Denník N

Z Hollywoodu naspäť do Banskej Bystrice

Očista v banskobystrickom divadle Štúdio tanca. Foto – Zuzana Kallová
Očista v banskobystrickom divadle Štúdio tanca. Foto – Zuzana Kallová

V piatok sa chystajú oslavy Medzinárodného dňa tanca. Pripomínajú ho aj dve premiéry a vznik nového združenia zastupujúceho vyše tridsať umelcov.

Devastácia súčasného tanečného umenia u nás zdarne pokračuje absenciou stálej scény (Bratislava) aj zásahmi župných odborníkov (Banská Bystrica). Posledné dni však priniesli remiéry v dvoch Štúdiách – SND a Divadle Štúdio tanca. No a zdá sa, že súčasný tanec si v nezávislej a inštitucionálnej polohe vymenil roly.

Amerika, holé baby

Po Natálii Horečnej (Slovenské tance) sa do Slovenského národného divadla vrátila ďalšia bývalá baletka. Produkciu zoskupenia Neskorý zber premiérovala v rámci projektu Súčasný tanec v SND jedna z predstaviteliek nezávislej scény, Monika Čertezni.

Už je to dosť dávno, čo Čertezni preveslovala z klasiky do súčasného tanca a divadla so zastávkami v Stoke, opere Martina Burlasa a ďalších avantgardných kolektívoch, aby z času na čas vystrelila vlastný projekt, naposledy O (O ako Schlemmer) a najnovšie Hedy – Sólo pre jednu ženu a dvoch mužov.

Titul ako stvorený pre kompromis súčasného tanca a prvej scény je poctou Hedy Lamarrovej, hollywoodskej divy zlatej éry a neskôr vedeckej priekopníčky v oblasti elektrotechniky.

Režisérka ostáva verná svojmu abstraktnému ponímaniu, jej choreografiu charakterizuje viac časť názvu za pomlčkou. Neskĺzne do drám tanečného divadla, ku ktorým inak predloha dosť zvádza. Jej Hedy, Nikoleta Rafaelisová, tiež bývalá baletka SND pôsobiaca aj v súčasnom tanci a slávna spoluprácou s Akramom Khanom či Kylie Minogue, je slušná diva. Drží sa nezúčastneného výrazu, ale občas strihne nefalšovane hollywoodsku siluetu podporenú obnaženým chrbtom v striebornom overale Doroty Cigánkovej. Jej dvoch partnerov vnímame ako zhmotnenie jej dvoch svetov – filmu (Daniel Raček) a vedy (Emil Leeger). Krásne sa prelínajú v spoločnom tangu.

Ak Hedy volá po niečom konkrétnom, dostane to v Dance Me to the End of Love, oblažujúcom, rozviatom duete s Danielom Račekom. Vydýchnutie jednak od výraznej elektroakustickej kompozície Dalibora Kociána (aka Stroon), a aj z odťažitého pohybového materiálu – u Hedy sa prvýkrát objaví niečo ako jemný úsmev a že ju ten Raček riadne povykrúca. On sám by mohol byť Hedy: oceňovaný tanečník z projektov od Debris Company po Karen Foss Quiet Works je skončený matfyzák. Obsadenie dopĺňa Emil Leeger, dramatický herec inklinujúci k pohybu, fyzickému divadlu a novému cirkusu, spojený s účinkovaním v Česku pôsobiacej Farme v jeskyni alebo v bývalom divadle elledanse. Popri kádroch typu Rafaelisová a Raček sa nestratí, v stojke na rukách má vyslovenú pohodu.

Foto - Vlado Holina

Kontext príbehu – strihy z hollywoodskych filmov Hedy Lamarr (aj slávnu prvú filmovú nahotu) s jej ďalšou životnou náplňou (frekvencie rádiových signálov) – demonštruje projekcia Jakuba Pišeka. Sľubne do nej počas svojho sóla vstúpi Raček zväčšujúcou sa štrbinou medzi kolenami herečky na fotke. Zatiaľ osamotený efekt, vizuál má byť v najbližších jesenných reprízach doplnený o kinect technológie.

