Vládne strany majú najnižšiu podporu od volieb, okrem SNS má problém aj Hlas (analýza + grafy)

Trojica vládnych strán postupne prichádza nielen o poslancov, ale aj o podporu voličov. Smer, Hlas a SNS podľa prieskumov agentúry Ipsos od vlaňajšieho septembra do januára spolu stratili až 5,5 percentuálneho bodu. Súčet ich preferencií klesol zo 40,8 na 35,3 percenta.

Podobný postupný prepad nezaznamenali len v prieskumoch Ipsosu. Denník N spočítal kĺzavý priemer ich preferencií v prieskumoch Ipsosu a agentúr Focus a AKO.

Od novembra 2023, keď boli na vrchole povolebných preferencií (mali spolu 43,6 percenta), padli na 38,5 percenta, čo je rozdiel 5,1 percentuálneho bodu. Pre kontext je dobré pripomenúť, že najmenšia koaličná strana SNS, bez ktorej by vláda Smeru a Hlasu nevznikla, mala v posledných voľbách 5,6 percenta.

Najprv stručný prehľad situácie, v akej sa tri vládne strany nachádzajú. Po ostrom štarte vládnutia spojenom so znížením trestov pre zlodejov, podvodníkov a korupčníkov prišli prvé protesty opozície, do Prezidentského paláca odišiel vtedy najpopulárnejší koaličný politik a predseda Hlasu Peter Pellegrini a nahradil ho rázne vystupujúci minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

Koalícia medzičasom zaviedla 13. dôchodky, podarilo sa jej stabilizovať ceny energií a začala konsolidáciu, ktorá zdvihla ceny väčšiny tovarov zvýšením DPH z 20 na 23 percent. Na dosah transakčnej dane si firmy, živnostníci a ostatná verejnosť ešte chvíľu počká. Dočkali sme sa však už obratu veľkej časti koalície k Rusku a k náznakom prehodnotenia nášho členstva v EÚ.

Zo SNS odišli traja z desiatich poslancov, z Hlasu vyhodili dvoch a ďalší dvaja majú problém s jeho vedením a politikou. Po celom Slovensku pravidelne prebiehajú obrovské protesty – vlani to bolo proti novele Trestného zákona a rušeniu špeciálnej prokuratúry, teraz proti zahraničnopolitickej orientácii vlády. Koalícia verejnosť presviedča, že opozícia podporovaná zo zahraničia chystá štátny prevrat.

Čo to urobilo s voličmi vládnych strán, ukazujú podrobné dáta Ipsosu. Začnime Smerom, ktorý na prvý pohľad neprišiel o zásadnejšiu časť elektorátu, keďže ide len o dva až tri percentuálne body. Grafy však ukazujú, že nejde len o výkyv, popularita najsilnejšej vládnej strany mierne klesá od leta minulého roka.

Volič Smeru výrazne zostarol

Analýza Iposu porovnáva zloženie elektorátov jednotlivých strán s použitím volebných modelov z marca a apríla 2024 a porovnáva ich s výsledkami zo septembra a novembra 2024 aj januára 2025.

„Pri Smere sa ukázalo, že prichádza k významnému starnutiu jeho voličstva,“ všíma si sociológ z Ipsosu Roman Pudmarčík. Ľudia nad 69 rokov na jar 2024 v skupine podporovateľov Smeru tvorili v skupine všetkých, ktorí by túto stranu volili na prvom mieste, 39 percent. Aktuálne je to už 50 percent. „Priemerný vek voliča Smeru sa tak v priebehu pol roka posunul z 55 na 59 rokov,“ vysvetľuje sociológ.

Príčiny takého výrazného a zároveň rýchleho zostarnutia voličov Smeru sa