Abstinujúci gambler vzdeláva o závislostiach: Deti nevedia odlíšiť fikciu, chcú radšej virtuálny nôž ako päť eur. Jeden chlapec vytrhol tabuľu

Začína sa to pri počítačových hrách a môže sa to končiť pri gamblerstve, hovorí abstinujúci gambler Ján Pjentek. On sám začal s gamblerstvom preto, že mu skrachovala firma a uveril, že keď bude stávkovať, tak zbohatne.

Po liečení sa rozhodol chodiť po školách a vzdelávať deti o problematike rôznych nelátkových závislostí. Gamblerstvo je totiž úzko prepojené aj so závislosťami napríklad od hier či pornografie.

Zažil príhodu, keď chlapec presvedčený, že suma napísaná na tabuli je reálna suma peňazí, vytrhol krídlo tabule a utekal na chodbu. „Myslel si, že mu chceme ukradnúť peniaze,“ vraví Pjentek. Podobné príhody, keď deti nevedia, čo je reálne a čo fikcia, lebo sa stávajú závislými od počítačových hier, sa mu stávajú častejšie.

Pozná aj príbeh chlapca, ktorý nevedel, že ak je v reklame napísané, že vám stávková kancelária dá peniaze zadarmo, tak to neznamená, že vám ich dajú bez toho, aby ste najprv niečo prehrali. „Chcel pozvať priateľku na wellness, skončilo sa to pokusom o samovraždu,“ vraví v podcaste Denníka N.

Vystupujete v podcaste o gamblerstve, ktorý sa volá Prípad chameleón, a tam ste rozprávali príhody z vašich ciest po školách. Rehoľná sestra vám hovorila príbeh, ako sa jej druhák spýtal, kde má nôž a sekeru. Ona nerozumela, o čo ide. Vysvetlil jej, že on mníšky pozná z hry, kde zabíjajú s nožom a sekerou. Stretávate sa často s tým, že deti nevedia odlíšiť realitu od fikcie?

Áno, stretávam sa s tým, dá sa povedať, na dennej báze, keď som v školách. Takmer na každej škole je podobný problém, minimálne pri jednom jedincovi. To znamená, že mám všelijaké zážitky zo škôl a môžem naozaj zodpovedne prehlásiť, že je čoraz viac detí, ktorí strácajú rozdiely vo vnímaní medzi realitou a fikciou, ktorá je v počítačovej hre.

Predpokladám, že sú rozdiely medzi chlapcami a dievčatami. Skúste mi povedať, aké problémy mávajú chlapci a aké dievčatá.

U dievčat sú to hlavne sociálne siete. Chlapci sa venujú hraniu počítačových hier, vždy keď prídu zo školy. Tým nechcem povedať, že chlapci sociálne siete nepoužívajú, ale sústredenie na hry je u nich výraznejšie ako u dievčat.

Ako vyzerá závislosť od hier? Čo sú varovné signály, že toto už nie len o tom, že žiak si občas zahrá nejakú hru, ale že už má reálny problém?

Zahrať si občas nejakú hru ešte neznamená, že som závislý. Zahrať si často nejakú hru, tiež ešte neznamená, že som závislý. Ale keď si zahrá často, už môžeme hovoriť o návyku. Je veľmi ťažké určiť, kedy presne sa začína závislosť.

Keď niekto hrá desať hodín denne, prestáva sa o seba starať, vznikajú mu problémy v práci, v rodine, prestáva sa učiť, tak už by sme asi mohli hovoriť o tom, že práve vznikla závislosť – či skôr, že už tu závislosť je.

Hovorili ste, že u dievčat je problémom najmä závislosť od sociálnych sietí, dnes väčšina detí má sociálne siete. Ako sa tam prejavuje problematické správanie?

TikTok je najsťahovanejšou aplikáciou roku 2023. Tínedžeri ho vo veľkej miere využívajú, a keď sa ich spýtam, prečo je pre nich taký dôležitý, tak mi povedia, že zabíjajú nudu tým, že skrolujú a pozerajú si krátke videá.

Často sa v triedach pýtam otázku: čím chcete byť? Mnoho z nich zdvihne ruku, že chcú byť lekármi, právnikmi a podobne. Na to vždy hovorím, že na to, aby ste nimi mohli byť, sa potrebujete veľa učiť. Oni odpovedia, že jasné, tomu rozumieme.

Na to im ja poviem, že štúdie hovoria o tom, že pri krátkych sekvenčných videách sa rúca pozornosť, vtedy spozornejú.

Bavíme sa o bezpečnostnom riziku, o skrolovaní ako takom, ale hovoríme aj o rôznych výzvach, ako sú napríklad blackout challenge.

O aké výzvy ide? Čo je to blackout challenge?

Sú to rôzne výzvy – nielen na TikToku, poviem príklady. Predstavte si, že som influencer a chcem mať svoju komunitu, tak navrhnem, aby chlapci dnes o polnoci urobili niečo.

Napríklad vezmite si vedro, naplňte ho vodou, do vody dajte olej, z druhej strany prilejte červenú farbu. Všetko to rozmiešajte. Keď príde polnoc, vezmite si mobil, odíďte z domu tak, aby o tom nevedeli vaši rodičia, a natrite tým, čo ste si pripravili vo vedre, akúkoľvek verejnú budovu.

Mnohé deti to urobia, stávajú sa členmi komunity. Lenže tuto sa to nekončí, pokračuje to ďalej. Druhá vrstva tohto problému vzniká najmä vtedy, keď už je témou, aby dotyčný ublížil niekomu vo svojom okolí.

Stalo sa mi, že mi chlapec povedal, že dostal ako výzvu ostrihať vlasy svojej spolužiačke. To znamená, že druhý schodík týchto výziev je ublížiť niekomu. Čo myslíte, ktorý bude ten tretí? Ublíž sebe.

Čo vám hovoria študenti, prečo ich to zláka? Oni si neuvedomia, že tým niekomu ublížia alebo niečo poškodia?

Vnímajú to ako možnosť