vám to lekári oznámili?

V prsníku som si objavila hrbolček. Výsledky z biopsie mi lekári oznámili pár dní pred tým, ako mala moja dcérka šesť mesiacov. Vtedy mi bola oficiálne potvrdená rakovina. Bolo to 14. decembra – na moje meniny. Správu som sa dozvedela telefonicky. Bol koniec roku 2020, druhá vlna covidovej pandémie. Patológ dostal moju vzorku v októbri. Pre covid bol v karanténe a na výsledky biopsie, ktoré bežne dostanete za týždeň, som čakala skoro dva mesiace.

Mali ste predtým zdravotné problémy?

Hrčky v prsníku som si bola vedomá, už keď mala dcéra tri mesiace. Hrbolček bol blízko mliekovodu, pod bradavkou. V prsníkoch som cítila žľazy a žliazky, ktoré si bytostne uvedomujú všetky ženy, ktoré dojčia. Dva mesiace po narodení sa dcéra sama odstavila a nechcela piť moje mlieko. Začala chytať záchvaty zlosti, keď som si ju prikladala k ľavému prsníku.

Keď sa na to spätne pozerám, mohla niečo vycítiť, no vtedy som jej zlosť pripisovala úplne iným okolnostiam. Bolo leto a myslela som si, že sme obe spotené a dojčenie je pre ňu nekomfortné. Mlieko sa mi od začiatku spúšťalo pomaly a dcéru som prikrmovala. Stále som však verila, že sa dojčenie rozbehne naplno, lebo som sa naň náramne tešila.

Keď ste si nahmatali hrčku, prišlo vám na um, že by mohlo ísť o onkologické ochorenie?

Nie, absolútne mi to nenapadlo. Skôr som si myslela, že sa mi zapálila mliečna žľaza. Viacerí mi hovorili, že by to mohlo byť ono. Prišlo mi to na um aj preto, že spúšťanie materského mlieka u mňa bolo iné ako u mojich kamarátok. Mala som slabý tok mlieka, videla som to, aj keď som si ho odsávala. Preto som si myslela, že môže ísť o potenciálny zápal alebo problémy súvisiace so spúšťaním dojčenia. Vôbec mi neprišlo na um, že by mohla byť v pozadí týchto problémov rakovina.

Prečo ste sa nakoniec rozhodli ísť k lekárovi?

Na vyšetrenie som išla vďaka mojej dnes už nebohej kamarátke Stanke Apfelovej. V čase, keď som mala problémy s hrčkou v prsníku, som si googlila, čo by mohlo byť ich príčinou. Napísala som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.