Natália Žáková
Picturebook nie je klasická detská obrázková knižka. „Odlišuje sa tým, že je v nej veľmi málo textu, často len štvrtina či polovica strany. Príbeh sa rozpráva cez ilustrácie, v nich spočíva výpovedná hodnota knihy,“ hovorí ilustrátorka detských kníh Hedviga Mihálik Gutierrez.
„Na picturebooku sa mi páči, že má koncepčné vrstvy. Dieťa ju pochopí svojím spôsobom, ale dospelý vie čítať medzi riadkami a nájde tam hlbší zmysel,“ hovorí ilustrátorka. Tento druh obrázkových kníh ju zaujal už počas vysokej školy a dnes si ich z veľtrhov nosí na kilá.
Do rubriky Päť kníh vybrala päť picturebookov, ktoré ju inšpirujú pri tvorbe a budú baviť deti aj dospelých.
Päť obrázkových detských kníh
- Babka a vtáčatko (Benji Davies)
- Deň, keď pastelky dali výpoveď (Drew Daywalt, Oliver Jeffers)
- Pod zemou/Pod vodou (Aleksandra Mizielińska, Daniel Mizieliński)
- Obor a čas (Carmen Chica, Manuel Marsol)
- Leotolda (Olga de Dios)
Koľko detských kníh má doma ilustrátorka, ktorá sa venuje najmä ilustráciám pre deti?
Mám ich veľmi veľa, určite viac ako detská knižnica. Postupne sa mi začali hromadiť. Knihy sú pre mňa inšpiratívny materiál a niektoré chcem mať doma, aby som si ich mohla hocikedy prelistovať. Najviac ich začalo pribúdať, keď sme s manželom začali v roku 2019 viac cestovať. Z Anglicka som si raz v príručnej batožine priniesla asi päť kíl kníh.
V Británii je trochu iná situácia ako u nás. Knihy tam vychádzajú najmä ako paperbacky, ktoré sú u nás stále trochu dehonestované, no podľa mňa majú veľa výhod. Vďaka tejto väzbe sú knihy lacnejšie a aj tie skvelé viete zohnať vo výpredaji pokojne za dve libry. Potom sme začali chodiť na Veľtrh detskej knihy do Bologne, kde to s mojimi nákupmi funguje rovnako.
Čím sa picturebook odlišuje od bežnej obrázkovej detskej knihy?
Od klasickej ilustrovanej knihy sa odlišuje tým, že je v nej veľmi málo textu, často len štvrtina či polovica strany. Príbeh sa rozpráva cez ilustrácie, v nich spočíva výpovedná hodnota knihy.
Tento typ kníh nebol v čase, keď som študovala, u nás veľmi rozšírený. Nebolo u nás veľa ilustrátorov, ktorí by sa mu venovali, vydavateľstvá u nás vydávali len málo prekladových kníh.
Požiadali sme vás, aby ste vybrali päť ilustrovaných kníh pre deti. Vo všetkých prípadoch ide o picturebooky. O tomto type kníh ste písali aj diplomovú prácu a v praktickej časti ste vytvorili vlastný picturebook. Čím si vás tak získal?
Na vysokej škole som sa prvé roky hľadala. Najskôr som sa venovala litografii, vydretej technike s náročnou prípravou, pri ktorej musíte brúsiť kamene, potom som prešla na sieťotlač, ale stále to nebolo ono. Vo štvrtom ročníku som ilustrovala prvú knihu Baba Jaga, ktorá aj vyšla a bola zároveň mojou bakalárskou prácou. Bol to pre mňa taký „heuréka moment“, našla som to, čomu sa chcem venovať, čo ma baví.
Mala som šťastie, že sa mi na škole venovala Katarína Macurová, ktorá sa začala picturebookmi zaoberať. Súčasťou mojej diplomovky boli rozhovory s ilustrátormi, so spisovateľmi a s vydavateľmi, ktorí sa na Slovensku týmto knihám venujú.
U nás boli veľmi rozšírené leporelá, čo sú istým spôsobom tiež picturebooky, zväčša zošité harmonikovou väzbou. V diplomovke som zisťovala, prečo u nás začali byť populárne až neskôr, no vo svete sú obľúbené už dlho, prečo ich renesancia nastala v Anglicku. V praktickej časti som urobila picturebook Plecháč Bob, ktorý vyšiel aj knižne.
Ako vyzerá dobrý picturebook?
Keď si idem do kníhkupectva pozrieť knižky, všímam si
