Ivan Štulajter
Autor je bývalý poradca predsedu vlády
Slovensko smeruje do bodu, pred ktorým varoval nedávno minister obrany Robert Kaliňák – ku krachu. Čo to tak asi znamená? Napríklad to, že seniori dostanú svoje dôchodky znížené trebárs o 40 až 50 percent. (A to budú ešte radi, že nejaké vôbec dostali.) Alebo či zároveň to, že dane z nehnuteľností sa zvýšia trebárs o 200 percent. Alebo či zároveň sa skončia akékoľvek úľavy či odpustenia poplatkov za lieky a súčasne sa vyššími sadzbami spoplatnia lieky na predpis. Alebo či zároveň sa tovary bez výnimky zdania jednou 23-percentnou sadzbou DPH. Alebo či skôr zároveň sa tento raz naozaj prepustí tretina pracovníkov vo verejnej správe a tí zvyšní budú mať dlhé obdobie bez odmien.
Je to síce strastiplný scenár, ale stále lepší, ako keby sa krajina prepadla do úplného chaosu. Ak budú štát a jeho verejné financie riadiť odborníci z EÚ, bude to pre občanov oveľa výhodnejšie, ako keby ho riadili ľudia typu Fico, Danko, Šutaj Eštok a prípadne s „nadšencami“ z Republiky. Ak sa Slovensko stane akýmsi finančným protektorátom EÚ, bude to totiž hrôza s koncom a nie bez konca.
Príznaky kolapsu
Úvahu, že Slovensko kráča v ústrety štátnemu bankrotu, opierame o niekoľko skutočností. Riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Daniel Bytčánek, teda osoba vysoko povolaná hovoriť o stave verejných financií na Slovensku, v tomto rozhovore povedal: „Investori, ktorí nám požičiavajú, majú takisto stanovené limity, komu koľko požičajú. Týmto apelom sme chceli povedať, že možnosti Slovenska na finančných trhoch nie sú neobmedzené. Aj preto, že sme mali menšie deficity, sme si v minulosti požičiavali 7 až 8 miliárd, dnes je to 12 až 13 miliárd. To nie je dlhodobo udržateľné. Nemáme investorov, ktorí majú také veľké úverové linky na Slovensko.“
