Nového šéfa štátnej poisťovne verejne vypočujú poslanci
Vypočutie si nového riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne podporujú aj koaliční poslanci. U iných nominantov by však verejné vypočutie nezaviedli.
Je v poriadku uzatvárať zmluvy s firmami rodinných príslušníkov? Podniká vaša rodina v zdravotníctve? Takéto otázky môžu poslanci položiť novému riaditeľovi štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP).
Poslancom to sľúbil minister zdravotníctva Tomáš Drucker v parlamentnom výbore pre zdravotníctvo.
Kto bude šéfovať VšZP, ešte nie je jasné. Minister meno svojho nominanta tají, prezradí ho na budúci týždeň.
Ešte predtým ako ho vymenuje, nový riaditeľ poisťovne odpovie poslancom. Tomuto inštitútu sa hovorí verejné vypočutie.
Na Slovensku nie je obvyklé, že sa vysokí manažéri nominovaní ministrom postavia pred poslancov, aby odpovedali, aké majú skúsenosti, alebo čo chcú vo funkcii presadiť.
„Otázka predstavenia kľúčových ľudí verejnosti je podľa ministra prirodzená,“ povedala hovorkyňa ministra Stanislava Pondelová.
Otázky o minulosti aj smerovaní
„Môže sa vám to zdať ako maličkosť, ale je to dôležitý precedens aj pre iné rezorty – napríklad aj pri veľvyslancoch či iných vysokých funkciách, kde má rozhodujúce slovo vláda,“ myslí si opozičný poslanec Miroslav Beblavý (nezaradený), ktorý vypočúvanie nových nominantov žiadal.
A čo môže takéto „grilovanie“ priniesť? Beblavý verí, že vzniká reálna možnosť preveriť minulosť a skutky nominanta ešte pred jeho menovaním a zabrániť tak zjavným problémom. Napríklad ak by bol na takom vypočúvaní súčasný riaditeľ poisťovne Miroslav Vaďura, mohli by sa ho poslanci pýtať na kontroverzný predaj pozemkov pod heliportom nemocnice.
Okrem toho bude musieť nominant povedať, aká je jeho predstava o výkone funkcie, a prijať na seba aj záväzky, ktoré sa potom voči nemu budú dať minimálne politicky vymáhať, hovorí Beblavý.
Naznačuje, že sa týmto spôsobom posilní aj kultúra otvoreného vládnutia a skladania účtov. „Teda že na vysoké miesto si to nestačí vybaviť, ale treba byť schopný to aj verejne obhájiť,“ tvrdí Beblavý.
Keď bude kandidát vypočutý pred menovaním, môže sa podľa Beblavého v prípade, že nebude vhodný pre svoju minulosť či povahové vlastnosti, vyvinúť tlak verejnosti, aby sa riaditeľom nestal. „Je to preventívny mechanizmus,“ hovorí.
Nový minister zdravotníctva: Nejdem naháňať bosorky
Zelník: Upokojí to vášne
Aj predseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Štefan Zelník (SNS) žiadal ministra, aby kandidáta na šéfa poisťovne, ktorá ročne prerozdelí takmer tri miliardy eur, priviedol do parlamentu. Podporili ho aj ostatní poslanci, tvrdí. „Môže to viesť aj k upokojeniu vášní, môže to byť prospešné,“ hovorí Zelník.
Práve vedenie štátnej poisťovne bolo za minulej vlády často kritizované. Jej predchádzajúci riaditeľ, Marcel Forai, musel odísť z dôvodu, že uzatváral zmluvy s firmami vlastnej tety, takmer 80-ročnej Anny Sučkovej.
Zmluvy platia do konca júna, potom ich už poisťovňa nepredĺži.
Zelník sa chystá kandidátovi na nového šéfa poisťovne klásť otázky. Aké konkrétne, nechce povedať, nebolo by to fér hovoriť to dopredu. „Nie je ešte ani jasné, kto to bude. Najskôr si pozriem jeho životopis,“ dodal.
A či by mali aj iní kandidáti predstúpiť pred poslancov? Zelník si to nemyslí, je ich podľa neho veľa. Ani riaditeľov nemocníc, ktorých rovnako vyberá minister zdravotníctva, by na výbor nezavolal.
Súhlasí s ním aj exminister zdravotníctva a poslanec Richard Raši (Smer). To, či vypočutie bude prospešné, sa podľa neho uvidí až po ňom. „Ale vyberať má podľa mňa ten, kto za konanie berie zodpovednosť,“ dodal.
Pri výbere riaditeľov nemocníc by to podľa Rašiho malo byť v kompetencii ministra. „Veď on plne berie za nich politickú zodpovednosť,“ povedal.
„Verejné vypočutie kandidáta ešte pred jeho vymenovaním do funkcie má okrem informatívneho významu aj zmysel v tom, že v prípade nejakých odhalení zo strany opozície či verejnosti, ktoré by vážne spochybnili či už po odbornej alebo etickej stránke osobu kandidáta, tu existuje časový priestor ho nevymenovať a hľadať nových adeptov,“ hovorí analytik INEKO Dušan Zachar. Ak by sa takéto spochybnenia vyriekli až po ujatí sa funkcie, odvolanie dotyčného býva spravidla ťažšie a finančne nákladnejšie, dodal.
