Denník N

Dostane poľský (a slovenský) inštalatér Britov z Únie?

Británia je tretí najľudnatejší štát a tretia najsilnejšia ekonomika Európskej únie. Foto – TASR/AP
Británia je tretí najľudnatejší štát a tretia najsilnejšia ekonomika Európskej únie. Foto – TASR/AP

Demokratický deficit či nesúhlas so Spojenými štátmi európskymi? Ak Briti nakoniec rozhodnú o odchode z Európskej únie, môže za tým byť  pocit, že je to jediný spôsob, ako zastaviť vlnu prichádzajúcich Východoeurópanov.

Autor je sociológ

Písal sa rok 2003 a britský parlament potreboval narýchlo rozhodnúť, či využije možnosť zatvoriť svoj pracovný trh pre občanov postkomunistických krajín strednej a východnej Európy, ktoré mali 1. mája 2004 vstúpiť do Európskej únie. Rozhodol sa, že reštrikcie nezavedie, a Británia sa tak stala jednou z troch „starých“ členských krajín (EÚ 15), ktoré svoj pracovný trh neuzatvorili.

Zavážila štúdia Dustmanna a kol. z roku 2003, ktorá predpovedala, že po roku 2004 príde ročne do Veľkej Británie maximálne 13-tisíc ľudí z Českej republiky, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, zo Slovenska a Slovinska (EÚ 8). Británia tak otvorila svoj pracovný trh pre ľudí z EÚ 8, no zaviedla pre nich povinnosť registrovať sa v takzvanej Worker Registration Scheme (WRS), ktorá mala umožniť monitorovanie počtov pracovníkov prichádzajúcich do Británie z týchto krajín.

Aby táto nová administratíva nezaťažila britský rozpočet, bola navrhnutá ako samofinancovateľná a za registráciu sa platil poplatok v priebehu platnosti schémy postupne zvýšený z 50 na 90 libier. Povinnosť registrovať sa vo WRS pre občanov EÚ 8 zanikla v roku 2011.

Omnoho viac než 13-tisíc ročne

Vďaka číslam z WRS sa už o dva roky mohli v bulvári The Sun vysmievať z pôvodného odhadu britských štatistikov o 13-tisíc príchodoch ročne. V auguste 2006 bombasticky oznamovali, že do Británie za dva roky prišlo viac ako štyristotisíc Východoeurópanov. Článok sprevádzala karikatúra zemegule, ktorá mala na póloch tabuľky s nápisom „severný“ a „južný“ pól a na mieste Veľkej Británie bola tabuľka s nadpisom „All the other Poles“ (Všetci ostatní Poliaci). Serióznejšie noviny písali o najväčšej migračnej vlne smerujúcej do Veľkej Británie v histórii.

Karikatúra The Sun.
Karikatúra The Sun.

Ak by sme sa na počty prichádzajúcich z EÚ 8 pozreli z perspektívy zohľadňujúcej veľkosť populácie jednotlivých krajín, zistili by sme, že pomerne presne platilo, že čím bola väčšia medzera medzi priemerným platom v krajine pôvodu a platom v Británii, tým viac ľudí z tejto krajiny prišlo.

Tak sa stalo, že zo Slovinska, kde bol v roku 2004 priemerný plat približne 3,8-krát nižší ako v Británii, neodcestoval za prácou do Británie takmer nikto. Naopak, z Litvy a Lotyšska, kde boli platy nižšie 11- až 12-krát, prišlo ľudí najviac. Počet ľudí, ktorí prišli zo Slovenska, bol približne na úrovni Poľska (samozrejme, ak zohľadníme veľkosť populácie) a plat v Británii predstavoval približne 7,4-násobok platu v oboch krajinách.

Tento relatívny pohľad však v Británii nikoho nezaujímal, pretože v absolútnych číslach tejto migrácii jednoznačne dominovali Poliaci. Tí tvorili v rokoch po našom vstupe do Únie približne dve tretiny z novoprichádzajúcich a boli tak zďaleka najviditeľnejší. Silný dôraz na poľských migrantov cítiť aj v akademickej literatúre na tému „Východoeurópania v Británii“.

Stop pre Bulharov a Rumunov

V roku 2007 už Briti nezopakovali chybu z roku 2004 a pri vstupe Rumunska a Bulharska využili prechodné sedemročné obdobie na obmedzenie prístupu na pracovný trh naplno. Bolo však už neskoro. V čase desiateho výročia otvorenia pracovného trhu našim krajinám pridelila Veľká Británia už 2,2 milióna ľuďom z „Poľska a okolia“ číslo sociálneho poistenia nevyhnutné na legálne zamestnanie sa v Británii (takzvané NINO). V roku 2014 prestali platiť aj reštrikcie pre Rumunov a Bulharov, ktorí sa nerešpektujúc stále rezervovanejší postoj britskej verejnosti začali uchádzať o svoje právo zamestnať sa v Británii, a tak počet čísiel NINO pre občanov EÚ 8, Rumunska a Bulharska presiahol koncom roku 2015 už tri milióny.

Žili teda v roku 2015 v Británii tri milióny Východoeurópanov? Nie. Hoci do Británie v období 2004 až 2015 naozaj prišli pracovať minimálne tri milióny ľudí z krajín strednej a východnej Európy, zďaleka nie všetci boli v roku 2015 ešte vo Veľkej Británii.

S odlíšením počtu ľudí, ktorí do Británie prišli, a tých, ktorí v nej aktuálne žijú, nemá problém len britská tlač. V decembri ma na konferencii v rámci kuloárnej debaty oslovil jeden pán s otázkou, koľko je vlastne Slovákov v Británii. Pýtal sa preto, lebo mal vlastný odhad od známeho z našej ambasády v Londýne, ktorý mu povedal, že 200-tisíc, a dodal, že 70-tisíc z nich sú vraj Rómovia.

