Denník N

Tri milióny Venezuelčanov môžu pracovať len dva dni, nie je elektrina

Venezuela je jednou z najnásilnejších krajín sveta. Výpadky elektriny pocit nebezpečia v uliciach len zvyšujú. FOTO - AP
Venezuela je jednou z najnásilnejších krajín sveta. Výpadky elektriny pocit nebezpečia v uliciach len zvyšujú. FOTO – AP

Nedostatok tovaru v obchodoch, vysoká kriminalita a teraz už aj výpadky elektriny a nútené dovolenky. Autoritársky prezident Maduro všetko zvaľuje na Američanov a opozíciu.

Vláda venezuelského ľavicového prezidenta Nicolasa Madura hovorí, že za to môže klimatický fenomén El Niño a brutálne sucho. Opozícia vyhlasuje, že problém je v neschopnosti federálnej vlády viesť krajinu.

Ľuďom sa zatiaľ v chladničkách kazia s ťažkosťami pozháňané potraviny, slepia sa pri sviečkach a potia sa v horúcich bytoch.

Venezuelská energetická kríza sa prehlbuje a riešenia, ktoré ponúka Maduro, sú absurdné, s potenciálom rozzúriť občanov. Najprv zavreli veľké obchodné domy, čo brali veľa elektriny, potom skrátili 2,8 miliónu štátnym zamestnancom pracovný týždeň o jeden deň, odteraz budú pracovať len v pondelok a utorok a musia si zobrať povinnú dovolenku.

Stále pokračujú plánované odstávky elektriny ohlásené minulý mesiac. Dve hodiny ráno, dve hodiny večer. Niekedy štyri hodiny v kuse.

Jedinými miestami, kde sa svieti bez obmedzení je podľa CNN vládna štvrť v Caracase obývaná prominentmi a štáty Nueva Desparta a Vargas, ktoré generujú príjmy z cestovného ruchu. Inde si ľudia musia upraviť svoj životný rytmus podľa toho, kedy sú výpadky.

Venezuelský prezident Nicolas Maduro sa drží moci, jeho krajina prudko upadá. FOTO - AP
Venezuelský prezident Nicolas Maduro sa drží moci, jeho krajina prudko upadá. FOTO – AP

Obrovské sucho spôsobilo, že hydroelektráreň Guri vyrábajúca takmer 75 percent venezuelskej elektriny, bola donútená dramaticky obmedziť prevádzku. Všetci dúfajú, že po príchode dažďov sa situácia aspoň trochu vylepší.

Energetická kríza je však len jednou z položiek, ktorá dostala Venezuelu na kolená. Krajina výrazne doplatila aj na prepad cien ropy, ale aj na menovú politiku predchádzajúceho prezidenta Huga Chaveza, či na štedrý sociálny systém a množstvo dotácií.

Inflácia sa už uvádza v trojciferných číslach. Objavujú sa názory, že krajina by tento rok mohla ohlásiť neschopnosť splácať svoje záväzky.

Vláda v tom všetkom vidí sprisahanie opozície a Američanov. De facto je však bezmocná čeliť zlyhávaniu základných služieb či nedostatku základných potravín, hygienických potrieb či liekov.

Nespokojnosť obyvateľstva sa snaží opozícia využiť na zbieranie hlasov pod petíciu za vypísanie referenda o Madurovom odvolaní. Potrebuje na to až štyri milióny podpisov a keby bolo aj referendum z jej pohľadu úspešné, Madura by nahradil jeho viceprezident Aristobulo Isturiz, čo je v zásade tá istá politika, len iná osoba.

Madurovo funkčné obdobie sa končí v roku 2019.

Kríza vo Venezuele

Teraz najčítanejšie