Denník N

Sociológ Vašečka: K referendu neprišli ani skalní, je to neúspech Aliancie

Koľkí z tých, ktorí neprišli, boli proti referendu a koľkým to bolo iba jedno, sa podľa sociológa nikdy presne nedozvieme. Foto N – Tomáš Benedikovič
Koľkí z tých, ktorí neprišli, boli proti referendu a koľkým to bolo iba jedno, sa podľa sociológa nikdy presne nedozvieme. Foto N – Tomáš Benedikovič

Výsledky referenda síce ovplyvnia budúce voľby, no nie tak, ako počítala Aliancia za rodinu, hovorí v rozhovore pre Denník N sociológ Michal Vašečka.

Prekvapila vás účasť na sobotnom referende?

Áno, prekvapila, vzhľadom na predvolebné výskumy, ktoré hovorili o výrazne vyššej účasti a najmä naznačovali vyššiu účasť tých, ktorí sú pevne presvedčení prísť. A prekvapila ma tiež preto, že takmer tridsať percent obyvateľov Slovenska chodí pravidelne každú nedeľu do kostola, kde boli opakovane na účasť vyzývaní. Ukázalo sa, že ani títo – z pohľadu cirkvi pomerne skalní – zástancovia takýchto hodnôt neprišli všetci.

Viete takúto nízku účasť vysvetliť?

Budeme musieť dlhšie analyzovať, čo vlastne znamená účasť 21,4 percenta voličov. Pochopiteľne, nedá sa to interpretovať tak, že veľká väčšina voličov odmietla otázky Aliancie za rodinu. Nejaká časť z tých, čo neprišli, áno, ale zďaleka nie všetci. Mnoho ľudí neprišlo preto, že sú úplne politicky apatickí a neprišli by k akémukoľvek referendu. Ale je zrejmé, že nemalá časť tých, o ktorých si Aliancia myslela, že sú vzhľadom na ich postoj k cirkvi a náboženstvu súčasťou „jadra“ ich prívržencov, ostala doma.

Sociológ Michal Vašečka
Sociológ Michal Vašečka

Dá sa to považovať za neúspech Aliancie?

Áno, hodnotil by som to ako neúspech, určite čakali viac a vytvorili si na to všetky predpoklady. Som presvedčený, že počítali s týmto jadrom – teda s tými, ktorých sociológovia hodnotia ako ľudí cirkvi a konzervatívnejšie veriacich, a to vzhľadom na to, ako bola vedená kampaň a ako bola podporená v kostoloch. Či je za neúčasťou časti „jadra“ kampaň a jej spôsoby alebo zvyšujúca sa tolerancia obyvateľov k témam, ako sú registrované partnerstvá, však v tejto chvíli povedať nevieme. Vyžaduje si to analýzu.

Prepálila Aliancia kampaň za referendum?

Neviem, či bola prepálená, no rozhodne bola problematická a jednostranná. Väčšina politických strán sa úplne stiahla a odmietli sa k referendu vyjadrovať, a tak Aliancia viedla kampaň sama bez reálneho súpera. To, že sa strany k téme nevyjadrovali, že tu dlhý čas o hodnotových témach chýbala diskusia a naštartovala sa až pred referendom, ale aj to, že ju ku koncu viedli medzi sebou skôr rôzni občianski aktivisti, mohlo z pohľadu ľudí vyznievať tak, že kampaň je jednostranná a útočná.

Budeme niekedy vedieť povedať, aká časť z tých, ktorí neprišli, boli odporcovia referenda, a koľko bolo tých, ktorých politika nezaujíma?

Úplne presne to vedieť nebudeme, hoci sa, samozrejme, dá urobiť výskum na túto tému. No ľudia môžu spätne racionalizovať svoje správanie a hovoriť veci, ktoré by neodzrkadľovali ich správanie z tejto soboty. Vidieť však môžeme to, že sa Aliancia svojich tém nevzdáva. Teraz je otázka, do akej miery sa ich chopia politické strany, a podľa toho časom čiastočne môžeme odhadovať, ako to v referende bolo, lebo vyhranené pozície tu do budúcna zostanú.

O rok budú parlamentné voľby. Môže téma ochrana rodiny alebo naopak registrovaných partnerstiev dovtedy vydržať a ovplyvniť napríklad predvolebnú kampaň?

V nejakej forme tieto témy ovplyvnia nielen parlamentné voľby, ale na dlhší čas aj politický život na Slovensku ako taký. No ak by Aliancia bola úspešnejšia (a nie nevyhnutne tak, aby referendum bolo platné), mohlo sa to v parlamentných voľbách prejaviť oveľa výraznejšie. V tejto situácii nejaký vplyv bude, ale určite nie taký, s akým Aliancia počítala.

Čo môže referendum pre politické strany znamenať?

Politické elity si uvedomili, že sa do budúcna nebudú môcť vyhýbať vážnym hodnotovým diskusiám tak, ako to predviedli pred týmto referendom. Iba dôraz na ekonomické témy a „good governance“ nebude stačiť, a to je poučenie, ktoré si mnohí odniesli. Nebudú môcť lavírovať tým spôsobom ako doteraz. Slovensko sa mení a strany civilizačného sporu sa emancipujú, politici to ďalej nemôžu ignorovať.

Najväčšou stranou je stále Smer, ktorý je typickým predstaviteľom takéhoto lavírovania. Nie je to tak, že sa mu táto stratégia vyplatila a z referenda vyšiel bez strát?

Krátkodobo sa mu to vyplatilo, no dlhodobo sa to vôbec vyplatiť nemusí. Ak strana rezignuje na to, že formuje názory svojich voličov, nemôže si ich dlhodobo udržať. Smer sa bude musieť časom profilovať, a ak o sebe hovoria, že sú sociálni demokrati, vyplývajú z toho aj jasnejšie hodnotové rámce.

Ktorým politickým stranám môže referendum pomôcť? Môžu ho využiť liberálne strany SaS či SKOK Juraja Miškova na zisk voličov, ktorých dnes nemajú?

Viaceré strany sa zrejme pokúsia osvojiť si témy referenda, no netrúfam si povedať, či a ktorým to môže priniesť úspech. Rozhodne to však je šanca pre niektoré politické strany, či už majú blízko k zástancom, alebo odporcom referenda, lebo teraz je pôda pripravená. Spoločnosť je polarizovaná.

rozhovore pre denník Pravda ste ešte pred hlasovaním povedali, že referendum môže byť prvým krokom k náboženskému štátu. Zmenilo sa niečo výsledkom referenda?

Výsledky hovoria pomerne silne o tom, že nie malá časť populácie, i keď nevieme presne aká, si možnosť takéhoto príklonu k náboženskému štátu uvedomila. A potvrdili sa tak i predchádzajúce prieskumy, ktoré naznačovali, že väčšina obyvateľov Slovenska odklon od sekulárneho charakteru štátu nepreferuje.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie