Washington Post
Píšu Maham Javaid, Laris Karklis a Hannah Dormido, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.
Donald Trump v uplynulých týždňoch upriamuje svoju pozornosť na Panamský prieplav, kľúčovú námornú trasu medzi Tichým a Atlantickým oceánom.
Brojil proti zvyšovaniu poplatkov pre americké lode (hoci ich zvýšenie sa týka všetkých plavidiel), nepravdivo tvrdil, že Panama odovzdala kontrolu nad prieplavom čínskym vojakom, a dokonca naznačil, že by nevylúčil vojenskú akciu USA na jeho opätovné získanie.
Dokonca aj na Vianoce na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal: „Veselé Vianoce všetkým vrátane úžasných čínskych vojakov, ktorí s láskou, ale nezákonne ovládajú Panamský prieplav,“ napísal.
Panamský prieplav opätovne spomenul počas svojho inauguračného prejavu.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio sa do Panamy vybral na svoju prvú zahraničnú cestu a prezidenta Josého Raúla Mulina vyzval na okamžité obmedzenie čínskeho vplyvu v prieplave.
Mulino ešte pred stretnutím poprel akúkoľvek čínsku kontrolu nad prieplavom a dôrazne vyhlásil, že o jeho vlastníctve nemožno rokovať.
Napätie prerástlo do smrtiacich nepokojov
Prečo je Panamský prieplav taký dôležitý? Ak chceli lode pred jeho vybudovaním cestovať medzi Tichým a Atlantickým oceánom, museli sa preplaviť okolo Hornského mysu, najjužnejšieho cípu Južnej Ameriky. To mohlo trvať celé mesiace.
Napríklad dnes by cesta z New Yorku do San Francisca trvala 27 dní, ak by loď oboplávala Hornský mys, ale len 11 dní pri použití Panamského prieplavu.
Myšlienku vybudovať v Panamskej šiji námornú skratku si osvojili už Európania v 16. storočí.
Spojené štáty prevzali výstavbu prieplavu od Francúzov začiatkom 20. storočia a dokončili ju v roku 1914. Viac ako 60 rokov kontrolovali prieplav aj okolitú zónu a zriadili tu niekoľko vojenských základní.
Postupom času viedla americká kontrola nad prieplavom a vojenská prítomnosť k rastúcej nespokojnosti Panamčanov. Diplomatické vzťahy ešte viac naštrbili nepokoje v roku 1964, pri ktorých boli zabití štyria americkí vojaci a asi 22 Panamčanov.
V roku 1977 prezident Jimmy Carter podpísal dve zmluvy: jedna z nich poskytla Paname
