Denník N

Skutočné problémy detí hlasovanie nedokáže vyriešiť

FOTO - TASR
FOTO – TASR

Aj keď detí na Slovensku ubúda, mimo pôvodných rodín ich vyrastá čoraz viac. Žiadne referendum to zmeniť nemôže

Počet detí na Slovensku dlhodobo klesá. Naopak, počet detí, ktoré dočasne alebo trvalo žijú mimo svojich rodín, rastie. Posledné údaje z roku 2013 ukazujú, že ku koncu roka ich bolo približne 14-tisíc, čo je jeden a pol percenta z celej detskej populácie. Na porovnanie – ku koncu roka 2000 to bolo približne 12 700 detí. Tie sú následne umiestňované do ústavných zariadení alebo (v lepšom prípade) prijaté do náhradných rodín.

Aj keď nie všetky sú poznačené dlhodobou traumou zlých vzťahov (môže ísť napríklad o náhle zdravotné, psychické komplikácie, tragické úmrtie rodičov, stratu bývania), rastúci trend poukazuje na niekoľko skutočností.

Najohrozenejšie sú chudobné deti

Keď sa pozriete do štatistík, najčastejšou príčinou umiestnenia v ústavných zariadeniach je zanedbávanie. Medziročne sa na tom výrazne nič nemení. Spolu s opustením rodičmi to platí aj pre deti žijúce v náhradných rodinách.

Z hľadiska socio-ekonomického statusu sú zanedbávaním ohrozené najmä deti zo sociálne vylúčených rodín, z rodín žijúcich v chudobe a s dlhodobo nezamestnanými rodičmi. Rizikové sú aj rodiny slobodných matiek v zlej ekonomickej situácii.

Údaje z výskumov potvrdzujú, že zanedbávanie súvisí s domácim násilím, alkoholizmom, s násilím páchanom na ženách a deťoch.

Obmedziť represiu

Pri čítaní zákona o sociálnoprávnej ochrane ľahko zistíte, že jedným z jeho hlavných cieľov sú opatrenia preventívneho charakteru. Ťažisko sa kladie na zabránenie obmedzenia rodičovských práv a udržanie vzťahu s rodičom. Inými slovami – ak sú postupy vykonávané správne, mali by viesť k obmedzeniu represívnych opatrení.

Lenže skutočnosť je často iná. Pomoc deťom a ich rodinám prichádza neskoro. Niekde v hodine dvanástej a niekedy ani to nie (prípad utýranej Lucky ako jeden z mála medializovaných prípadov). Systém si rodiny v kríze všíma až v hraničných situáciách, keď čas na prevenciu väčšinou pominul a dieťa je už v existenčnom ohrození. Ostáva už iba represia.

Tá sa v štatistikách prejavuje na rastúcom počte vyňatí z rodiny predbežným opatrením súdu. O mnohých rodinách a deťoch, ktoré by pomoc potrebovali, sa pritom vôbec nevie. Kľúčové je preto pomenovanie prekážok, ktoré bránia praktickej pomoci.

Práca s pôvodnou rodinou

Bez ambície na vyčerpávajúci zoznam ide o niekoľko oblastí. Hlavnou je kvalita práce s pôvodnou rodinou. Ak opatrenia fungujú, nie sú také potrebné náhradné rodiny a detské domovy. Terénna sociálna práca je však v plienkach, sociálni pracovníci aj keď dočasne posilnení, sú zahltení administratívou, demotivovaní, necítia oporu v systéme, v presných postupoch. Stretnutia rodinného kruhu sú ojedinelé, rovnako ako multidisciplinárne tímy na podporu rodičovských zručností.

Druhá oblasť sa týka zmien v detských domovoch. Pre mnoho detí sú stále využívané ako „skratka“. Ak je už raz dieťa do detského domova umiestnené, existuje vysoká pravdepodobnosť, že v ňom ostane až do dovŕšenia plnoletosti – čím je v ňom dlhšie, tým sa zvyšuje pravdepodobnosť odchodu až v čase plnoletosti.

Platí to najmä u detí, ktoré boli umiestnené v staršom veku – tých je v detských domovoch väčšina.

Aj keď sú detské domovy čoraz viac otvorené profesionálnym rodinám, rodič si myslí, že je o dieťa „postarané“, a to môže ostať zbytočne dlho v nevhodnom prostredí. Ak neexistuje podpora rodinných kontaktov, stráca oň rodič postupne záujem. Preto je aj v takýchto prípadoch dôležitá práca s rodinou.

Pomôcť ochotným

Keďže počet detí v detských domovoch stúpa, nie celkom sa to darí. Úspešnosť závisí od odhodlania riaditeľa a personálu konkrétneho detského domova. Dobrou správou je, že čoraz väčší počet detí nemá skúsenosť s ústavom, ale s náhradnou rodinou.

V každej populácii existuje len určité percento ľudí, ktorí chcú a majú predpoklady byť náhradnými rodičmi. Zistenia z praxe ukazujú, že nevedia, na čo majú nárok, pri riešení problémov vyhľadávajú predovšetkým svojich známych. Uvítali by sprehľadnenie informácií, lepšiu dostupnosť služieb, špecializáciu psychológov na nechcené deti a problémy náhradných rodičov.

A ako hore uvedené témy (ne)súvisia s referendom o „ochrane“ rodiny? Chrániť rodiny a deti znamená vyvíjať tlak na reformu sociálnoprávnej ochrany, aby zmeny reagovali na nové skutočnosti. Najväčší skeptici tvrdia, že na výsledky sa čaká roky.

V doterajšej práci som sa rozprával s mnohými náhradnými rodičmi, sociálnymi poradcami, pracovníkmi krízových stredísk. V najpálčivejších témach som sa s ohrozeniami detí a ich rodín, vyplývajúcich z absencie výlučnej definície manželstva ako zväzku ženy a muža, problematiky registrovaných partnerstiev, adopcií alebo podoby sexuálnej výchovy na školách nestretol ani raz.

Autor pracuje v Inštitúte pre výskum práce a rodiny

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie