Na knižný trh čoskoro príde ďalšie dielo J. K. Rowlingovej

Kniha Hodvábnik, pokračovanie Volania Kukučky od Roberta Galbraitha (pseudonym J. K. Rowlingovej), vychádza v preklade Diany Ghaniovej vo vydavateľstve Plus 16. februára.

Hodvábnik, druhá kniha zo série kritikou cenených detektívnych románov s Cormoranom Strikom a jeho energickou mladou asistentkou Robin Ellacottovou, je strhujúci a čitateľsky príťažlivý príbeh.

Keď zmizne spisovateľ Owen Quine, jeho manželka sa obráti na súkromného detektíva Cormorana Strika. Spočiatku sa domnieva, že sa na pár dní niekam vyparil (už to v minulosti niekoľkokrát urobil); po Strikovi len chce, aby ho našiel a priviedol domov.

Lenže detektívovi počas vyšetrovania začína byť stále jasnejšie, že za Quineovým zmiznutím sa skrýva väčšie tajomstvo, než si jeho žena myslí. Románopisec práve dokončil rukopis, v ktorom s uštipačnou zlomyseľnosťou vykreslil takmer všetkých svojich známych. Keby bol román zverejnený, zničil by život mnohým z nich. Existuje teda množstvo ľudí, ktorí ho mohli chcieť umlčať.

A vo chvíli, keď Quinea nájdu brutálne zavraždeného za bizarných okolností, začína sa súboj s časom, v ktorom treba porozumieť motivácii krutého vraha; vraha, ktorý sa nepodobá žiadnemu z tých, s akými sa dosiaľ Strike stretol…

 

Ukážka

„Dúfam, že zomrel niekto fakt slávny, Strike,“ ozval sa chrapľavý hlas v telefóne. Mohutný neoholený chlap kráčajúci tmou s mobilom pritisnutým na ucho sa uškrnul. O chvíľu malo svitať.

„Ste blízko.“

„Je šesť hodín ráno, doriti!“

„Pol siedmej, ale ak chcete to, čo som získal, musíte si po to prísť,“ povedal Cormoran Strike. „Som neďaleko. Kúsok odtiaľto…“

„Ako viete, kde bývam?“ vyštekol hlas.

„Sám ste mi to povedali.“ Strike potlačil zívnutie. „Predávate byt.“

„Ach,“ upokojil sa muž na druhom konci. „Máte dobrú pamäť.“

„Kúsok odtiaľto je nonstop otvorená kav…“

„Serte na to. Zastavte sa neskôr v kancelárii…“

„Ráno mám stretnutie s ďalším klientom, Culpepper. Platí mi viac ako vy a celú noc som nespal. Ak to chcete použiť, potrebujete to hneď.“

Muž zastonal a Strike začul šuchot prikrývky. „Dúfam, že máte horúce novinky.“

„Smithfield Café na Long Lane,“ odvetil Strike a zložil. Pri chôdzi dolu kopcom mal neistejší krok ako zvyčajne. Smeroval k trhu Smithfield Market, ktorý v tej zime a tme vyzeral ako obrovský monolit – hranatý viktoriánsky chrám zasvätený mäsu, kde sa každý deň od štvrtej ráno už niekoľko storočí vykladalo, krájalo, balilo a predávalo mäsiarom a reštauráciám po celom Londýne. Strike začul v prítmí krik, hlasné príkazy, vrčanie a pípanie cúvajúcich dodávok, ktoré vykladali zabité zvieratá. Vyšiel na Long Lane a zamiešal sa medzi ostatných zababušených chlapov, ktorí si plnili pondelňajšie povinnosti.

Skupinka rozvážačov vo fosforeskujúcich bundách a v rukaviciach s hrnčekmi s čajom postávala pod sochou kamenného gryfa, ktorá držala stráž na rohu budovy. V tme na druhej strane cesty žiarila ako nekrytý kozub dvadsaťštyri hodín denne otvorená kaviareň Smithfield Café – priestor veľký asi ako komora, z ktorého sálalo teplo a pach mastného jedla.

Kaviareň nemala toalety – iba dohodu s neďalekou stávkovou kanceláriou. Ladbrokers však mali otvoriť až o tri hodiny, a tak si Strike spravil menšiu odbočku do uličky a v tmavom priechode uľavil mechúru plnému slabej kávy, čo vypil v noci pri práci. Vyčerpaný a hladný, no s radosťou človeka, ktorý prekročil vlastné fyzické hranice, konečne vošiel do kaviarne, kde ho privítala silná vôňa praženice so slaninou. Od stola práve vstali dvaja muži v hrubých mikinách a nepremokavých bundách. Strike sa natlačil do malého priestoru a so spokojným povzdychom si sadol na stoličku z ocele a tvrdého dreva. Sotva stihol otvoriť ústa, taliansky majiteľ mu priniesol veľký biely hrnček s čajom a trojuholníky bieleho chleba s maslom. O päť minút mal pred sebou na veľkom oválnom tanieri aj anglické raňajky.

Strike zapadal medzi ostatných mocných mužov, čo s hrmotom vchádzali a vychádzali z kaviarne. Bol veľký, tmavý, s boxerským nosom a hustými krátkymi kučeravými vlasmi, ktoré mu mierne ustupovali z vysokého klenutého čela nad namrzeným obočím. Tvár mu špatilo strnisko a tmavé oči zvýrazňovali kruhy pripomínajúce modriny. Jedol s neprítomným pohľadom upretým na protiľahlú budovu trhoviska. Z miznúcej tmy sa vynáral najbližší oblúkovitý vchod s číslom dva, sponad ktorého naňho civela prastará prísna bradatá tvár z kameňa. Jestvoval vari kedysi boh zdochlín?

Dominic Culpepper prišiel vo chvíli, keď sa pustil do klobásky. Chudý novinár s výrazom miništranta bol skoro taký vysoký ako Strike. Keby nemal zvláštne asymetrické črty, akoby mu niekto skrútil tvárou v protismere hodinových ručičiek, oplýval by priam dievčenskou krásou.

„Dúfam, že pre mňa máte niečo dobré,“ vyhŕkol, len čo si sadol. Stiahol si rukavice a podozrievavo sa poobzeral po kaviarni.

„Nedáte si niečo?“ opýtal sa Strike s plnými ústami jedla.

„Nie,“ odvetil Culpepper.

„Radšej si počkáte na croissant?“ uškrnul sa Strike.

„Choďte doriti, Strike.“

Bolo až smiešne ľahké doberať si bývalého žiaka súkromnej školy, ktorý si vzdorovito objednal čaj. Strika pobavilo, že ľahostajného čašníka oslovil „kamoš“.

„No?“ ozval sa netrpezlivo Culpepper a zovrel horúci hrnček v bledých rukách.

Strike siahol do vrecka kabáta, vytiahol obálku a posunul ju k druhému mužovi. Culpepper ju otvoril a začal čítať.

„Doriti,“ zanadával ticho po chvíli, horúčkovito listujúc v papieroch. Niektoré boli popísané Strikovým rukopisom.

„Kde ste to vzali?“ Strike mal znova plné ústa klobásky, a tak len štuchol do jedného z dokumentov, na ktorom bola naškriabaná adresa istej kancelárie.

„Od jeho osobnej asistentky,“ povedal, keď konečne prehltol. „Spáva s ňou, rovnako ako s tými dvoma, o ktorých viete vy. Práve si uvedomila, že z nej nebude ďalšia lady Parkerová.“

„Ako ste to zistili, dopekla?“ Culpepper civel na Strika ponad papiere, ktoré vzrušene zvieral v roztrasených rukách.

„Detektívnou prácou,“ zahundral Strike, prežúvajúc klobásku. „Nerobili ste ju aj vy, skôr ako ste si začali najímať ľudí ako ja? Tá žena sa ešte chce zamestnať, Culpepper, takže si neželá objaviť sa vo vašom príbehu. Je to jasné?“

Culpepper odfrkol. „Na to mala myslieť, skôr ako ukradla…“

Strike šikovne vykrútil papiere novinárovi z prstov. „Neukradla ich. Chcel, aby mu dnes popoludní všetko vytlačila. Urobila iba jednu zlú vec – ukázala ich mne. Ak však chcete rozmazávať jej súkromie na stránkach novín, Culpepper, radšej si ich vezmem späť.“

„Strčte sa.“ Culpepper sa načiahol po dôkazy o obrovských daňových únikoch v Strikeovej chlpatej ruke.