Tomáš Forró
Ja za to môžem. To ja som sem priviedol Gruzíncov. Najprv vo svojich knihách a potom naozaj. Bolo to v máji 2023, keď sme prekročili hranice Ukrajiny a vstúpili do prvej slovenskej obce Ubľa, dotknutej rukou úpadku našej krajiny. „Fíha, tu to vyzerá skoro ako na Donbase,“ poznamenal diskrétne Mamuka.
Potom sme autom prešli nočným Slovenskom, na Strečne nám odpadla pneumatika a ku mne domov sme dorazili nadránom v aute odťahovej služby. Mamuka, veliteľ obávanej Gruzínskej légie, sa u nás počas dvoch návštev zdržal čosi vyše týždňa. Podarilo sa mi ho totiž prehovoriť, aby si na chvíľu oddýchol od vojny.
Napokon mi stihol pomôcť so strihaním živého plota (nie je to veľký pracant), zúčastniť sa niekoľkých verejných diskusií v Bratislave, Prešove a Košiciach. Chodili sme spolu nakupovať do Lidla, v dedinskej krčme do seba otočili kofolu. Mamuka sa medzičasom zaľúbil do mojej mačky Filomény. Keď odchádzal, poznamenal: „V Ukrajine sa často píše o Slovensku v súvislosti s vašimi proruskými náladami. Teraz vidím, ako je tu naozaj. Krásna krajina, krásni ľudia.“
Nakoniec odišiel späť. Bojovať za Ukrajinu.
Od
