Denník N

Naozaj stačí do Osvienčimu posielať len stredoškolákov?

Snaha vysvetliť, kam vedie nepotrestanie zločinu, na Slovensku záujem nevyvolala.

Autor je bývalý pracovník ÚPN

Pozerám sa na vzorne nastúpených poslancov, ktorí sa tešia, ako zabojovali s fašistami. Možno pošlú stredoškolákov na povinné exkurzie do Osvienčimu. Som za. Aj keď si myslím, že je to miesto, ktoré by mal každý radšej navštíviť iným spôsobom, ako sa vyrojiť z hormónmi nabitého stredoškolského autobusu a byť viac sústredený na spolužiačku, prípadne na machrovanie pred kamošmi, ako na to, čo vidím okolo seba.

Lepšie je ísť tam sám, alebo v malej skupine a s niekým, kto o tom naozaj niečo vie. Mňa tam svojho času sprevádzal človek, čo tábor zažil ako väzeň. Hovoril tichým a pokojným hlasom. Zvýšil ho len raz, keď sa osopil na skupinku stredoškolákov, smejúcu sa nad nejakou fotkou. Lebo smiešne na tom mieste nie je nič. Otázkou je, či študentov posielať len tam. A ďalšou, či ich to vôbec zaujíma.

V stredu 20. apríla sa na pôde Právnickej fakulty Univerzity Komenského konal seminár o možnosti potrestať komunistické zločiny a zločincov, iniciovaný Platformou európskej pamäti a svedomia. Seminár o reálnej možnosti vzniku medzinárodnej inštitúcie, ktorá by niečo také umožnila. Tá možnosť skutočne nie je nereálna. Iniciatívy sa chopilo Estónsko a v rámci tamojšieho ministerstva spravodlivosti dnes existuje pracovná skupina s úlohou pripraviť rôzne scenáre na fungovanie takejto inštitúcie.

Pôsobí od minulého leta, keď bola v Talline podpísaná deklarácia formulujúca požiadavku na vytvorenie „špeciálnej inštitúcie na vyšetrovanie zločinov totalitných režimov vrátane zločinov komunizmu“. Podpísali ju aj zástupcovia ministerstiev spravodlivosti Estónska, Litvy, Lotyšska, Poľska, Českej republiky, Slovenska, Maďarska a Gruzínska. O tom všetkom bola na seminári reč. Len škoda, že študentov tam bolo asi päť, napriek tomu, že plagáty informujúce o akcii boli rozvešané na škole v hojnom počte.

Z nezáujmu študentov bol prekvapený aj sudca Tribunálu pre zločiny v bývalej Juhoslávii, ktorý na seminári vystúpil. Možno však, že ak sa „učím za notára“, tak by takáto prednáška bola pre mňa zdržaním. Na akcii som nevidel jediného zástupcu právnickej obce, jediného politika. Keď sa seminár konal asi pred mesiacom v priestoroch Najvyššieho súdu Českej republiky, bolo tam plno. Rovnako predtým na Karlovej univerzite.

Možno je to nezaujímavé. Veď je to celé len o pokuse obnoviť dôveru v právo, právny štát a jeho inštitúcie. O tom, kam vedie nepotrestanie zločinu. O tom, že neodsúdenie zločinov spôsobuje u ľudí nedôveru v spravodlivosť a bezpečnosť, ktorú im musí štát garantovať. O tom, že hľadajú iné zdroje, ktoré im takú schopnosť ukážu. Napríklad také vlakové hliadky, čo nahradzujú políciu.

À propos. Minule som si v jednom týždenníku v článku o Kotlebovi prečítal vetu:.. „interné policajné štatistiky ukazujú, že vysoké percento policajtov s ideovým nastavením Kotlebu sympatizuje.“ No to je asi tiež niečo, čo nestojí za reč.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie