Denník N

Ako keď počúvate hudbu vo výťahu

Hoci sa v knihe Muži, kteří nemají ženy musí čitateľ vzdať autorových výpravných dejových línií a originálnych nápadov, je to veľmi príjemných sedem jázd.

Názvy kníh Haruki Murakamiho sú väčšinou záhadné. Tvoria šifru, ktorú musí čitateľ rozlúštiť. Najnovšia zbierka poviedok Muži, kteří nemají ženy (Odeon) má však v názve všetko.

Je mnoho spôsobov, ako nemať ženu. Možno sa tajne mučiť kvôli jej milencom, alebo sa rovno zbaliť a odísť. Možno zo vzťahu s milovanou uniknúť cestovaním po svete. A možno tiež zomrieť.

Haruki Murakami ich pozná naozaj mnoho. V jeho poviedkach ide často o milostný trojuholník. Na prvý pohľad lacná téma, Murakami ju však uchopuje originálnym spôsobom. Preskúmal všetky vlastnosti trojuholníkov – uhly, priamky, priestor vnútri. Pozerá sa na ne očami podvádzaného, ale aj podvádzajúceho. Muža, ktorý sa odváži konfrontovať sa so ženinou neverou až po jej smrti, ale aj takého, ktorý spáva so ženami iných mužov.

Očami muža, ktorý sa z nejakých dôvodov – a Murakami rád ponechá záhadou akých – skrýva, a vytvára si vzťah s tajomnou Šeherezádou, ktorá mu rozpráva o svojej bolesti. Vďaka nej spoznáva tenkú hranicu, na ktorej sa končí sebaklam a začína sa bolesť, aj tá jeho. Na inom mieste prichádza muž, ktorého láska zabije. Alebo muž milujúci ženu posadnutú výťahovou hudbou. Aj poviedky sú, ako keď človek počúva hudbu vo výťahu – vtiahne ho, očarí, a znenazdajky sa skončí.

Hoci sa tentoraz musí čitateľ vzdať autorových výpravných dejových línií a originálnych nápadov, je to veľmi príjemných sedem jázd. Rozsah poviedok je veľkorysý, čitateľ sa nemusí báť, že odíde naprázdno.

Murakamiho fanúšikovia v nich nájdu to, na čo sú zvyknutí – skvelé dialógy, záhadné postavy mužské i ženské, dôverne známe tokijské štvrte, strácajúce sa mačky a všade­prítomnú hudbu, dokonca aj beatlesácku. Príde i na záhady a nevysvetliteľné udalosti ako napríklad tajomný odchod muža menom Kino zo svojho baru, alebo skrývanie sa Habara.

Nedávno vyšla Alice Munroovej zbierka poviedok Láska dobrej ženy – originálna encyklopédia ženskej duše. Murakamiho zbierku poviedok možno považovať za mužskú verziu tejto knihy.

Keď si niekto myslí, že muži nie sú schopní hlbokých citov, že neprežívajú osamelosť, ťaživý smútok či veľkú bolesť, nech si prečíta túto knihu. A nemusí sa obávať, Murakami to nerobí hystericky ani plačlivo – ponecháva si svoju kultivovanosť, záhadnosť, dokonca i humor: „Spát s někým čistě jen pro uspokojení libida je sice do jisté míry nezbytnost, nicméně bůhvíjak třeskutá zábava to není.“

V Murakamiho knihe poviedok sa síce autorovi darí tu i tam spolu s jeho mužskými postavami elegantne skrývať, vytvárať okolo seba auru nevysvetliteľného, vybičovať čitateľovu pozornosť.

Nakoniec však dostihne hrdinov i čitateľov – ukrytých v zašitom japonskom hoteli či v starom kabriolete, vo vyhladovanom tele, v telefóne zvoniacom uprostred noci, v hudbe výťahu –, každého inde a iným spôsobom. Poznačí ich spôsobom, ktorý sa do nich zapíše na celý život.

Čitateľ sa dozvie rozuzlenie záhady, ktoré je vždy iné a zároveň rovnaké. Pocit z neho môže byť nakoniec trochu rozpačitý a nie úplne jednoduchý – ale, koniec koncov, čo iné čakať od osamelosti, od sveta bez ženy? „Pro muže bez žen je svět obrovská a mocná směsice, doslova odvrácená strana Měsíce.“

Teraz najčítanejšie