Skutočne platí, že v období 2004 – 2014 dostalo číslo NINO skoro dvestotisíc našincov. V roku 2014 ich však v Británii podľa reprezentatívneho zisťovania domácností Annual Population Survey žilo len približne 79-tisíc.

Slováci zostali najmenej, Poliaci najviac

Pri porovnávaní celkového počtu prichádzajúcich a počtu žijúcich v Británii je z našej perspektívy zaujímavé, že Slováci mali z krajín EÚ 8 druhú najmenšiu tendenciu v Británii zotrvať. Napríklad v roku 2014 žilo vo Veľkej Británii len asi 42 percent z celkového počtu našincov, ktorí za desať rokov prišli. Naopak, najpočetnejší Poliaci mali o dosť väčšiu chuť v Británii zostať. Z celkového počtu príchodzích žili v roku 2014 až takmer dve tretiny Poliakov (853-tisíc) stále vo Veľkej Británii. To bol medzi krajinami EÚ 8 druhý najväčší podiel po Lotyšsku, z ktorého však mnohí prišli len relatívne nedávno, v reakcii na krízu, ktorá krajinu zasiahla mimoriadne tvrdo.

Prečo zostávajú v Británii Poliaci častejšie než ľudia z iných krajín EÚ 8? Niečo naznačuje geografický rozptyl novoprichádzajúcich do regiónov Veľkej Británie. Mapa medziročných regionálnych prírastkov sa v prípade Poliakov podobá viac než v prípade migrujúcich z iných krajín EÚ 8. Poliaci prichádzajú teda hlavne tam, kde už sú iní Poliaci. Zdá sa, že sa spoliehajú viac na takzvané migračné siete – na siete známych a krajanov, ktorí im vedia pomôcť pri ubytovaní i hľadaní práce.

Stáva sa tak, že sa do Británie sťahujú celé susedstvá, rodiny a mnohí už majú viac známych v Británii než v Poľsku. Aj pracovníci z iných krajín strednej a východnej Európy takéto siete využívajú, no zrejme už zo samotnej hustoty a početnosti poľských migračných sietí vyplýva, že „poľské siete“ sú efektívnejšie než obdobné siete iných krajanov. Napríklad umožňujú presťahovať sa do Británie aj ľuďom so slabou znalosťou angličtiny, ktorí sa tak v dostatočne silnej komunite môžu cítiť ako doma.

Príliš viditeľná migrácia

Čo sa týka geografického rozptylu, sú Východoeurópania pre Britániu novou skúsenosťou. Kým v roku 2001 žilo 40 percent všetkých cudzincov v Británii v Londýne, o niekoľko rokov neskôr tam žilo len 13 percent spomedzi migrantov zo strednej a z východnej Európy. Zvyšok je rozmiestnený po Spojenom kráľovstve oveľa rovnomernejšie než v prípade predošlých migračných vĺn ľudí z krajín britského Spoločenstva národov.

Tak sa stalo, že aj rurálne oblasti Británie zažívajú po prvýkrát osobnú skúsenosť s migráciou. To, že je situácia vážna, demonštruje fakt, že by som sa stavil, že som v poslednej sérii kriminálok Vraždy v Midsomeri – v minulosti kritizovanej za to, že anglický vidiek zobrazovala nedostatočne multikultúrne – zazrel poľský obchod.

Podľa zhrnutia BBC majú Briti tri dôvody, aby hlasovali za vystúpenie z Únie. Prvým je bruselská byrokracia a drahé členské v nej. Druhým je, že vystúpenie z Únie je spôsob, ako sa zbaviť princípu voľného pohybu osôb, ktorý znamená, že na pobyt v inej krajine Únie nepotrebujete víza, a tretím dôvodom je, že odmietajú myšlienku stále užšej kooperácie v rámci Únie a „Spojené štáty európske“.

Priamočiarejšia je oficiálna internetová stránka kampane za vystúpenie z EÚ. Na titulke má uvedených deväť faktov o Únii, ktoré majú Britom pomôcť pri rozhodovaní sa o odchode. Prvý fakt hovorí, že od septembra 2014 do septembra 2015 prišlo do Británie viac ako štvrť milióna ľudí z členských krajín Únie. Dodáva, že európske právo vyžaduje od všetkých členských krajín akceptovanie „voľného pohybu osôb“. Nasledujúci fakt je, že Británia vstúpila do Únie, keď mala deväť členských krajín, a upozorňuje, že teraz je ich už 28, pričom uvádza, že posledné do Únie vstúpilo Rumunsko, Bulharsko a Chorvátsko. A členstvo pre Albánsko, Macedónsko, Čiernu Horu, Srbsko a Turecko sa zvažuje. Stránka pripomína, že keď do Únie tieto krajiny vstúpia, budú mať rovnaké práva ako iné členské štáty.

Referendum o vystúpení Británie z Európskej únie sa odohrá len mesiac po dvanástom výročí nášho vstupu do nej. Ak nakoniec väčšina hlasujúcich rozhodne o odchode, bude to aj preto, že do Británie prišlo po roku 2004 naozaj veľa poľských i slovenských inštalatérov. A keby len to. Nevedeli poriadne po anglicky, nepoznali curry a príliš viditeľne sa potulovali po migráciou dovtedy nedotknutom britskom vidieku.

Teraz najčítanejšie

Foto N - Tomáš Benedikovič