Kontrolóra nevypočujú
Opoziční poslanci žiadali ministra zdravotníctva, aby mohli vypočuť aj nového šéfa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. To sa im však nepodarí, minister už nominanta vybral, vláda by ho mala schváliť pri najbližšom zasadnutí.
„Jediným akcionárom Všeobecnej zdravotnej poisťovne je štát zastúpený ministerstvom zdravotníctva, a teda vymenovanie manažmentu poisťovne je na rozdiel od úradu pre dohľad, ktorého predsedu menuje a odvoláva vláda na návrh ministra, v priamej kompetencii ministra zdravotníctva,“ vysvetľuje ministrova hovorkyňa.
Novým šéfom úradu pre dohľad by mal byť Tomáš Haško, ktorý doteraz viedol v Univerzitnej nemocnici v Bratislave Nemocnicu v Ružinove.
„Chcel som byť pozitívny. Keď minister povedal, že pri úrade to nestíha, ale urobí to pri VšZP, tak som sa rozhodol pochváliť jeden poloplný pohár a nie kritizovať jeden poloprázdny,“ hovorí Beblavý, ktorý s Alanom Suchánkom (OĽaNO) žiadal aj o vypočutie šéfa úradu pre dohľad.
„O nominácii Tomáša Haška informoval minister zdravotníctva vopred predsedu výboru Zelníka, ako aj členov výboru,“ tvrdí Druckerova hovorkyňa Pondelová.
Haško je podľa ministerstva v kruhoch odbornej verejnosti všeobecne známy a rešpektovaný, preto predstavil Drucker zámer prezentovať víziu a budúcnosť úradu jeho predsedom až po tom, ako sa vo funkcii oboznámi so súčasným stavom.
Haška ako nominanta na úrad pre dohľad by na výbor nezavolal ani Zelník. Tvrdí, že videl jeho životopis a je to podľa neho odborník, ktorý má dôveru a úctu medzi zdravotníkmi. „Bolo by to voči nemu skôr nefér,“ povedal.
Na otázky by nový šéf kontroly mohol odpovedať podľa Zelníka po prvých sto dňoch. „Mohli by sme sa po tomto čase stretnúť a hovoriť o konkrétnych opatreniach a veciach,“ dodal.
Ani vedenie úradu pre dohľad sa v minulosti nevyhlo kritike. Napríklad jeho šéfka Monika Pažinková, ktorá koncom mesiaca v úrade končí, neposkytovala rozhovory a organizovala len minimum tlačových konferencií, kde jej novinári mohli priamo položiť otázky.
Vybrať by ho mala opozícia
Haška ešte neschválila vláda a už ho kritizuje Lekárske odborové združenie, jeho nomináciu nepovažuje za šťastnú. „Pán Haško bol zástupcom riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava pre Nemocnicu Ružinov v čase, keď sme v roku 2014 odhalili nevýhodný prenájom nemocničných parkovísk pre súkromnú firmu,“ napísal šéf odborov Peter Visolajský.
Z prenájmu parkovísk mohla podľa Visolajského nemocnica mesačne pre potreby pacientov mať navyše od 37-tisíc do 73-tisíc eur. Namiesto toho zazmluvnila súkromnú firmu za mesačnú sumu 7 937 eur. „Je otázne, či môžu takíto ľudia priniesť reálnu zmenu vo fungovaní úradu pre dohľad,“ reagoval Visolajský.
Odborári navrhujú na post šéfa úradu pre dohľad buď nezávislého odborníka, ktorého by bol nominovali profesijné a odborové organizácie pôsobiace v zdravotníctve, alebo by tento post mal patriť parlamentnej opozícii.
„To je jediná cesta, ako zabezpečiť nezávislé postavenie tejto inštitúcie v čase, keď mnohí spomedzi odbornej aj laickej verejnosti pochybujú o oprávnenosti jej existencie,“ dodal Visolajský.
Pýtajú sa tých, čo nominujú
Dnes sa takzvané verejné vypočúvania robia u kandidátov, ktorých volí parlament, napríklad u kandidátov na riaditeľa verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska. Poslanci sa ich môžu pýtať na víziu či ich schopnosti.
Pred poslancov sa musia postaviť a čeliť ich otázkam aj kandidáti na šéfa Najvyššieho kontrolného úradu či kandidáti na sudcov Ústavného súdu.
Riaditeľov veľkých štátnych firiem, ako sú napríklad železnice, však vyberá a dosadzuje minister, poslanci sa ich tak pred vymenovaním pýtať nemôžu.
Napríklad v Európskom parlamente sa verejne vypočúvajú komisári, na základe toho ich potom volí parlament. Predstavujú napríklad, čo budú robiť a čo chcú dosiahnuť.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
