Denník N

Zachránili najlepší ľahký tank z druhej svetovej vojny, bojoval za nacistov aj za partizánov

V Banskej Bystrici dali dohromady najzachovalejšie torzo tanku, ktorý na začiatku druhej svetovej vojny považovali za najlepší ľahký tank na svete.

tank_kolazicka
Tank LT-38 počas vojny, hrdzavejúci v lese a v ateliéroch Múzea SNP. Foto – archív Múzea SNP

Lesy nad Istebným, v húštinách ležia hrdzavé kusy železa. Z konštrukcie veľa nepoznať, miestni aj tak miesto volajú Pri tanku.

Kopa kovu stála v lese od druhej svetovej vojny. Tank LT-38 domáci postupne rozoberali. Niečo skončilo v šrote, kolesá si prispôsobili pre vlastné potreby, gumené časti z nich orezávali na podošvy. Zostalo z neho len torzo.

V skupine desiatich rovnakých ľahkých tankov slovenskej armády s ním najskôr v roku 1941 bojovali po boku nacistov proti Sovietskemu zväzu, potom sa s ním slovenskí vojaci zapojili do Povstania.

Vďaka nadšencovi vojenskej histórie, historikovi a reštaurátorom z neho vzniká opäť tank. Najzachovalejší pôvodný ľahký tank, považovaný na začiatku druhej svetovej vojny za najlepší na svete.

Jeho príbeh vystopovali až na výrobnú linku a k bojom v druhej svetovej vojne.

LT-38 cislo 313 toto je on
LT-38 číslo 313 počas druhej svetovej vojny v slovenskej armáde. Foto – archív Múzea SNP

Od nacistov k povstalcom

„Tank číslo 313 používali na výcvik, lebo bol najstarší a mal najazdených najviac kilometrov,“ rozpráva o návrate tanku z frontu, kde s ním bojovali proti Sovietom, Marian Uhrin, 38-ročný historik Múzea SNP v Banskej Bystrici.

Dva slovenské tanky tam Červená armáda zničila a zvyšných osem sa vrátilo na Slovensko. „Na front sa už nedostal. Slovenská armáda zostavila v roku 1944 tankovú jednotku, ktorá mala ísť do Karpát, ale tento tank do nej z neznámych dôvodov nezaradili. Keď vypuklo SNP, presunuli ho s menšou povstaleckou jednotkou na Oravu.“

Tak trochu náhodou sa tak dostal na stranu povstalcov. Oravská jednotka sa presunula na povstalecké územie, ale tank číslo 313 zostal s malou ustupujúcou jednotkou, prevažne partizánskou, v doline pri Istebnom.

„Posádka tanku sa snažila uniknúť cez horské sedlo smerom na Zázrivú, lebo vodič bol z dediny a snažil sa dostať domov. Pod sedlom tanku zlyhal motor a ostal v nedostupnom horskom teréne,“ opisuje posledné momenty ešte funkčného tanku Uhrin.

Príbeh tanku číslo 313 dal historik dohromady za päť-šesť rokov skúmania archívov popri inej práci.

0002 Tank LT-38
Konštrukcia tanku. Foto N – Daniel Vražda

Zdigitalizovaný a opäť postavený

Reštaurátori Múzea SNP teraz už takmer dva roky skladajú po častiach dohromady torzo, ktoré zachránil amatérsky vojenský historik.

Tank LT-38 skonštruoval ruský emigrant Alexej Surin v českej Prage pre Československú armádu. Nikdy však v československom vojsku nebojoval. Prvé štvormiestne ľahké tanky z objednávky 150 kusov dokončili Česi v marci roku 1939 a prebrali si ich rovno Nemci. Do konca vojny vyrobili vyše 1400 kusov prevažne pre nemecké posádky, ale aj pre všetkých spojencov vrátane Slovenska. Bojovali na východnom fronte aj v Povstaní.

