Dalibor Roháč
Autor je zahraničnopolitický výskumník v American Enterprise Institute vo Washingtone a v Martens Centre v Bruseli.
Politici vládnej koalície majú pravdu. Slovensku naozaj hrozí scenár podobný tomu gruzínskemu. Čo nám však zamlčujú, je to, že autormi a protagonistami tohto scenára sú oni sami – nie opozícia ani slovenská občianska spoločnosť.
Zásadné podobnosti
Gruzínsko je krajina spravovaná po viac než desaťročie politickou stranou, ktorej hnacím motorom bol pôvodne odpor voči trhovým „neoliberálnym“ reformám prozápadnej pravice Michaila Saakašviliho a niektorým jeho osobným excesom. Vládnuca strana však otvorene nespochybňovala európske smerovanie Gruzínska, ktoré je medzi verejnosťou mimoriadne populárne. Krajine sa dokonca v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu podarilo (spolu s Moldavskom a Ukrajinou) získať kandidátsky štatút. Konkrétne kroky vládnej moci a jej prehlbujúce sa väzby na Moskvu však robia z Gruzínska čoraz nepravdepodobnejšieho ašpiranta na budúceho člena Únie.
Povedomé? Vládnuca strana nezdieľa so Smerom len svoj amorfný názov: Gruzínsky sen. Jej minuloročné volebné heslo, vystavené na plagátoch, ktorých grafický dizajn príťažlivo kombinoval logo strany s únijnou zástavou, znelo „Do Európy – ale len v mieri, prosperite a s hrdosťou“. Starší z nás si pamätajú, že vo svojich začiatkoch Fico kampaňoval s menej vkusnými vizuálmi, na ktorých bolo naše budúce členstvo podmieňované obdobným, i keď o čosi hulvátskejším spôsobom („nie s holými zadkami“).
Nikto presne nevie, čo Fico myslel tým, že financie na svoju stranu získal „vlastnou hlavou“. Podobne ani Gruzínci nemajú jasnú predstavu o tom, ako si peniaze v hodnote asi štvrtiny gruzínskeho HDP zarobil zakladateľ a líder gruzínskeho sna Bidzina Ivanišvili. Vedia však, že k väčšine z nich prišiel v Rusku za éry preslávenej svojím gangsterstvom.
Spájanie i podvod
Ako však presne vyzerá gruzínsky scenár, ktorý Slovensku hrozí?
