Šíril vzor sudcovských žalôb aj antichartu. Teraz Sopoliga sudcov povedie

Pred blížiacimi sa 65. narodeninami má košický krajský sudca Juraj Sopoliga o dôvod viac na radosť. Jeho kolegovia v Združení sudcov Slovenska ho cez víkend zvolili za svojho prezidenta, a tak mu v životopise pribudne ďalšia funkcia. A to ich už má na svojom konte viac ako dosť.

Je bývalým podpredsedom Krajského súdu v Košiciach, vedúcim revízneho oddelenia aj šéfom tamojšej sudcovskej rady. Dve funkčné obdobia bol aj v Súdnej rade. Skúšal sa dostať aj na Ústavný súd, ale neprešiel cez prezidenta Andreja Kisku. S ústavnou sťažnosťou proti tomuto rozhodnutiu uspel, ale ústavným sudcom sa nestal.

Silné Košice

Sopoliga je v poradí už tretím košickým sudcom vo vedení združenia. Nie je to až také prekvapujúce, pretože práve na východe má združenie najväčšiu členskú základňu. V Košiciach má aj kontaktnú adresu. Pred ním boli prezidentkami Jarmila Maximová Sopková a Dana Bystrianska.

Po dvoch ženách teda tentoraz stavili sudcovia opäť na muža. Historicky prvým prezidentom združenia bol Ľudovít Bradáč, ktorého striedal vo funkcii Pavol Rohárik a po ňom Juraj Majchrák. Už v týchto začiatkoch bol Sopoliga v združení aktívnym členom, no často sa dostával do názorových sporov s oboma spomenutými prezidentmi. Rozkol v združení nastal napokon v ére harabinizmu, keď sa vedenie stavovskej organizácie nedokázalo otvorene postaviť za šikanovaných sudcov. Sopoliga bol v tom čase v Súdnej rade a často formuloval Harabinom navrhované uznesenia. Jeho kritici založili združenie Za otvorenú justíciu.

Žaloba na ministra

Sopoliga v tých rokoch patril k obhajcom diskriminačných žalôb, ktoré si začali uplatňovať sudcovia. Aj on zažaloval štát za to, že roky poberal nižší plat ako sudcovia Špeciálneho súdu. Po tom, ako Ústavný súd diskrimináciu sudcov uznal, poslal kolegom vzor žaloby. Zažaloval vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica (Nova) za výroky, že tieto žaloby sú „nezákonné a nemorálne“ a že sudcovia, ktorí si ich podali, sú „chamtiví a závistliví“. Pôvodne vysúdil 10-tisíc eur, ich spor však ešte nie je právoplatne ukončený.

Vzor žaloby nebol jediným hromadným e-mailom, vďaka ktorému si Sopoligu pamätá nielen verejnosť, ale aj všetci sudcovia. Rovnako totiž rozposlal takzvanú antichartu, čo bola reakcia košického súdu na iniciatívu stovky nespokojných sudcov nazvanú Päť viet. Zatiaľ čo autori Piatich viet opisovali atmosféru strachu v justícii po nástupe Štefana Harabina na ministerstvo spravodlivosti (za HZDS), Sopoliga sa snažil nájsť aj pozitíva jeho pôsobenia.

Keď Harabin vo funkcii skončil a nakrátko (2010 – 2012) viedla ministerstvo spravodlivosti jeho súčasná šéfka Lucia Žitňanská (vtedy SDKÚ, dnes Most-Híd), bol jedným z jej hlavných kritikov. Jej predstava o zmenách v justícii sa v mnohom nezhoduje s tými jeho, a preto aj prijal ponuku Žitňanskej nástupcu Tomáša Boreca (za Smer), aby prišiel na ministerstvo na stáž.

Hlavnou úlohou Sopoligu bolo naprávať v zákonoch to, čo presadila Žitňanská. Tá je teraz na čele rezortu opäť a chystá sa presadiť to, čo už raz košický sudca „opravoval“. Napríklad aj to, aby pri výbere sudcov neboli len sudcovia alebo aby sa posilnila písomná časť ich výberu.

Združenie sudcov Slovenska pod Sopoligovým vedením to cez víkend odmietlo. Účasť nominantov z mimojustičného prostredia považuje za politizáciu justície. Zato sudcovia ako nominanti vlády či parlamentu v Súdnej rade mu neprekážajú. Snahu Žitňanskej túto tradíciu zmeniť označuje za protiústavný zámer. Jej ambíciu dosiahnuť, aby v Súdnej rade sedela polovica nesudcov, zase združenie označilo nie za verejnú kontrolu, ale „reálny priestor podriadenia najvyššieho orgánu súdnej moci a jej legitimity výkonnej a zákonodarnej moci“.

Partner pre Žitňanskú

Ako si spoločne teraz sadnú Žitňanská so Sopoligom za rokovací stôl? Ministerka hovorí, že tak ako to bolo doteraz, bude komunikovať s vedením ZSS bez rozdielu na to, kto je jeho prezidentom. Rovnako ako komunikuje aj so združením Za otvorenú justíciu. Sopoliga na otázky neodpovedal a nereagoval ani na žiadosť o rozhovor.

Združenie sudcov Slovenska je stavovskou organizáciou, vzniklo v roku 1991. Podľa aktuálne zverejnených údajov by malo mať 624 členov, čo by znamenalo takmer polovicu z aktívnych sudcov. Tých je v súčasnosti 1342. Oficiálne na stránke združenia však počet členov či jeho členská základňa nie sú zverejnené.

V súčasnosti pôsobí Sopoliga na stáži v Súdnej rade. Na rok a pol ho tam koncom roka navrhla „povolať“ zo súdu predsedníčka Jana Bajánková. Keďže v stredu oslávi 65 rokov, je možné, že na súd do Košíc sa už ani nevráti. Je to totiž vek, keď môže prezident odvolať sudcov z funkcie.