Do tanku sa zmestila štvorčlenná posádka: veliteľ, nabíjač, vodič a radista. Pancierovanie mal s hrúbkou až 50 milimetrov, hlavnou zbraňou bol kanón Škoda A-3 s kalibrom 37 milimetrov a k tomu dva guľomety.

„Slovenská armáda objednala v roku 1940 priamo u výrobcu desať tankov. Toto je tretí vyrobený kus pre Slovensko,“ ukazuje historik Uhrin na označenie SL 3. Po bojoch proti Sovietskemu zväzu slovenská armáda dostala ešte ďalších 27 kusov. Neskôr Nemci ukončili výrobu a ich podvozky využívali na výrobu samohybných diel. Slováci potom nakupovali ojazdené LT-38 od wehrmachtu.

Historik Marian Uhrin s konzervátorom Dušanom Bezúchom dolaďujú posledné detaily rekonštrukcie torza ľahkého tanku 313 v digitalizačnom ateliéri Múzea SNP. Uvažujú o tom, či doplnia hlaveň alebo guľomet, ktoré majú v depozite. Nie sú síce z tristotrinástky, ale z toho istého typu tanku, dokonca aj z jednej série.

V zrekonštruovanej podobe by ho chceli predstaviť verejnosti na oslavách SNP. Múzeum stále pátra po častiach tanku, ktoré môžu byť ešte v šopách a kôlňach.

„Ak by sa nám podarilo zohnať ešte nejaké časti tanku, napríklad koleso alebo podobne, chceli by sme tank postupne skompletizovať. Múzeum má napríklad hlaveň z piateho vyrobeného tanku a je možné, že ho nainštalujeme do veže,“ hovorí Uhrin, ale nepredpokladá, že by to bolo do najbližších osláv.

tank suciastky
Zachránené súčiastky. Foto N – Daniel Vražda

Skalpelom a elektrolýzou

Konzervátor Dušan Bezúch hovorí o 113 kusoch tanku, z ktorých je každý jeden označený lístočkom s evidenčným číslom. Berie do ruky kovové črepy a kusy železa, ktoré boli kedysi súčiastkami tanku. Pozná ich detailne a pri každom z hlavy automaticky vysype číslo.

„Keď sa tank dostal k nám, bol neskutočne zanesený hlinou, pieskom, štrkom, skorodovaný,“ striedavo ukazuje na torze hĺbku korózie a fotografie z lesa, kde desaťročia stál.

„Tu vidno, pokiaľ bol v zemi a v ihličí,“ dodáva.

Tím konzervátorov najprv mechanicky očistil tank, miestami používali aj jemné nástroje, ako napríklad skalpel. Zvyšnú hrdzu odstránili šetrnou elektrolýzou. Len pre predstavu, táto časť konzervovania im trvala takmer trištvrte roka.

Potom začali tank skladať z desiatok kusov. Najprv museli vytriediť časti, ktoré neboli z tanku. Z kusov, ktoré bezpečne patrili k LT-38, potom postupne skladali torzo.

Dušan Bezúch stojí pri veži a ukazuje na možno desaťcentimetrový trojuholník hrubého panciera oddelený od veže prasklinou.

„Našli sme ho a patrí sem,“ pichne prstom do trojuholníka pripevneného kovovým klinom.

LT-38 číslo 313 počas vojny. Foto – archív Múzea SNP
LT-38 číslo 313 (prvý v rade) počas vojny. Foto – archív Múzea SNP

Nosné časti, ktoré chýbali, nahradili, ale na tanku ich priznali inou farbou. Napríklad niektoré kovové platne alebo zavesenie kolies. Poohýbané časti kovu tepali v kováčskej vyhni, aby ich mohli umiestniť do tanku.

„Tu je ten tank aj s farebnou kamuflážou. Vidíte jasne číslo 313,“ ukazuje konzervátor historické fotografie.

Väčšinu pôvodných farieb zlikvidovala hrdza a čas. Reštaurátori hľadali zvyšky na tanku špeciálnym mikroskopom. Postupne vystupovala na povrch zelená, okrová, biela, červená aj farby čísla 313.

