Je mýtus, že v otvorených vzťahoch žiarlivosť neexistuje, hovorí psychologička

Neklamať, nepodvádzať, netajiť – tri zásady konsenzuálne nemonogamných vzťahov, teda vzťahov, na ktorých otvorenej podobe sa dohodli všetci zúčastnení.

Hoci takáto vzťahová alternatíva veľa ľudí pohoršuje, môže byť rovnako stabilná ako klasický vzťah a učí ľudí o všetkom otvorene hovoriť. Ako také vzťahy fungujú a aké môžu mať výhody či, naopak, komplikácie, hovorí psychologička a terapeutka Iva Rolederová.

Aké druhy vzťahov zahŕňa konsenzuálna nemonogamia?

Konsenzuálna nemonogamia predstavuje pojem vzťahujúci sa na rôzne druhy alternatívnych usporiadaní vzťahov. Ak by sme sa rozprávali priamo o jednotlivých druhoch, premietla by som ich na os XY.

Na jednej z nich sa nachádza vzťahová romantická otvorenosť voči viacerým romantickým vzťahom. Druhá os predstavuje sexuálnu otvorenosť.

Polyamoria znamená vzťah so zastúpením aj tých romantických pocitov. Opakom môže byť swingovanie, ktoré je založené na princípe viacerých sexuálnych partnerov – kontakt je veľmi obmedzený a odkázaný na špecifickú akciu, kde sa môže odohrať. Nie je prijateľné, aby sa tieto vzťahy prelievali do tých romantických.

Ďalej môžeme uviesť otvorený vzťah. Pod týmto pojmom si môžeme predstaviť primárnu vzťahovú dyádu partnerov, ktorí sú otvorení sexuálnemu experimentovaniu mimo vzťahu, ktoré však nie je natoľko viazané na určitú akciu a zároveň by z neho nemal vzniknúť plnohodnotný romantický vzťah.

Na odlišnom poli sa nachádza vzťahová anarchia. Vzťahoví anarchisti vyznávajú to, že by sme si mali vzťah definovať s každým jednotlivým človekom a nastaviť ho slobodne podľa toho, čo dvaja ľudia konkrétne chcú a čo ich zaujíma.

Zastavme sa pri etike. Dá sa vôbec povedať, čo sa v nemonogamnom vzťahu považuje za etické?

Pojem etický mnohí považujú za synonymum súhlasného správania. Funguje tu výrazné vymedzenie sa voči nevere, ktorá je vnímaná ako neetická. Preto sa kladie dôraz na to, aby všetko vo vzťahu bolo predebatované a odsúhlasené. Aby sa nič nedialo za niečím chrbtom alebo proti niečej vôli.

Prečo podľa vás ľudia nemajú takú dôveru v nemonogamné vzťahy a nedokážu ich u iných akceptovať?

Určite je časť spoločnosti, ktorú to bude dráždiť a znervózňovať. V praxi pracujeme s termínom mononormativita. Spoločnosť je nastavená na to, že základná vzťahová jednotka sú dvaja ľudia. A niet divu, pretože štatisticky ide v súčasnosti o najčastejší model vzťahu. Tento stereotyp vychádza podľa môjho názoru zo základnej paradigmy – čo je pár, vzťah, láska, rodina. Voči novým a cudzím veciam sme podozrievavejší a nemonogamné vzťahy v nás vzbudzujú nedôveru a strach.

Zo psychologického hľadiska nám prospieva, keď máme