Režisérkin súčasný koncept bez dramatického oblúka a akéhokoľvek pátosu je zreteľný. Jej snaha o čisto pohybové, abstraktné dielo o aj v zahraničí teraz vychytenom prieniku vedy a umenia cez poctu žene, ktorá sa dokázala v obidvoch smeroch realizovať, je sympatická. Ale celkovo pôsobí Hedy trochu konzervatívne.

Voda, symbol očisty

Najnovšou produkciou Divadla Štúdio tanca je Očista. Ako názov napovedá, divadlo nerieši vzdialené inšpirácie, ale nevyhnutné rituály, aby dokázalo nejako spracovať, čo im a aj tancu ako takému naložil vlastný zriaďovateľ, Banskobystrická župa na čele s Kotlebom.

Bahno – na tanečníka sa lepí, on ho odtláča a podarí sa mu to, aby ho zachvíľu telá zakryli znovu a znovu. Kmene stromov trčiace z vody, o ktoré sa tanečníci snažia zachytiť. Kajanie sa, búchanie hlavy o stenu, bezbrannosť nahého tela, priamy pohľad vpred, prekvapivé zvraty, krása aj zábava. Voda ako symbol očisty: od úvodných vlnivých premien v choreografii, cez reálne umývanie sa po bokoch javiska, použitie klavírnej verzie skladby Clauda Debussyho More či vtipný záverečný prípitok s divákmi.

Nie je isté, či Očista nie je predčasná, príčina pošpinenia sa zatiaľ, zdá sa, nikam odísť nechystá. Fungovanie jediného kamenného tanečného divadla na Slovensku stále visí na vlásku. Isté však je, že riaditeľka a choreografka Zuzana Ďuricová Hájková z toho, aspoň umelecky, vychádza ako víťaz. Ako jej predošlé Jadro, tak aj Očista vzrušujúco surfuje na vlne, ktorou chce Kotleba divadlo potopiť. Verná svojmu krédu „tvorím, len keď mám o čom“ očividne má o čom a predstaveniu to dáva silu, ktorú cítia interpreti aj diváci (v záverečnom potlesku doslova vyskakujú zo stoličiek).

Presné načasovanie v choreografii a réžii v súhre s čistou prácou svojho tímu – svetiel Jána Čiefa, výpravy Mareka Gašpara Šafárika a hudby Mateja Háasza, ktorý sa popri Debussyho Mori ponoril do zaujímavých hĺbok vlastnej kompozície. Choreografia necháva v hutnom, autentickom pohybe tanečníkov občas ako perleť zablysnúť aj klasickejšie technické prvky. Je obohatená o nové elementy – doplnenie čoraz zohratejšej tanečnej svorky Tibor Trulik, Lenka Rajchmanová, Jakub Jeňo, Maria Hernando-Blasco a Julia Kannewischer o „miliónového“ tanečníka, hosťujúceho hiphopera Štefana Chleba. Aj o (na náš súčasný tanec dosť nezvyčajnú) prestávku v strede. Obidvoje funguje.

Ak by sme chceli tieto dve najnovšie premiéry súčasného tanca na Slovensku porovnať, dalo by sa povedať, že kým dielo nezávislej produkcie v podobe Hedy Moniky Čertezni rieši najmä formálnu a estetickú stránku veci, inštitucionálne Divadlo Štúdio tanca svojou Očistou chytilo nepriaznivé aktuálne dianie za pačesy a vyž­mýkalo po všetkých stránkach vo svoj prospech. Bývalo to však inak, skôr naopak. Diela nezávislej a inštitucionálnej produkcie sa zvykli líšiť, tu sa zdá, že si vymenili roly. Najvyšší čas sa na to rozdelenie vykašľať.

V piatok 29. apríla sa celosvetovo oslavuje Medzinárodný deň tanca. Zapojiť sa dá napríklad aj do osláv s Divadlom Štúdio tanca, priamo v uliciach Banskej Bystrice.

V hlavnom meste vzniká Plat­forma pre súčasný tanec. Oficiálne ju predstavia práve v piatok. Toto občianske združenie dá dokopy 35 tanečných umelcov s cieľom zlepšiť podmienky na tvorbu. Tanečníci všetkých štýlov a zaradení, spojme sa!

Teraz najčítanejšie