Takmer filigránsku prácu dokazuje Dušan Bezúch aj objavom takmer neviditeľnej nemeckej orlice na jednej zo súčiastok. „Jedenásť krát päť milimetrov,“ povedal, keď ju odmeral.

Na rekonštrukcii tanku pracovali aj počítače. V digitalizačnom centre vytvorili korpus tanku z dvadsaťtisíc bodov. Každú súčiastku nafotili na 3D skeneri. Postupne ich vkladali do počítačovej skladačky, až kým vznikol 3D model tanku LT-38.

Zachované časti majú skutočnú farbu a dokonca aj štruktúru. Zvyšok tvaru a chýbajúce komponenty, ako napríklad hlaveň, kolesá a pásy, sú v počítačovej prezentácii priehľadné.

Torzo LT-38 v lese. Foto – archív Múzea SNP
Torzo LT-38 v lese. Foto – archív Múzea SNP

Odtiahli ho do zberných surovín

Historik tvrdí, že miestni, ale aj odborníci o tanku vedeli dávno. Marian Uhrin sa o ňom dozvedel ešte na vysokej škole od spolužiaka zo Zázrivej, ale prvý raz ho videl „naživo“ v roku 2008. K časti nazývanej „Pri tanku“ sa dostal od Zázrivej za dve-tri hodiny.

„K tanku si robievali nedeľné výlety. Aj spolužiak mi hovoril o torze tanku, ku ktorému chodievali, a ukázal mi fotografiu s bratom,“ dodal.

Ešte v osemdesiatych rokoch z torza bolo podstatne viac, ale nikto oň nejavil záujem. Keď sa o vrak začali aktívne zaujímať historici múzea, predbehli ich miestni a torzo tanku odtiahli pravdepodobne s pomocou lesných kolesových traktorov do zberných surovín. Odtiaľ ho kúpil amatérsky vojenský historik a pôvodne ho chcel zrekonštruovať.

„Niekoľko rokov som ho lámal, aby to predal múzeu, nakoniec sa to podarilo,“ vraví historik Marian Uhrin.

Koľko stojí muzeálny kus železa? Odhadovaná cena sa pohybuje niečo pod desaťtisíc eur. Historik je však spokojný. Tvrdí, že podobné torzá sa bežne predávajú za štvornásobok. Vrak nemeckého samohybného dela predali dokonca za 140-tisíc.

Na svete sa zachovalo už len približne sedem kompletných LT-38, z toho jeden je v skanzene bojovej techniky Múzea SNP. Keď ho tam inštalovali, bol ešte pojazdný. Počasie z neho urobilo za tie roky stojaci exponát.

„Vedeli by sme ho spojazdniť znovu, ale až keď bude expozícia pod strechou. Inak by to nemalo význam. Toto torzo je najzachovalejšie na svete,“ ukázal historik na tank 313 v reštaurátorskom ateliéri.

Tank LT-38 na fotografiách:

Torzo tanku LT-38 v lese nad Istebným. Foto – archív Múzea SNP
Torzo tanku LT-38 v lese nad Istebným. Foto – archív Múzea SNP

Reštaurovanie v Múzeu SNP. Foto N – Daniel Vražda
Reštaurovanie v Múzeu SNP. Foto N – Daniel Vražda

Tank s časťami zelenej kamufláže. Foto N – Daniel Vražda
Tank s časťami zelenej kamufláže. Foto N – Daniel Vražda

Reštaurátori pridávali aj nájdené črepiny. Foto N – Daniel Vražda
Reštaurátori pridávali aj nájdené črepiny. Foto N – Daniel Vražda

tank v pocitaci digitalizacneho pracoviska
Model tanku v počítači Múzea SNP.

P1170640
Obnova súčiastok. Foto – archív Múzea SNP

V skanzene tankov Múzea SNP. Foto N – Daniel Vražda
V skanzene tankov Múzea SNP. Foto – archív Múzea SNP

Teraz najčítanejšie