Je vôľa skutočne ako sval? Vplyvnú psychologickú teóriu spochybnil výskum 24 laboratórií

V laboratóriu americkej univerzity to vtedy vyzeralo ako v čokoládovni. Keď účastníci slávneho experimentu prišli do areálu školy, všade rozvoniavala sladká čokoláda.

Vedľa ľudí dali vedci misky s čokoládovými dobrotami a menej obľúbenými reďkovkami. Dobrovoľníkov rozdelili do dvoch skupín podľa toho, či si mohli nabrať iba z misky s čokoládou alebo s reďkovkami. Autori výskum kamuflovali ako štúdiu o vnímaní chutí, v skutočnosti šlo o niečo celkom iné. Ľuďom dali riešiť určitú hádanku – nešťastníci netušili, že nebolo v ich silách vyriešiť ju.

Vedci merali, kedy to ľudia vzdajú. Ukázalo sa, že jedinci zo skupiny s čokoládou riešili úlohu v priemere 19 minút, zhruba rovnako dlho ako ľudia z kontrolnej skupiny, ktorí nič nejedli. Ale ľudia, ktorí konzumovali reďkovky, to vzdali oveľa skôr, už po ôsmich minútach. Prečo?

Psychológ Roy Baumeister a jeho tím, ktorý výskum spravil, si myslia, že pozorovaný jav vysvetľuje takzvané vyčerpanie ega (v angl. ego depletion). Podľa tejto teórie sa dá vôľa pripodobniť k svalu, ktorý sa s namáhaním čoraz viac unavuje. Ľudia majú iba obmedzenú zásobu vôle, a ak sa vyčerpá pod určitú kritickú úroveň, naša schopnosť sebakontroly sa výrazne oslabí.

To bol aj prípad nešťastníkov, ktorí voňali čokoládu, dívali sa na ňu, ale mohli si dať iba „hnusné“ reďkovky. Museli so sebou tak bojovať, aby po čokoláde nesiahli, že keď mali riešiť komplikovanú hádanku, ich vôľa bola natoľko vyčerpaná, že to rýchlo vzdali.

Zopakovali štúdiu

Uvedený Baumeisterov článok z roku 1998, ktorý rozruch okolo vyčerpania ega spôsobil, citovali viac ako tri tisíckrát. To je skutočne veľa. Akože naozaj veľa. Vyčerpanie ega sa stalo štandardnou súčasťou psychológie, mali ho dokazovať stovky neskorších štúdií. Lenže v psychológii je teraz trend opakovať aj výskumy, ktoré považujeme za klasické.

Michael Inzlicht z univerzity v Toronte a desiatky ďalších autorov z 24 laboratórií po celom svete zopakovali inú z klasických štúdií o vyčerpaní ega a nenašli žiaden vplyv na zníženú sebakontrolu. Ani štúdia z februára tohto roka nepotvrdila existenciu javu vyčerpania ega.

Teória je momentálne pod paľbou zdrvujúcej kritiky. Problém je o to väčší, že vyčerpanie ega psychológovia považovali za pevnú súčasť psychológie. Ak môžeme spochybniť túto teóriu, potom skoro všetko. Na obranu psychológie dodajme, že iné vedné odbory, aj biomedicína, sú na tom s opakovaním výsledkov pôvodných štúdií ešte horšie ako ona.

Prečítajte si

Psychológovia masovo preverovali slávne štúdie a spochybnili väčšinu prác z top časopisov

Stláčali gombík

Vedci z 24 laboratórií opakovali nasledujúci výskum. Na obrazovku ľuďom premietali slová, ktoré obsahovali alebo neobsahovali písmeno „e“. Gombík mali stlačiť iba vtedy, ak vedľa „e“ alebo o písmenko vedľa nebola samohláska. Správne by stlačili gombík pri slove prekvitať, ale už nie pri slove meno.

V druhej skupine ľudia stláčali gombík vždy, keď sa v slove objavilo písmeno „e“. Takáto úloha vyžadovala oveľa menšie sústredenie. Podľa pôvodnej štúdie došlo u ľudí z prvej skupiny k efektu vyčerpania ega. Úloha, ktorú riešili, bola oveľa náročnejšia a kognitívne ich vyčerpala. Ale Inzlicht a jeho početný tím z viac ako dvoch desiatok laboratórií nič také nepozoroval. 

Roy Baumeister o svojej práci rozprával na TEDx. Zdroj – Youtube

Krutá veda

Inzlicht komentoval výsledky novej štúdie takto: „Veda je krutá. Nezáleží jej na vás, na mne, na nikom. Veda je ako vrah, ktorý zničí naše obľúbené teórie aj veľké myšlienky. Vedu niekedy neznášam – ten pankhart nerešpektuje moju tvrdú prácu!“

Vyjadril tak, ako funguje veda. Vedcom skutočne nezáleží na našich osobných pocitoch. Nejakú teóriu si môžeme obľúbiť, ale vedci ju pošlú ku dnu bez ohľadu na naše pocity sympatie. Aristotelov harmonický vesmír sa nám môže páčiť, ale vedcom je to jedno a zhodia ho zo stola, lebo ide o chybný model.

Efekt limonády

O jednom z klasických experimentov o vyčerpaní ega sme viackrát informovali aj my. Shai Danziger so svojím tímom zistil, že pred obedom, keď sú sudcovia z rozhodovania už veľmi vyčerpaní, skĺznu do akéhosi automatického módu a podmienečné prepustenia prestanú žiadateľom prakticky udeľovať. Po obedovej prestávke, keď si energiu doplnia konzumáciou sladkých nápojov a jedla, ich počet zase stúpne.

Ich zmeny v správaní mala vysvetľovať únava z rozhodovania, jav, ktorý úzko súvisí s vyčerpaním ega. Takzvaný „efekt limonády“, čiže pitie nápojov s obsahom cukru, ktoré našej mysli prinavracajú silu pri rozhodovaní, mala dokazovať ďalšia z Baumeisterových štúdií. Ale podľa iných psychológov nie je možné, aby mozog využil toľko veľa glukózy tak rýchlo, aby to malo merateľný vplyv na rozhodovanie.

Rovnaký efekt limonády zaznamenali v štúdii z roku 2012 aj vtedy, keď si ňou ľudia len omočili pery a tekutinu neprehltli. V štúdii z roku 2010 vedci zistili, že viac ako na tom, či sa napijeme, alebo nenapijeme sladkej limonády, aby sme doplnili svoju ochabnutú vôľu, záleží na tom, aké predstavy o sebakontrole máme.

Čo bude s teóriou?

Inzlicht si nemyslí, že vyčerpanie ega alebo únavu z rozhodovania teraz musíme vyhodiť von oknom. Ale o tom, ako funguje naša myseľ, toho, zdá sa, tušíme oveľa menej. Že k únave z rozhodovania a vyčerpaniu ega dochádza, vieme, ale už celkom nevieme kedy, ako a za aký čas.

Za všetky anekdoty v prospech tejto teórie spomeňme jednu. Keď počet druhov šampónov Head and Shoulders stúpol na 26, bolo ich tak veľa, že vybrať si medzi nimi bolo skoro nemožné. Ľudia boli zasypaní informáciami a unavení z rozhodovania natoľko, že si radšej nekúpili nič. Keď firma znížila počet šampónov na 15, stúpli jej zisky o desať percent.

Dostupné z: doi:10.1177/0956797614526415